51
Příběhy / Re:Tri "sudičky": happy end
« Poslední příspěvek od alf kdy Března 20, 2026, 10:12:22 »Hezký příběh škoda že už skončil nic podobného jsem tu nečetl 
Poslední příspěvky
52
Příběhy / Re:Tri "sudičky": happy end
« Poslední příspěvek od ababyi kdy Března 19, 2026, 20:36:49 »Musím žiaľ skonštatovať, že naše slovanské jazyky zďaleka neobsahujú výrazivo, ktoré by lepšie vystihovalo drobné nuancy pri takomto ... zážitku, no. V angličtine by mnohé veci zneli viac ... sakra, ako sa po našom povie "kinky"
53
Příběhy / Re:Tri "sudičky": happy end
« Poslední příspěvek od gumplík kdy Března 19, 2026, 12:18:32 »Dobré vyvrcholení.
54
Příběhy / Tri "sudičky": happy end
« Poslední příspěvek od ababyi kdy Března 18, 2026, 12:08:16 » „Vedela som to!“ uškrnula sa.
„A teší sa tvoj malý pipík, keď je schovaný v hrubej plienočke?“ Krátka pauza, a potiahol som dvakrát. Predstava odmeny bola silná. „Páči sa ti, keď sa k tebe mamička a tety správajú ako k bezmocnému bábu?“ Dve potiahnutia, a Lenkin úsmev.
„Teta je zvedavá... Je tvoja plienka naozaj mokrá? Pocikala si sa?“ Dva zacmúľania. „A čo kakanie? Je Lucka pokakaná? Má bábätko v plienočke teplú kašičku?“ Zaváhal som a potom som zacmúľal... a ešte raz.
„Teta vidí, že neklameš. Lucinka je dobré bábätko... Pocikala si sa, aj pokakala, a hlboko vo vnútri sa cítiš dobre, však? Vzrušuje ťa to?“ nečakala na odpoveď. „A podarilo sa Luckinmu pipíku pridať do plienočky aj niečo viac?“ Jedno zacmúľanie.
„Ach, chúďatko... Pocikaná, pokakaná, a vzrušená, ale tvoja mamička to vedela. Preto ti dala tie rukavičky, však? A tie šnúrky... To preto, aby si nemohla dočiahnuť na pipíka, že? Aby si sisinka nemohla urobiť dobre?“ Jej postreh bol desivý. Zúfalo som dvakrát zacmúľal.
„No, zlatko, a chcela by si? Chcela by si, aby ti teta pomohla? Aby ti pomohla naplniť si plienočku aj teplým lepkavým mliečkom?“ Dva rýchle pohyby pusy.
„Poď bližšie k tete... Ideme na to.“ Zdvihla ma a posadila si ma na kolená tvárou k sebe. „Teta len potrebuje, aby si bola dobré bábo a potlačila, dobre? Budeš pre tetu poslušné malé dievčatko, ktoré sa pokaká?“ Otočila sa k mamičke, ktorá raz žmurkla.
„Máš pre Lucku čepček? Vyzerala by s ním perfektne, ako bábätko pripravené do postieľky.“ „Jeden máme. Hneď som späť,“ povedala mamička a odchádzala z miestnosti.
Lenka roztiahla kolená a vytvorila podo mnou medzeru. Bolo to, akoby som sedel na záchode. Zhlboka som sa nadýchol, zatlačil som, a podarilo sa. Plienka sa za zadku vydula pod tlakom čerstvého mäkkého nákladu. Lenka sa usmiala sa a rukou prehmatala dupačky. „Dobré bábo!“ pochválila ma. Mierne ma nadvihla, spojila nohy a keď ma spustila späť, mierne ma od seba odklonila. Pod tlakom vlastnej váhy som celú kašu v plienke roztlačil, a keď ma potom pritiahla späť k sebe, cítil som, ako sa mazľavá hmota natlačila pomedzi nohy dopredu.
Mamička sa vrátila a podala jej hrubý pletený bielo-ružový čepček s volánikmi. Lenka mi ho natiahla na hlavu a pod bradou mi zo šnúrok uviazala veľkú mašľu. Znova ma držala pod pazuchami, ale nedvíhala ma. Jej kolená sa začali natriasať. Hore a dole, hore a dole, ako na koni. Roztriasol som sa, ale držala ma pevne. Šnúrky čepčeka mi poskakovali pod bradou, ako som s každým otrasom do tej kaše vnútri pridal malú lepkavú dávku.
„Dobrú noc, sisinka Lucinka. Spinkaj sladko v plnej plienočke ako bábätko!“ zasmiala sa teta Lenka, keď ma skladala späť na zem.
--
That's All Folks!
„A teší sa tvoj malý pipík, keď je schovaný v hrubej plienočke?“ Krátka pauza, a potiahol som dvakrát. Predstava odmeny bola silná. „Páči sa ti, keď sa k tebe mamička a tety správajú ako k bezmocnému bábu?“ Dve potiahnutia, a Lenkin úsmev.
„Teta je zvedavá... Je tvoja plienka naozaj mokrá? Pocikala si sa?“ Dva zacmúľania. „A čo kakanie? Je Lucka pokakaná? Má bábätko v plienočke teplú kašičku?“ Zaváhal som a potom som zacmúľal... a ešte raz.
„Teta vidí, že neklameš. Lucinka je dobré bábätko... Pocikala si sa, aj pokakala, a hlboko vo vnútri sa cítiš dobre, však? Vzrušuje ťa to?“ nečakala na odpoveď. „A podarilo sa Luckinmu pipíku pridať do plienočky aj niečo viac?“ Jedno zacmúľanie.
„Ach, chúďatko... Pocikaná, pokakaná, a vzrušená, ale tvoja mamička to vedela. Preto ti dala tie rukavičky, však? A tie šnúrky... To preto, aby si nemohla dočiahnuť na pipíka, že? Aby si sisinka nemohla urobiť dobre?“ Jej postreh bol desivý. Zúfalo som dvakrát zacmúľal.
„No, zlatko, a chcela by si? Chcela by si, aby ti teta pomohla? Aby ti pomohla naplniť si plienočku aj teplým lepkavým mliečkom?“ Dva rýchle pohyby pusy.
„Poď bližšie k tete... Ideme na to.“ Zdvihla ma a posadila si ma na kolená tvárou k sebe. „Teta len potrebuje, aby si bola dobré bábo a potlačila, dobre? Budeš pre tetu poslušné malé dievčatko, ktoré sa pokaká?“ Otočila sa k mamičke, ktorá raz žmurkla.
„Máš pre Lucku čepček? Vyzerala by s ním perfektne, ako bábätko pripravené do postieľky.“ „Jeden máme. Hneď som späť,“ povedala mamička a odchádzala z miestnosti.
Lenka roztiahla kolená a vytvorila podo mnou medzeru. Bolo to, akoby som sedel na záchode. Zhlboka som sa nadýchol, zatlačil som, a podarilo sa. Plienka sa za zadku vydula pod tlakom čerstvého mäkkého nákladu. Lenka sa usmiala sa a rukou prehmatala dupačky. „Dobré bábo!“ pochválila ma. Mierne ma nadvihla, spojila nohy a keď ma spustila späť, mierne ma od seba odklonila. Pod tlakom vlastnej váhy som celú kašu v plienke roztlačil, a keď ma potom pritiahla späť k sebe, cítil som, ako sa mazľavá hmota natlačila pomedzi nohy dopredu.
Mamička sa vrátila a podala jej hrubý pletený bielo-ružový čepček s volánikmi. Lenka mi ho natiahla na hlavu a pod bradou mi zo šnúrok uviazala veľkú mašľu. Znova ma držala pod pazuchami, ale nedvíhala ma. Jej kolená sa začali natriasať. Hore a dole, hore a dole, ako na koni. Roztriasol som sa, ale držala ma pevne. Šnúrky čepčeka mi poskakovali pod bradou, ako som s každým otrasom do tej kaše vnútri pridal malú lepkavú dávku.
„Dobrú noc, sisinka Lucinka. Spinkaj sladko v plnej plienočke ako bábätko!“ zasmiala sa teta Lenka, keď ma skladala späť na zem.
--
That's All Folks!
55
Příběhy / Tri "sudičky": teta Lenka
« Poslední příspěvek od ababyi kdy Března 18, 2026, 11:35:15 »Posledná teta bola najmladšia. S gaštanovými vrkočmi na obe strany hlavy vyzerala skôr ako školáčka. Naširoko sa usmiala. „Poď k tete Lenke, princezná,“ jemne mi naznačila prstom.
Keď som stál pred ňou, naklonila sa ku mne a zašepkala mi do ucha. „Zlatko, teta Lenka si myslí, že malá Lucinka nie je skutočná princezná. Že si v skutočnosti chlapček. Má Lucka v plienočke schoveného pipíka?“ Žmurkla na mňa, a ja som cítil, ako mi tvár horí od zahanbenia.
Lenka sa zachichotala, a zašepkala „Vieš ako sa hovorí chlapcom, ktorí behajú oblečení ako dievčatká? Sisinky! A ty si taká jedna veľká sisinka! A nielen to, ale ešte aj bábätko s veľkou plienočkou!“ Pozeral som na zem, kedy sa konečne otvorí a ja sa prepadnem od hanby.
„A vieš ty čo, Lucinka? Tete Lenke sa sisinky páčia! Milujem malé chutné sisinky v šatočkách a pančuškách!“ Prekvapene som pozrel na ňu, a Lenka opäť žmurkla. „Alebo v plienočkách. Ako ty, sladké bábo v krásnom pyžamku a hrubej plienočke! Skúsiš pre tetu Lenku povedať Sisinka Lucinka?“
„fifita ufita“ Zasmiala sa na mojom pokuse a priložila mi prst na cumlík. „Správne,Sisinka Lucinka. Povedz tete Lenke, zlatko: cítiš sa pri tom dobre? Páči sa ti to? Môžeš aj klamať, ale úprimná odpoveď by mohla bábätku priniesť nejakú odmenu... A teta vie, že s cumlíkom v pusinke Lucinka nevie rozprávať, takže stačí, keď zacnúľaš. Jedno cmúľanie bude nie, dve cmúľania za áno, dobre, zlatko?“
„Skúsme to znova... Je to dobrý pocit byť sisinka v plienočke? Páči sa ti byť malé dievčatko? Malé bábätko?“ Jej prst sa stále dotýkal cumlíka, a ja som potiahol. Raz. A potom druhýkrát. „Vedela som to!“ uškrnula sa.
Keď som stál pred ňou, naklonila sa ku mne a zašepkala mi do ucha. „Zlatko, teta Lenka si myslí, že malá Lucinka nie je skutočná princezná. Že si v skutočnosti chlapček. Má Lucka v plienočke schoveného pipíka?“ Žmurkla na mňa, a ja som cítil, ako mi tvár horí od zahanbenia.
Lenka sa zachichotala, a zašepkala „Vieš ako sa hovorí chlapcom, ktorí behajú oblečení ako dievčatká? Sisinky! A ty si taká jedna veľká sisinka! A nielen to, ale ešte aj bábätko s veľkou plienočkou!“ Pozeral som na zem, kedy sa konečne otvorí a ja sa prepadnem od hanby.
„A vieš ty čo, Lucinka? Tete Lenke sa sisinky páčia! Milujem malé chutné sisinky v šatočkách a pančuškách!“ Prekvapene som pozrel na ňu, a Lenka opäť žmurkla. „Alebo v plienočkách. Ako ty, sladké bábo v krásnom pyžamku a hrubej plienočke! Skúsiš pre tetu Lenku povedať Sisinka Lucinka?“
„fifita ufita“ Zasmiala sa na mojom pokuse a priložila mi prst na cumlík. „Správne,Sisinka Lucinka. Povedz tete Lenke, zlatko: cítiš sa pri tom dobre? Páči sa ti to? Môžeš aj klamať, ale úprimná odpoveď by mohla bábätku priniesť nejakú odmenu... A teta vie, že s cumlíkom v pusinke Lucinka nevie rozprávať, takže stačí, keď zacnúľaš. Jedno cmúľanie bude nie, dve cmúľania za áno, dobre, zlatko?“
„Skúsme to znova... Je to dobrý pocit byť sisinka v plienočke? Páči sa ti byť malé dievčatko? Malé bábätko?“ Jej prst sa stále dotýkal cumlíka, a ja som potiahol. Raz. A potom druhýkrát. „Vedela som to!“ uškrnula sa.
56
Příběhy / Re:Tri "sudičky": teta Vierka
« Poslední příspěvek od alf kdy Března 18, 2026, 09:25:32 »Hezký příběh
57
Příběhy / Tri "sudičky": teta Vierka
« Poslední příspěvek od ababyi kdy Března 17, 2026, 14:50:31 »Teta Vierka bola staršia, čierne vlasy mala zopnuté v prísnom drdole.
„Čo máš s ručičkami, zlatko? Môžeš povedať tete, prečo máš tie kojenecké rukavičky? Nie si na ne trochu stará?“
„Ehm... Mama ma ich prinútila nosiť,“ snažil som sa vysvetliť. Cez cumlík bolo počuť akurát „mmm aaa iúia oii!“
„Mmmm... Mama? Mamička ti dala také rukavičky? Prečo? Veď s nimi nevieš nič chytiť...“ opýtavo sa otočila sa k mamičke. Tá len pokrčila plecami. „Aby si slečinka nevyzliekala dupačky ... alebo plienky.“
„Hmm... To dáva zmysel,“ zamyslela sa teta a otočila sa späť ku mne. „Snažila si sa si dať dole plienočku, zlatko? To je veľké nie, nie! To smie len mamička... Ale prečo máš tie rukavičky pripnuté k tomu postroju? Čo si ešte stvárala? Ale pravdu!“ Zmohol som sa len na pohľad na mamu, tichú prosbu o pomoc.
„No tak, Lucka... Povedz tej milej tete Vierke, prečo ti mamička musí držať labky nakrátko,“ povedala mamička chladným hlasom. „Prečo jej nepovieš, ako ťa mamička našla pred pár dňami? S rukami v pančuškách? Presne tak, Vierka... Tá malá nezbedníčka mala ručičky strčené v pančuškách, medzi nôžkami... a keby som ju nechytila, ktovie, čo ešte by mohla urobiť? Vopchať si ich do plienky? Len si to predstav!“
„Naozaj?“ spýtala sa Vierka a natiahla ruku medzi moje naširoko rozkročené nohy. Zatlačila dlaňou nahor, a pomaly, ale pevne začala môj rozkrok masírovať, tam a späť. „Chytala si sa tuto?“
Každym pohybom mi viac a viac rozmačkala kašovitú nádielku v plienke po celom mojom, teraz už riadne tuhom ... pipíku. Tak ho mám podľa mamičky volať. „Nevieš, že bábätká sa tu dole nesmú dotýkať? To smú len mamička ... a tety!“
Keď videla, ako som začal lapať po dychu, vytiahla ruku a pohrozila mi. „Neopováž sa! Ale teraz ani nemôžeš...“ Pohľad jej skĺzol na postroj a usmiala sa. „Tak šup do postieľky, a žiadnu neplechu!“
„Čo máš s ručičkami, zlatko? Môžeš povedať tete, prečo máš tie kojenecké rukavičky? Nie si na ne trochu stará?“
„Ehm... Mama ma ich prinútila nosiť,“ snažil som sa vysvetliť. Cez cumlík bolo počuť akurát „mmm aaa iúia oii!“
„Mmmm... Mama? Mamička ti dala také rukavičky? Prečo? Veď s nimi nevieš nič chytiť...“ opýtavo sa otočila sa k mamičke. Tá len pokrčila plecami. „Aby si slečinka nevyzliekala dupačky ... alebo plienky.“
„Hmm... To dáva zmysel,“ zamyslela sa teta a otočila sa späť ku mne. „Snažila si sa si dať dole plienočku, zlatko? To je veľké nie, nie! To smie len mamička... Ale prečo máš tie rukavičky pripnuté k tomu postroju? Čo si ešte stvárala? Ale pravdu!“ Zmohol som sa len na pohľad na mamu, tichú prosbu o pomoc.
„No tak, Lucka... Povedz tej milej tete Vierke, prečo ti mamička musí držať labky nakrátko,“ povedala mamička chladným hlasom. „Prečo jej nepovieš, ako ťa mamička našla pred pár dňami? S rukami v pančuškách? Presne tak, Vierka... Tá malá nezbedníčka mala ručičky strčené v pančuškách, medzi nôžkami... a keby som ju nechytila, ktovie, čo ešte by mohla urobiť? Vopchať si ich do plienky? Len si to predstav!“
„Naozaj?“ spýtala sa Vierka a natiahla ruku medzi moje naširoko rozkročené nohy. Zatlačila dlaňou nahor, a pomaly, ale pevne začala môj rozkrok masírovať, tam a späť. „Chytala si sa tuto?“
Každym pohybom mi viac a viac rozmačkala kašovitú nádielku v plienke po celom mojom, teraz už riadne tuhom ... pipíku. Tak ho mám podľa mamičky volať. „Nevieš, že bábätká sa tu dole nesmú dotýkať? To smú len mamička ... a tety!“
Keď videla, ako som začal lapať po dychu, vytiahla ruku a pohrozila mi. „Neopováž sa! Ale teraz ani nemôžeš...“ Pohľad jej skĺzol na postroj a usmiala sa. „Tak šup do postieľky, a žiadnu neplechu!“
58
Příběhy / Re:Tri "sudičky": teta Mirka
« Poslední příspěvek od gumplík kdy Března 17, 2026, 11:48:49 »Taky se těším na další pokračování a jsem zvědav, jak se to bude vyvíjet dál.
59
Příběhy / Re:Tri "sudičky": teta Mirka
« Poslední příspěvek od lukas.lithium kdy Března 17, 2026, 06:51:02 »Čte se to výborně, už se těším až es dozvím jestli se děťátku podaří naplnit plenky podle sudičky.
60
Příběhy / Tri "sudičky": teta Mirka
« Poslední příspěvek od ababyi kdy Března 16, 2026, 14:00:30 »Prikolísal som sa k prvej „tete“. Zhruba dvadsaťpäťročné dievča, ktoré sedelo na kraji sedačky, sa na mňa naširoko usmievalo.
„Aké si ty krásne zlatíčko, Lucinka, v tých chutnučkých dupačkách!“ zaštebotala. „Čo to tam máš, zlatko? Ukáž tete Mirke... Jéj, jednorožce? A malé ružové zajačiky? Ach jaj, také pekné dievčatko! Prečo sa trochu neotočíš, aby teta Mirka všetko videla aj zozadu?“
Neochotne som vyhovel a natočil sa k nej chrbtom. Cítil som, ako ma rukou pohladila po vypchanom zadku.
„Aaaa...čo to tu máme? Čo má Lucinka schované pod tým krásnym pyžamkom? Plienočku? Má Lucka pod pyžamkom plienočku ako malé bábätko? Je slečinka ešte maličká na nočníček?“
V izbe sa ozval smiech. Naklonila sa bližšie a jej hlas sa znížil na šepot.
„Teta Mirka dúfa, že budeš pre mamičku dobré malé bábätko... Vieš, čo robia bábätká, keď im mamička dá plienočky, všakže, zlatko? Povedz to tete! Povedz: Bábätká používajú svoje plienočky!“
Zamrmlal som. S veľkým, zamknutým cumlíkom, ktorý som mal v ústach, to vyšlo ako skomolené: „áeá uíaú enoky.“
„Čo to bolo, zlatko? Bábätká používajú plienočky? Presne tak, zlatko! A povie Lucinka tete Mirke, na čo používajú bábätká svoje plienočky?“
Zahryzol som sa do cumlíka. Tvár mi horela od hanby, keď som hľadel na koberec, Mirka sa ale nedala odradiť.
„Aké si ty len hanblivé malé bábätko, Lucka! Teta Mirka si myslí, že poznáš odpoveď, ale pomôže ti... Opakuj za tetou, zlatko: bábätká sa do plienočiek pocikávajú a pokakávajú!“
Snažil som sa, ako som mohol, ale cumlík skreslil slová na „áeá ao ieoie oiáaiú a oaáaiú!“
„Perfektné!“ pochválila ma. „Ty budeš dobré bábätko, všakže, Lucinka? Mamička ťa uloží do postieľky, a ty sa do svojej plienočky najskôr poriadne oiá, teda pocikáš, a potom ešte aj oaá, čiže pokakáš, však? Oiá a oaá! Budeš poslušné malé divečatko a do rána pekne pre mamičku naplníš tú veľkú plienočku, čo máš na zadočku... Nie je to tak, zlatko?“
Mohol som len prikývnuť s pohľadom upretým na podlahu.
„Taký anjelik! Dobrú nôcku, chrobáčik! Oiá a oaá!“
Poťapkala ma po zadku a so smiechom ma odviedla k ďalšej „tete“.
„Aké si ty krásne zlatíčko, Lucinka, v tých chutnučkých dupačkách!“ zaštebotala. „Čo to tam máš, zlatko? Ukáž tete Mirke... Jéj, jednorožce? A malé ružové zajačiky? Ach jaj, také pekné dievčatko! Prečo sa trochu neotočíš, aby teta Mirka všetko videla aj zozadu?“
Neochotne som vyhovel a natočil sa k nej chrbtom. Cítil som, ako ma rukou pohladila po vypchanom zadku.
„Aaaa...čo to tu máme? Čo má Lucinka schované pod tým krásnym pyžamkom? Plienočku? Má Lucka pod pyžamkom plienočku ako malé bábätko? Je slečinka ešte maličká na nočníček?“
V izbe sa ozval smiech. Naklonila sa bližšie a jej hlas sa znížil na šepot.
„Teta Mirka dúfa, že budeš pre mamičku dobré malé bábätko... Vieš, čo robia bábätká, keď im mamička dá plienočky, všakže, zlatko? Povedz to tete! Povedz: Bábätká používajú svoje plienočky!“
Zamrmlal som. S veľkým, zamknutým cumlíkom, ktorý som mal v ústach, to vyšlo ako skomolené: „áeá uíaú enoky.“
„Čo to bolo, zlatko? Bábätká používajú plienočky? Presne tak, zlatko! A povie Lucinka tete Mirke, na čo používajú bábätká svoje plienočky?“
Zahryzol som sa do cumlíka. Tvár mi horela od hanby, keď som hľadel na koberec, Mirka sa ale nedala odradiť.
„Aké si ty len hanblivé malé bábätko, Lucka! Teta Mirka si myslí, že poznáš odpoveď, ale pomôže ti... Opakuj za tetou, zlatko: bábätká sa do plienočiek pocikávajú a pokakávajú!“
Snažil som sa, ako som mohol, ale cumlík skreslil slová na „áeá ao ieoie oiáaiú a oaáaiú!“
„Perfektné!“ pochválila ma. „Ty budeš dobré bábätko, všakže, Lucinka? Mamička ťa uloží do postieľky, a ty sa do svojej plienočky najskôr poriadne oiá, teda pocikáš, a potom ešte aj oaá, čiže pokakáš, však? Oiá a oaá! Budeš poslušné malé divečatko a do rána pekne pre mamičku naplníš tú veľkú plienočku, čo máš na zadočku... Nie je to tak, zlatko?“
Mohol som len prikývnuť s pohľadom upretým na podlahu.
„Taký anjelik! Dobrú nôcku, chrobáčik! Oiá a oaá!“
Poťapkala ma po zadku a so smiechom ma odviedla k ďalšej „tete“.