Hotel Modrý cumlík- 3. diel
Ahoj mama, som doma, ohlásila sa keď prekročila prah domu, v ktorom bývala aj so svojou mamou. To som nevedela, že budeš tak dlho preč, až do večera.
To vieš, pretiahlo sa to. Stretla som sa s tým pánom ohľadne tej ponuky a povedal mi čo sú zač, ako to u nich chodí, zoznámila som sa jeho spoločníkmi a dokonca sme si boli pozrieť aj ten hotel, kde by som mala pracovať. Zajtra sa mám u neho zastaviť s rozhodnutím, či áno, alebo nie. To som naozaj rada. Kým si bola preč, bola som tiež v meste na nákupy a okrem bežných vecí som ti kúpila nejaké darčeky. Budú sa ti páčiť. Teraz sa poď najesť, istotne si hladná. Sadni si za stôl, ja ti naberiem večeru. Keď spoločne dovečerali išli umyť špinavý riad, ktorého bolo veľa a začali sa rozprávať.
Vieš, Kristínka, povedala mama. Viem, že si už dospelá, máš svoj život, problémy a starosti, viem, aké to je, sama som to zažila keď som bola mladá v tvojich rokoch. Ale nemyslela som, že to zájde (postupom času) až takto ďaleko. Viem je to citlivá vec a nechcela by som ti spôsobiť zbytočné problémy, ale chcela by som od teba počuť odpoveď.
Kristínka, pri mojom minulom príchode domov som si všimla, aj keď iba na okamih niečo zvláštne. Niečo sa deje, mami? začala sa vyzvedať. Ale nie, neboj sa, len počúvaj otázku a buď pokojná. Videla som že si spala, mala si v ústach cumlík, práve si sa zobudila a zahrala si to akoby nič sa nestalo. Nebolo ťažké si domyslieť čo si robila. Troška som pátrala a pýtala som sa istých ľudí a aj tvojich kamarátok, ktorí si všimli, že sa správaš troška zvláštne, niekedy až príliš detsky. To je pravda mami, ale nemôžem si pomôcť, je to silnejšie, ako som si myslela a áno som ovplyvnená aj tou knihou, ktorú som ako učnica pomáhala reštaurovať. Jednoducho som to chcela skúsiť...A to je aj moja otázka: Chcela by si byť ako malé dievčatko? Áááno, povedala, trocha nesmelým, bojazlivým hlasom.
A až ako malá by si chcela byť? No to ešte neviem ale tak ničo medzi batolením a pýtaní sa na nočník. Horná hranica je tak asi dva a pól až tri roky. To som naozaj rada. Potešila si ma týmto hneď dvakrát. Po prvé ide o tvoju prácu, už by si nemusela chodiť na úrad práce- mala by si akotakú robotu. A po druhé, že by si chcela byť ako malé dievčatko- aj keď samezrejme podľa možností.
Ako iste vieš, vyrastala si ako jedináčik, ale s tvojím otcom to dopadlo, tak ako to dopadlo a odišiel od nás preč. Má inú prácu v inom meste. Stará sa o nás, posiela nám korunky a aj listy. Chcela som aby si aj ty mala ešte súrodenca, ale už to nebolo možné. A ako si postupne vyrastala a už si nebola malá, snívala som o tom, že ešte raz by som chcela byť mamou.... Ale tým, že sa okolnosti vyvinuli takto, nahralo mi to do kariet. Je to síce neštandardné riešenie ale za daných okolností jediné a postačujúce pre mňa aj teba.
Tak niečo k pravidlám:
Budeme rozlišovať medzi hrou a normálnym životom. Normálny život tak ako doteraz a hra najmä doma v súkromí so všetkými prvkami detstva od plienok, oblečenia a správania sa. Doma môžeš byť kedykoľvek a ako dlho chceš malé dievčatko. Sú tam zarátané aj víkendy a voľné dni. Keď príde nejaká návšteva, ja im to vysvetlím, nemusíš mať obavy. Keď budeš musieť ísť do práce, choď ako normálna dospelá žena (správaj sa podľa svojho veku a možností).
Keď budeš doma ako malé dievčatko, budeš ma poslúchať a keďže si sama určíš vekovu hranicu tak na seba upozorníš buď plačom, krikom, alebo poležieš, prídeš za mnou a pokúsiš sa povedať čo ťa trápi a čo chceš. Ostatné podrobnosti a detaily preberieme neskôr.
Ako som povedala, bola som na nákupy a niečo som kúpila aj tebe. Nie si zvedavá čo to je? Som, povedala už natešeným hlasom.
Tak teba dobre, Kristínka odo dnes, lepšie povedané od tejto noci si moje malé dievčatko. Poď so mnou do spálne, niečo ťa tam čaká... Vzala ju za ruku a pomaly spolu kráčali do spálne. Zastali pri posteli a mama povedala:
Je to síce narýchlo ale pre začiatok to môže stačiť. Mamí, to je nádherné, ďakujem.
Na posteli bol balík jednorázových pienok, krém, púder, ružové pyžamo s jednorožcom (v dospelej veľkosti), zopár hračiek, plyšový medveď a samozrejme cumlík peknej ružovej farby.
K tým plienkam a cumlíku. Cumlík je iba detský, najväčší aký sa dá kúpiť a plienky sú teraz jednorázové- mali by ti stačiť na niekoľko dní. Doma ešte mám zásobku bavlnených, ale nemám k nim tie vrchné nohavičky- tie by som ti musela ušiť na mieru tak som to vyriešila takto. Pyžamko sa mi páči mi, je naozaj pekné a aj plyšák. Ďakujem. Keďže je už večer, treba ísť spať. Pôjdeme do kúpelne, kde ťa umyjem. Už som napustila vaňu, pôvodne pre seba, ale do vody pridám trocha penidla a nejaké kačičky, uži si kúpanie, potom na mňa zavolaj. Idem pripraviť spálnu na spanie, ty sa zatiaľ hraj vo vani. Po chvíli Kristínka zavolala: Mamiíí, už som hotová.
Dobre, vydrž chvíľu, už idem. Otvorila dvere a vošla s osuškou. Kristínka sa postavila a mama ju zabalila do osušky. Vybrala z vane a položila na zem. Doutierala ju a nechala ju aby si umyla ešte zúbky. A spoločne sa vybrali do spálne. Kde bolo všetko prichystané a uložené na dosah ruky. Ešte treba zariadiť jednu vec. Malé deti potrebujú na noc plienku, teraz ti ju dám.
Ľahni si na posteľ a rob čo ti vravím a poslúchaj ma... Tak to by sme mali. Pyžamko si oblečieš sama, alebo ti mám pomôcť?
Nie mami, to nebude treba. oblečiem sa sama. Ako ti sluší, je naozaj pekné. Na toaletu môžeš ísť, alebo nemusíš. V tomto ti nebudem brániť. Keďže je toto tvoja prvá noc ako malé dievčatko, tak si ju uži. Podišla k nej, dala jej cumlík do úst, rozlúčila sa, zhasla svetlo, popriala dobrú noc a povedala: Zajtra je tvoj veľký deň Nech ti vyjde čo najlepšie. Budík máš nastavený. Zobudí ťa včas, nemaj obavy.
Dobrú noc mami, a ďakujem ti. Kristínka spokojne ležala v posteli, s cumlíkom v ústach a myšlienkami sa pokúšala vrátiť do svojich detských čias... Takto čakala na spánok, ktorý pomaly ale isto prichádzal na jej unavené oči. Čoskoro zaspala úplne.
