Ja bývam ešte s rodičmi a bratom a opitý sa večne ku všetkému priznám, tak to vedia, a v pohode, nesúdia. Som to zhodil na aspergerov syndróm, že mi je príjemný ten tlak medzi nohami a pocit bezpečia a tak. A nikomu tým neubližujem, tak čo. Napokon, posledné antidepresíva, čo som žral a už žiadne nechcem, z nich som mal nonstop pocit, že musím šťať a bál som sa spať, furt chodil na wc, tak som si povedal nasrať, a nosil som ich normálne pred nimi doma, povedal prečo, hotovo. Chápali. Len neviem teda, 17.4. idem do blázinca na štvrť roku, čo som psychicky v riti, tak neviem, čo do mňa zase narvú a čo mi to bude robiť tentokrát. Plus som mal aj epi záchvaty a pri jednom sa pošťal pred doktorom v špitáli a prebral sa v plienke, to bolo vzrúšo, že ma do toho dali druhí ľudia