Autor Téma: ABDL škôlka 15. diel  (Přečteno 472 krát)

Offline FrantaM

  • Existující tvor
  • 101 a více
  • *****
  • Příspěvků: 205
  • Karma: -8
ABDL škôlka 15. diel
« kdy: Srpna 13, 2022, 08:06:38 »
ABDL škôlka 15. diel


Ráno mi ako vždy prebudili mokré plienky. Bol som síce ešte rozospatý, ale napriek tomu som zaznamenal príchod Petry a Klárky
„Tak sa, Klárka, pozrieme, v akom stave máš plienky,“ povedala Petra, a Klárka si s jej pomocou vyliezla na prebaľovací pult, kde jej Petra vyhrnula nočnú košieľku a rozbalila.
„No nie, Klárka, ty si bola šikovná, celú noc si sa nepočúrala,“ pochválila ju Petra, a dodala: „Sľúbila som Ti, že keď budeš mať suchú noc, nemusíš plienky nosiť.“
To, čo potom Klárka povedala Petre, mi doslova vyrazilo dych: „Petro, ak Ťa môžem požiadať, rada by som plienky mala. Keď som ich posledné dni nosila, ocenila som ich mäkkosť a pohodlie.“
Rád by som na tomto mieste znova pripomenul, že Klárke sa vôbec nepozdávalo nosenie plienok, a nikdy som ju nepresvedčil, aby si plienky vzala. Starala sa o mňa síce s veľkou radosťou, a nikdy ju nevadili ani občas dosť neľúbo páchnuce plienky, ale nosiť ich? Nie, to nikdy. Všetko sa zmenilo, až keď sme išli na veľkonočné sviatky s Petrou, a Klárka mala po ceste nehodu. Petra ju potom presvedčila, že bude lepšie, keď dostane plienky. A teraz mala suchú noc, plienky už nosiť nemusela, a napriek tomu ich chcela.
Petrovi tiež na okamih zaskočila Klárkina odpoveď, ale nakoniec povedala: „Dobre, Klárko, tak teda budete Marušky a moje bábätká.“
Za malú chvíľku bola Klárka oblečená do krásnych ružových dupačiek, av rozkroku sa jej viditeľne rysovali plienky.
Teraz som prišiel na rad ja. Petra mi po rozbalení z plienok na chvíľu posadila na nočník, kde som urobil kalužku.
„Ty si ale šikovný chlapček, Fanúšik,“ povedala Petra, keď som sa zdvihol z nočníka, as Petrinou pomocou som vyliezol na prebaľovací pult.
Petra ma pekne zabalila do nových plienok, dostal som od nej plienkové nohavičky Crinklz Astronaut s vloženým boosterom, dovnútra dve froté a štyri bavlnené plienky, pričom na vrchnej plienke bola separačná plienka; ďalej potom igelitové nohavičky Suprima a nohavičky na plienky s potlačou medvedíkov, ktoré Petra zapla na gombíky.
Nakoniec mi Petra obliekla body so zapínaním na cvoky na ramenách av rozkroku, mikinu s potlačou medvedíkov, modré pančucháče a dupačky, na ktorej šli Petra pripevnila držiak na cumlík. Zostávalo ešte nasadiť modré pletené papučky s brmbolcom, a šli sme dole, kde Maruška zaplietala Klárke vrkoče.
Raňajkovali sme, a potom som šiel s Klárkou do mojej izbičky, kde nás Petra dala do ohrádky, pridala tam niekoľko plyšákov, a povedala, nech sa tu zatiaľ pekne hráme a nehneváme.
Petra vzala oba vedierka na plienky, pridala k nim ešte špinavé oblečenie, a odišla ich vyprať.
Keď sme s Klárkou osameli, spýtal som sa: „Klárka, tak pozerám, že sa Ti tie plienky zapáčili. Ako si vlastne k tomu dospela? Pokiaľ viem, nikdy som Ťa doma nepresvedčil, aby si si vzala plienky ako ja, a teraz už ich nemusíš nosiť, a napriek tomu ich chceš. To sa Ti tie plienky tak páčia?“
Klárka sa na okamih zamyslela, a povedala: „Ako sme išli na tú chalupu, a mala som cestou nehodu, Petra mi presvedčila, že bude lepšie, keď dostanem plienku. No, nepáčilo sa mi to, to je pravda, ale potom som prišla na to, že mať plienky je pohodlné, a že to sú vlastne moje kamarátky. Spomínaš si na tú rozprávku, ktorú som Ti rozprávala o bábätku Fanúšikovi, ktorý pri prebaľovaní hneval, a vôbec nechcel mať plienky? Keď sme potom boli na prechádzke, tak sa mi to nejako nepáčilo, išlo sa s nimi zle, ale po návrate na chalupu Petra zistila, že mám veľmi mokré plienky, a to som ani netušila, že som sa pocikala. Potom mi došlo, že keď budem mať plienku, nemusím vôbec riešiť to, že chcem na záchod.“
„Aha, no tak to vidíš, Klárka. Keď mi sestra v nemocnici dala prvýkrát plínu, tak som sa tiež cítil dosť trápne. Potom som si na plienky rýchlo zvykol, dokonca keď som včera prehovoril Petrovi, že plienky nechcem, tak som nedošiel bez nich ani po schodoch dole, a už som mal mokré pančuchy. Potom mi došlo, že sa plienok nikdy nezbavím,“ odpovedal som, a cítil, že mi plienky nejako sťažli a pod dupačkami boli výraznejšie vidieť.
„Môžem sa Ti s niečím zveriť, Fanúšik?“ spýtala sa Klárka.
„Veď vieš, že sa mi môžeš zveriť kedykoľvek s čímkoľvek, Klárka,“ pousmial som sa na ňu, a napäto počúval, čo vlastne Klárka chce povedať.
„Dnes v noci som premýšľala o tom, aké by bolo krásne, keby sme obaja chodili do škôlky. A tiež by sme mohli ponúknuť bývanie Petra. Len neviem, ako by to bolo ďalej s firmou,“ povzdychla si Klárka, a ja som počul, ako ciká do plienok.
„Tak ohľadom firmy by to nemal byť problém, občas za nás koná Zdeněk, tak by dostal poverenie viesť firmu. Viem, že na Zdeňka je vždy spoľahnutie, a navyše by každý večer podával správy o dianí vo firme. Takže by si pokojne mohla chodiť so mnou do škôlky, len musíme trochu upraviť Tvoju izbičku,“ povedal som, a položil ruku na Klárkin rozkrok vypchatý plienkami.
„No áno, Fanúšik, obaja máme plienky,“ usmiala sa Klárka, potľapkala mi po rozkroku, kde sa mi už veľmi výrazne rysovali napučané plienky, a dodala: „Len sa obávam, že tie moje už dlho nevydržia, snáď nás Petra príde čoskoro prebaliť.“
Len to Klárka dopovedala, vošla do izbičky Petra, ktorá priniesla hraničku vyžehlených plienok. Vyskladala ich do skrine, az krabice vytiahla balík plienkových nohavičiek, ktorý otvorila.
„Petlo, plienky lulu, tadia,“ zavolala na Petru Klárka, a ukazovala pritom na svoj rozkrok.
„Naše dievčatko sa pocikalo? Pôjdeme vymeniť plienky, Klárka?“ spýtala sa Petra.
Klárka len pokývala hlavou, a povedala: „Plíny lulu, tadia.“
Petra pomohla Klárke z ohrádky, vysadila ju na prebaľovací pult, a pripravila si pre Klárku čisté plienky. Celé to dianie som so záujmom pozoroval, hlavne keď Petra Klárku rozbalila, a začala ju očisťovať a mazať krémom proti zapareninám.
Práve keď Petra dávala Klárke pod zadoček čisté plienky, tak som Petru oslovil: „Petro.“
„Vari, Fanúšik, tiež už máš veľmi mokré plienky?“ zareagovala Petra, „len čo prebalím Klárku, tak Ti hneď plienky vymením.“
„No, to síce tiež, ale hlavne máme pre Teba s Klárkou taký návrh: čo keby si sa o nás strála ako o bábätká doma aj v škôlke?“
„Takúto ponuku rada prijímam, už som dlhšiu dobu premýšľala o tom, že by som si v meste našla nejaký byt na prenájom. To dochádzanie do škôlky býva často únavné,“ povedala Petra, a dodala: „Ty si hovorila, Klárka, že Ti teraz nejaký stolár bude zariaďovať izbu?“
„Presne tak, Petra,“ prikývla Klárka, „do piatku to bude mať hotové, tiež som stačila poslať objednávky na nejaké veci. Len v utorok sa potrebujem zastaviť do firmy, aby som zariadila nejaké veci ohľadom chodu firmy. Našťastie tam máme šikovného zástupcu.“
„Dobre, tak do piatku teda budete bývať u mňa na chalupe. Len ešte musím objednať plienky navyše, keď mám teraz dve bábätká,“ odpovedala Petra, a chystala sa odísť k počítaču.
„To vôbec nemusíš, Petra, v utorok sa po škôlke staviame k nám, plienok tam mám dosť,“ zarazil som Petru, „aspoň sa pozrieš, ktorý z izieb Ti bude najviac vyhovovať.“
Zvyšok dňa, a veľkonočné pondelok utiekol ako voda, a nastalo utorkové ráno.
Petra s Maruškou mne aj Klárku prebalili do čistých plienok, a vypravili sme sa do škôlky. Veľkonočné sviatky sa skončili, av mojom aj Klárkinom živote znamenali výraznú zmenu.