Diel prvý.
SPRIEVODNÝ TEXT
----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Autor: Miško (Ja)
Počet častí: 1
Pôvod diela: Vlastné
Chránené: Áno
Spôsob ochrany: jednoduchá:-----------------
: 1. úroveň: Vložené slovo a číslo
: 2.úroveň: ------------------
: 3. úroveň: ------------------
: 4. úroveň: ------------------
Kód: Miško - malý chlapec 1
Dočasná pečiatka: Miško
Vlastné identifikačné číslo: --------------------- (zamlčané)
Poznámka: Toto je moje dielo, moje spomienky a myšlienky.
Dielo uvolnené pre potreby komunity- free.
Možnosť kopírovania tohoto diela.
Písané: Máj 2023
Posledná úprava: Doplnenie: August 2023
Vlastnoručný podpis:.......................(vyplniť, ak text je vytlačený)
Dátum tlačenia textu:.....................
Miško - malý chlapec
--------------------------------------------------
--------------------------------------------------
(môj skutočný príbeh) (1.)
Tento príbeh píšem z pohľadu dievčaťa, neskôr mladej slečny a ženy.
Mená postáv sú vymyslené.
Ospravedlnte ma za prípadné gramatické chyby a malých škriatkov v podobe preklepov.
...
Všetko sa to začalo keď som bola asi šesť rokov stará. Mám dve sestry
Tabita a Jennie sa volajú. Jennie bola v tom čase asi dva roky stará.
Tabita bola zase trocha mladšia odo mňa. V tomto čase sa mi stalo niečo, čo
zmenilo (navždy ?) moje správanie a myseľ natoľko, že sa správam ako dieťa.
"V každom z nás drieme naše druhé -JA- a je len otázkou času a vhodnej prí-
ležitosti kedy sa prejaví aj v normálnom živote. Ako sa k tomu postaví verej-
nosť, to záleží na okolnostiach, ako sa to dozvie. Či ťa budú karhať, alebo ťa
príjmu takého aký si..."
V jeden večer v posteli keď som spala v posteli v izbe spolu s mamou som sa
zobudila na akýsi mokrý pocit v oblasti nohavíc. Vtedy som o tom nevedela, že
som sa pomočila. To už vstala aj moja mama a zaviedla ma kúpelne. Chvíľu
som tam bol sám a vrátila sa s plienkou a plastovými nohavicami. Vyzliekla ma,
umyla a nasadilla mi ich tak ako keby som si obliekala spodnú bielizeň. Len mi
povedala, aby som strčil najprv jednu, potom druhú nohu do otvoru v nohavic-
iach. Potom mi ich len vytiahla smerom hore na brucho. Zažila som vtedy prí-
jemný pocit keď mi plienka okopírovala moje dno a na pocit bola mäkká a
príjemne teplá, navyše ten pocit, keď som kráčala do postele ako mi vydá-
vajú tie nohavice šušťavý zvuk. Šla som do postele a prikryla ma a ja som
tam ležal a spájala som si tie pocity a zážitky, ktoré som pred pár okamihmi
ani nevedel že existujú. Bola som šťastná, ale iba dovtedy kým som opäť
nezaspala a nezobudila sa až ráno na ten príjemne teplý pocit a "veľké vy-
dutie" na mojom dne. Neviem, či som opäť zmáčala posteľ, lebo som cíti-
la vlhko, ale pravdepodobne to bol len pot čo sa nasiakol do plienky (bola
to látková, jeden možno dva kusy). V to ráno sme vstali naraz aj so sestra-
mi. Mladšia odo mňa bola v suchu, lebo asi na sebe nemala nič, ale druhá
sestra Jennie bola ešte dosť malá na to aby si nezmáčala posteľ bez pou-
žitia plienky. Takže sme boli v to ráno dvaja, ktorí mali na sebe plienky. Cíti-
la som sa trochu trápne keď som prechádzala popri nich do kúpelne. Tam
som si asi sama vyzliekla to čom mala v tú noc na sebe a obliekla sa do
normálnych šiat, aké majú veľkí ľudia. (A) Potom boli raňajky. Čo bolo medzi
tým, ako som sa prezliekala neviem, lebo sme sa všetci stretli za jedným
stolom pri raňajkách. Z istotou to neviem povedať, ale asi mama šla vyme-
niť chaotickú plienku mojej sestre. Začal sa potom bežný deň so všetkými
starosťami, ktoré môže priniesť... Tento pre mňa zvláštny deň sa končil ve-
čerou a spaním. Keď sme sa ukladali do postele, tak som si všimol (mož-
no aj cítil), že je trochu iná, ako bola po minulé noci. Bol na nej rozprestr-
ená veľká podložka a na nej plachta. Ako som sa neskôr dozvedela je to
kvoli tomu, aby sa nepoškodila posteľ, zato, že som mal nehodu. S tako-
uto úpravou posteľe som spala ešte niekoľko nocí. Od tej doby som
nemala na sebe plienky (aj keď bola možnosť si ich vypýtať, ale hanbila
som sa) V iné ráno, keď sme sa vštetci zobudili mama už bola dávno ho-
re, potrebovala malá Jennie zmeniť. Náhodou sme v izbe boli ja s Tabi-
tou aj s Jennie všetci spolu. Mama bola vtedy niekde preč. Prišla som k
nej, čupla som si a začala jej sťahovať pyžamo z nôh dole. Ona pritom
stála a niečoho sa držala. Podarilo sa mi ho zvliecť úplne takže bola iba
skoro nahá v plienke, ktorú mala upevnenú trocha inak ako ja v tú noc.
Tiež mala na sebe plastové nohavice, ale tie sa mi nepodarilo dať dole,
lebo som ešte nevedela ako sa toto robí (že menená osoba musí ležať
a nie stáť). To už prišla naša mama a všimla si čo sme to s ňou
porobili.... Vzala ju na ruky a odišla s ňou asi do kuchyne, lebo nás už to-
to akosi prestalo zaujímať a šli sme sa s Tabitou niekde hrať. O niekoľko
dní neskôr, bola asi sobota, lebo vtedy sa robilo upratovanie domu a aj
oblečenia. čistili sme sa a dávali na pranie špinavé šaty a oblikali čisté.
Toto sa dialo aj s malou Jennie, pomáhala jej pritom mama, lebo ešte
sama to nevedela urobiť. keď sme si urobili čistenie, začalo sa s čiste-
ním oblečenia a to tak že všetko šlo do prania. netrvalo to dlho, lebo o
chvíľu vyťahovala už čisté a voňavé šaty z práčky. Myslím, že v tej vo-
ňavej kope prádla, boli aj Jennine plienky spolu s plastovými nohavica-
mi, (kedysi som ich používala aj ja, keď prišla sestra ako ďalší člen ro-
diny, tak ich používala ona), lebo všetko položila na jednu kopu. Hralo
to všetkými farbami od bielej a po čiernu, také to bolo pestré. Keď som
sa náhodou dostala do miestnosti, kde bolo toto ešte stále v kope prádlo
mama začala túto kopu rozoberať a ukladať tie šaty, ktoré nepotrebovali
žehlenie od tých čo sa žehliť museli. Vtedy mi musela povedať že iba
plienky sa musia prať osobitne, lebo malej by mohli neskôr ublížiť, keby
sa prali normálne s ostatným oblečením. Museli mať osobitnú starostli-
vosť. Čo sa týka plastových nohavíc, bolo ich tam niekoľko kusov tieto si
nevyžadovali až takú starostlivosť. Bolo ich treba ibe žehliť a uložiť k os-
tatným veciam potrebných pre zmenenie chaotickej a špinavej plienky,
keď to bolo potrebné. Raz bolo po obede a šli sme si na chvíľu pospať do
postele. Spal so asi iba chvíľu, lebo som sa zobudil a bol som v miestno-
sti sám, nikto tam nebol, iba na stoličke bola veľká kopa naukladaného čis-
tého prádla. Boli medzi nimi aj Jennine plienky a nohavice. Pomaly som
vstala z postele a šla k stoličke. Odložila som vrchnú vrstvu oblečenia, kto-
ré zakrylo plienky s nohavicami a zobrala som si iba tie nohavice. Boli ulo-
žené do obdĺžnika, keď som ich chytila boli príjemné na dotyk a počula so
aj ten šušťavý zvuk, ktorý vydávali, keď som ich mierne stisla. Zamierila som
nimi do postele, rozložila ich na podhlavník a ľahla na ne. Bolo to také príje-
mné, že som asi aj zaspala lebo po chvíli ma asi prišla pozrieť mama, či
spím alebo som hore. Zrazu iba cítim ako odo mňa odoberá tieto nohavice
a dáva ich na stoličku, kde boli predtým. Potom odišla a nechala me ešte
spať, lebo si myslela že stále spím. Lenže ja som sa o chvíľu vstala a šiel a
zobrala tie nohavice si späť a dala si ich na oblečenie, tak ako to robila Jennie
keď potrbovala zmeniť. Ako by som bola malé dieťa. Bol to príjemný pocit
keď mám ten materiál na tom mieste kam patrí. Obliekla som si na ne ešte
pyžamo a šla naspäť do postele. Hrala som sa s tým, tak, že som si stláčala
predok týchto nohavíc rukou a zadok som trela po posteľnej obliečke. Noha-
mi som mykala zo strany na stranu, hniezdila som sa v posteli, srdiečko mi
začalo rýchlejšie biť aj dych sa zrýchlil. Po krátkej chvíli som bola akási mokrá,
lebo sa mi začali lepiť tie nohavice na kožu, to preto lebo som si pod ne ne-
vzala jednu alebo dve plienky. Páčilo sa mi to. Bola som taká šťastná, že som
aspoň na chvíľu malým dieťaťom. Ako som tak tam ležala, naraz sa otvorili
dvere, vošla mama, že aby som šiela hore, že už som dosť spal a trebalo by
niečo urobiť. Podišla k posteli, zdvihla perinu a zbadala že mám na sebe plas-
tové nohavice. neviem, ako som sa vtedy cítil ale bolo mi príjemne. Iba pove-
dala, aby som si to dala dole, lebo povie aj iným ľuďom, že som malé dieľa,
trochu som sa hanbila, ale poslúchla som.
