Autor Téma: ABDL škôlka 9. diel  (Přečteno 347 krát)

Offline FrantaM

  • Existující tvor
  • 101 a více
  • *****
  • Příspěvků: 205
  • Karma: -8
ABDL škôlka 9. diel
« kdy: Srpna 12, 2022, 18:10:08 »
ABDL škôlka 9. diel

Keď sme v ten deň prišli do škôlky, odovzdal som Petra klíčky od auta, a odišiel aj s Petrou dovnútra. Po prebalení do čistých plienok a prezlečení do dupačiek som bol nadojčený Maruškou, a následne som bol pozvaný k Hedvici do kancelárie.
„Dáš si kávu, Fanúšik?“ spýtala sa mne Hedviga.
Prisvedčil som, a Hedviga nachystala do kanvice vodu a do šálok kávu. O chvíľku voda vrela, a Hedviga, keď zalievala šálky, mi povedala: „Aby si vedel, prečo som Ťa vlastne pozvala: Ide o to, že som sa rozhodla ponúknuť pre vás, naše bábätká, jednorazové plienky s potlačou.“
„Aha, tak to znie zaujímavo,“ povedal som, upíjajúc postupne lahodný nápoj zo šálky.
Hedviga mi predložila leták, na ktorom boli zobrazené produkty od jednotlivých firiem, a dodala: „Vzhľadom na to, že tieto plienky sú síce savejšie, ale aj drahšie, bol by potom mesačný príplatok vyšší o tisíc korún. Doobjednať sa tiež aj boostery, ktoré slúžia na zvýšenie savosti plienok. Tie potom dostanete od nás ako malú pozornosť.“
Zadíval som sa na jednotlivé produkty, a hneď mi bolo jasno. Klárka totiž prakticky ihneď po mojom návrate z nemocnice objednala plienkové nohavičky Crinklz Astronaut. Tieto plienky mi veľmi vyhovovali z hľadiska nasiakavosti, a navyše na nich boli zobrazené pekné obrázky.
„Ponuka je to rozhodne zaujímavá, Hedviga,“ povedal som, dopil zvyšok kávy v šálke, a dodal: „Pokiaľ ide o mňa, rozhodol by som sa pre používanie Crinklz Astronaut. No, a prípadné boostery sa tiež budú hodiť.“
„Dobre, ja si to teda poznačím, Fanúšik. Ešte dnes to odosielam do firmy,“ povedala Hedviga.
Odišiel som späť dole za Petrou, ktorá mi skontrolovala stav plienok, a prezliekla ma na dopoludňajší odpočinok v kočíku.
Zvyšok dňa prebehol ako každý iný v škôlke, len som asi musel piť viac, než obvykle, pretože ráno som sa prebudil s plienkami úplne mokrými, a to do poslednej nitky.
Klárka mi prebalila do čistých plienok, naraňajkovali sme sa, a vyrazili do škôlky. Pred škôlkou stála dodávka s nemeckým číslom, a Hedviga spolu s Petrou vynášali kartóny, ktoré vodič rovno skenoval.
„Fanúšik, dnes sa dočkáš prekvapenia,“ povedala Petra, a ku Klárke dodala: „Dnes priviezli tie plienky s potlačou a boostermi.“
„Chcete nejako pomôcť?“ spýtala sa Klárka, ale Petra odpovedala: „Nie, vďaka, zostáva už len niekoľko kartónov, a potom tie plienky musíme rozdeliť medzi deti.“
Za chvíľku bola celá dodávka zložená a rozdelená, a Hedviga ešte vodičovi podpisovala nejaké papiere.
S Klárkou a Petrou som vošiel do škôlky, a Klárka ešte povedala Petre: „Fanúšik dneska v noci veľmi cikal, tak bude potrebovať silnejší zábal plienok.“
„Vďaka za informáciu, Klárka. Hneď ho prebalím do čistých plienok,“ odpovedala Petra, v šatni ma vyzliekla tak, že som bol len v bodíčku a plienkach, a na nohy mi obula pletené papučky. Už keď ma vyzliekala, všimla si, že mám na bodíčku, v miestach, kde sa rysoval balík plienok, mokrý fľak.
„Tak poď, Fanúšik, musíme prebaliť do čistých plienok,“ vzala ma Petra za ruku, a šli sme spolu k prebaľovaciemu pultu, na ktorý mi pomohla vyliezť.
Vzala z police jednu z plienok Crinklz Astronaut, ktoré tam medzitým Hedviga vyskladala z balíka, tenkým nožíkom ju narezala na vonkajšej strane, zasunula dovnútra booster, a potom tento otvor starostlivo zalepila lepiacou páskou. Vo výsledku bola plienka podstatne silnejšia, ale vďaka boosteru tiež savejšia.
Petra mi vyzliekla bodíčko a už nutne pocikané plienky, podložila podo mňa túto vylepšenú plienku Crinklz Astronaut, na ktorú ešte položila dve froté plienky a štyri bavlnené plienky doplnené fleecovou separačnou plienkou, a plienku starostlivo zalepila. Na ňu som ešte dostal nohavičky na plienky s potlačou opičiek, a následne ešte obliekla a zapla nové bodíčko, ktoré malo na ramenách av rozkroku cvoky.
Následne ešte odišla pre dupačky a papučky, avšak nevšimla si, že jeden z cvokov na bodíčku nezapol správne, a ten sa uvoľnil. Ja som si to však všimol, a snažil sa ho zapnúť. Petra, ktorá ku mne prišla s ďalším oblečením, to uvidela, a povedala nahnevane:
„Tak to nie, Fanúšik, vyzliekať sa mi tu nebudeš,“ pri tých slovách rozopla body a nohavičky na plienky, dala mi niekoľkokrát cez zadok, a následne priniesla ortopedické plienkové nohavičky, do ktorých ma rýchlo obliekla, a následne dokončila obliekanie. Vďaka týmto nohavičkám som musel mať nohy veľa od seba, a Petra povedala:
„Fanúšik, za to, že si sa chcel vyzliekať, budeš v týchto nohavičkách až do obeda.“
Potom mi pomohla zliezť z prebaľovacieho pultu, a odišli sme spolu za Maruškou, ktorá ma nadojčila. Či si Maruška niečoho všimla to neviem, pretože nič nedala najavo.
Následne som od Marušky šiel za Petrou, ktorá ma uložila do hlbokého kočíka. Ostatným deťom, ktoré boli zvedavé, čo sa deje, povedala: „Fanúšik sa pokúšal vyzliekať, takže dostal silný plienkový zábal, v ktorom bude až do obeda.“
Čas v kočíku bol pre mňa veľmi dlhý, chvíľami som sa pozeral na hada zo žltých a červených guličiek, občas s medvedíkom alebo hrkálkou, ktoré mi Petra do kočíka dala.
Občas mi Petra vymenila cumlík za iný cumlík, od fľaše s čajom, ktorý som rád prijal. Aj napriek korbe kočíka som počul, ako sa ostatné deti hrajú, občas niekoho niektorá z tet prebaľuje, a tiež som zazrel Hedvigu, ktorá sa na nás bola pozrieť.
„A čo vlastne Fanúšik urobil, že leží v kočíku?“ počul som, ako sa Hedviga pýta Petry.
„No, rozopínal si body, pristihla som ho pri tom,“ odpovedala Petra.
„To bude asi nedorozumenie, Petr, akonáhle bude Fanúšik po obede, tak ho za mnou pošli…“ počul som ešte, keď sa Petra s Hedvigou vzďaľovali.
Konečne nastal čas obedu. Petra mi ešte v kočíku vymenila plienky, a aj keď bol v plienkových nohavičkách Crinklz Astronaut vložený booster, predsa len sa mi zdala byť plienka podstatne príjemnejšia. A to aj napriek tomu, že v nej bolo ešte niekoľko bavlnených plienok a dve froté plienky. Petra ma nakŕmila rovno v stoličke veľmi dobrou krupicovou kašou, po ktorej ešte nasledoval sunar v dojčenskej fľaši s cumlíkom.
Hneď po jedle som šiel rovno do kancelárie za Hedvigou, ktorá ma už netrpezlivo očakávala. „Tak som počula, Fanúšik, že si hneval. Že vraj si si rozopínal bodíčko, keď Ťa Petra prebaľovala do čistých plienok. Ako to vlastne bolo?“ spýtala sa ma Hedviga.
„No, keď ma Petra prebaľovala, dala mi tiež čisté bodíčko. Zapla ho, ale jeden cvok zapla zle, ten sa uvoľnil, a ja som ho chcel znovu zapnúť,“ povedal som Hedvice.
„Aha, tak takto to bolo. Ale to si mal Peter povedať, alebo aspoň ukázať,“ povedala Hedviga, „nabudúce, Fanúšik, nech už sa to neopakuje. Bábätká sa u nás nesmú sami vyzliekať, to za Teba urobí vždy Petra, ktorá Ťa prezlečie pri prebaľovaní. Petra si potom myslela, že si chceš zložiť plienky.“
Sľúbil som Hedvici, že už sa to nebude opakovať, a s tým som odišiel opäť do kolektívu ostatných detí. Niektoré z nich tety prebaľovali, a ja som si všimol pestrosť plienok s potlačou. Okrem mojich plienok Crinklz Astronaut tam niektoré deti mali plienky Bunny Hops, Rearz Baynard či Rearz Princess Pink.
Deň v škôlke už uplynul pomerne pokojne, a keď pre mňa Klárka večer prišla, ani sa mi nechcelo domov. Konečne som sa aj v škôlke dočkal obľúbených plienok, a nemohol som sa dočkať, až na budúci deň znova uvidím Petru a ostatných ľudí zo škôlky.