Posledná teta bola najmladšia. S gaštanovými vrkočmi na obe strany hlavy vyzerala skôr ako školáčka. Naširoko sa usmiala. „Poď k tete Lenke, princezná,“ jemne mi naznačila prstom.
Keď som stál pred ňou, naklonila sa ku mne a zašepkala mi do ucha. „Zlatko, teta Lenka si myslí, že malá Lucinka nie je skutočná princezná. Že si v skutočnosti chlapček. Má Lucka v plienočke schoveného pipíka?“ Žmurkla na mňa, a ja som cítil, ako mi tvár horí od zahanbenia.
Lenka sa zachichotala, a zašepkala „Vieš ako sa hovorí chlapcom, ktorí behajú oblečení ako dievčatká? Sisinky! A ty si taká jedna veľká sisinka! A nielen to, ale ešte aj bábätko s veľkou plienočkou!“ Pozeral som na zem, kedy sa konečne otvorí a ja sa prepadnem od hanby.
„A vieš ty čo, Lucinka? Tete Lenke sa sisinky páčia! Milujem malé chutné sisinky v šatočkách a pančuškách!“ Prekvapene som pozrel na ňu, a Lenka opäť žmurkla. „Alebo v plienočkách. Ako ty, sladké bábo v krásnom pyžamku a hrubej plienočke! Skúsiš pre tetu Lenku povedať Sisinka Lucinka?“
„fifita ufita“ Zasmiala sa na mojom pokuse a priložila mi prst na cumlík. „Správne,Sisinka Lucinka. Povedz tete Lenke, zlatko: cítiš sa pri tom dobre? Páči sa ti to? Môžeš aj klamať, ale úprimná odpoveď by mohla bábätku priniesť nejakú odmenu... A teta vie, že s cumlíkom v pusinke Lucinka nevie rozprávať, takže stačí, keď zacnúľaš. Jedno cmúľanie bude nie, dve cmúľania za áno, dobre, zlatko?“
„Skúsme to znova... Je to dobrý pocit byť sisinka v plienočke? Páči sa ti byť malé dievčatko? Malé bábätko?“ Jej prst sa stále dotýkal cumlíka, a ja som potiahol. Raz. A potom druhýkrát. „Vedela som to!“ uškrnula sa.
