„Nie, zlatko,“ povedala mamička jemným, ale pevným melodickým hlasom. „Mamička ťa teraz neprebalí. Musíš si zvyknúť, že tvoje plienky sú plné a mokré, ako každé bábätko.“ Zastrčila mi ruky do rukávov flísových dupačiek. Ich látka s obrázkami jednorožcov a ružových zajačikov sa napínala cez môj hrubo vypchatý zadok. Pohol som sa, keď sa čerstvý, teplý a mäkký obsah mojej plienky pod tlakom roztiahol po dĺžke. Mamička zapla dupačky zipsom na chrbte a zaisťovala ho malým visiacim zámkom na zátylku. „Musíš sa naučiť, že bábätká sa samy nerozhodujú, kedy budú prebalené.“
V zrkadle vyzeral môj zadok nafúknutý a zaoblený, čo mamička hneď zbadala a hravo ma po ňom potľapkala. To mi ešte viac pritlačilo nádielku v plienke na pokožku. „Chrobáčik, ešte vystrč ručičky. Mamička vie, že by si sa chcela hrať s plienočkou, ale to dobré bábätká nerobia. Chceš byť mamičkine dobré dievčatko, však?“ povedala. Vzala hrubé, vypchaté rukavičky bez prstov, nasadila mi ich na ruky vytŕčajúce z rukávov dupačiek, zaistila každú rukavičku retiazkou okolo zápästia a poistila malým zámkom. Potom mi nasadila na ramená detský postroj, zapla ho sponou za chrbtom a pripevnila mi rukavičky k postroju krátkymi šnúrkami. Mohol som s nimi hýbať, ale dosiahol som si len na pusu a po pupok.
„Otvor pusinku, zlatko!“ V ústach sa mi ocitol veľký cumlík. Mamička ho zaistila širokým ružovým remienkom okolo mojej hlavy. Malá pracka vzadu bola mimo môjho dosahu.
„Ták, pripravená do postieľky... Ešte poďme zaželať tetám dobrú noc!“
V dupačkách a postroji som sa kolísavým krokom blížil do obývačky. Hrubá plienka mi tlačila nohy od seba. V chodbe bolo počuť tichý šepot ženských hlasov a občasné chichotanie. „Konečne sme tu,“ oznámila mamička do miestnosti. „Prepáčte mi malé zdržanie. Musela som pripraviť maličkú do postieľky.“ Všetky pohľady sa obrátili na mňa, väčšina žien sa neúspešne snažila potlačiť svoje pobavenie. „A teraz, zlatko, buď dobré dievčatko a choď každej tete povedať dobrú noc!“
-- pokračujeme, alebo celé zle?
🙈
