„Vedela som to!“ uškrnula sa.
„A teší sa tvoj malý pipík, keď je schovaný v hrubej plienočke?“ Krátka pauza, a potiahol som dvakrát. Predstava odmeny bola silná. „Páči sa ti, keď sa k tebe mamička a tety správajú ako k bezmocnému bábu?“ Dve potiahnutia, a Lenkin úsmev.
„Teta je zvedavá... Je tvoja plienka naozaj mokrá? Pocikala si sa?“ Dva zacmúľania. „A čo kakanie? Je Lucka pokakaná? Má bábätko v plienočke teplú kašičku?“ Zaváhal som a potom som zacmúľal... a ešte raz.
„Teta vidí, že neklameš. Lucinka je dobré bábätko... Pocikala si sa, aj pokakala, a hlboko vo vnútri sa cítiš dobre, však? Vzrušuje ťa to?“ nečakala na odpoveď. „A podarilo sa Luckinmu pipíku pridať do plienočky aj niečo viac?“ Jedno zacmúľanie.
„Ach, chúďatko... Pocikaná, pokakaná, a vzrušená, ale tvoja mamička to vedela. Preto ti dala tie rukavičky, však? A tie šnúrky... To preto, aby si nemohla dočiahnuť na pipíka, že? Aby si sisinka nemohla urobiť dobre?“ Jej postreh bol desivý. Zúfalo som dvakrát zacmúľal.
„No, zlatko, a chcela by si? Chcela by si, aby ti teta pomohla? Aby ti pomohla naplniť si plienočku aj teplým lepkavým mliečkom?“ Dva rýchle pohyby pusy.
„Poď bližšie k tete... Ideme na to.“ Zdvihla ma a posadila si ma na kolená tvárou k sebe. „Teta len potrebuje, aby si bola dobré bábo a potlačila, dobre? Budeš pre tetu poslušné malé dievčatko, ktoré sa pokaká?“ Otočila sa k mamičke, ktorá raz žmurkla.
„Máš pre Lucku čepček? Vyzerala by s ním perfektne, ako bábätko pripravené do postieľky.“ „Jeden máme. Hneď som späť,“ povedala mamička a odchádzala z miestnosti.
Lenka roztiahla kolená a vytvorila podo mnou medzeru. Bolo to, akoby som sedel na záchode. Zhlboka som sa nadýchol, zatlačil som, a podarilo sa. Plienka sa za zadku vydula pod tlakom čerstvého mäkkého nákladu. Lenka sa usmiala sa a rukou prehmatala dupačky. „Dobré bábo!“ pochválila ma. Mierne ma nadvihla, spojila nohy a keď ma spustila späť, mierne ma od seba odklonila. Pod tlakom vlastnej váhy som celú kašu v plienke roztlačil, a keď ma potom pritiahla späť k sebe, cítil som, ako sa mazľavá hmota natlačila pomedzi nohy dopredu.
Mamička sa vrátila a podala jej hrubý pletený bielo-ružový čepček s volánikmi. Lenka mi ho natiahla na hlavu a pod bradou mi zo šnúrok uviazala veľkú mašľu. Znova ma držala pod pazuchami, ale nedvíhala ma. Jej kolená sa začali natriasať. Hore a dole, hore a dole, ako na koni. Roztriasol som sa, ale držala ma pevne. Šnúrky čepčeka mi poskakovali pod bradou, ako som s každým otrasom do tej kaše vnútri pridal malú lepkavú dávku.
„Dobrú noc, sisinka Lucinka. Spinkaj sladko v plnej plienočke ako bábätko!“ zasmiala sa teta Lenka, keď ma skladala späť na zem.
--
That's All Folks!
