Pani Janečková sa obzerala po izbe, ktorú sme s Klárkou obývali, a veľmi sa jej páčilo jeho vybavenie.
"Naozaj, majú to tu veľmi pekné, skutočný raj pre dve veľké bábätká," povedala pani Janečková nadšene.
Ostatní ľudia z agentúry, ktorá mi aj Klárku natáčala v krátkych filmoch, už odišli, avšak pani Janečková tu zatiaľ ostala.
Medzitým som prišiel v sprievode Jany, aby ma prebalila a prezliekla do môjho bežného oblečenia, a Jana si ju všimla.
"Ak chcete, pani Janečková, môžete Fanúšika prebaliť a prezliecť," oslovila ju Jana.
"Prosím Vás, pani Janečková... Pokojne mi hovorte Marto, a viete čo, Jano, pokojne mi tykajte," zareagovala pani Janečková.
"Dobre, Marta, potom si pokojne na to tykanie môžeme pripiť. Chceš Fanúšika prebaliť?" povedala Jana.
Vzal som z otvoreného balíka plienku, a šiel s ňou priamo k Marte. Obe ženy sa zasmiali, a Marta povedala:
"Tak si myslím, že sa Fanúšik rozhodol, a bude chcieť byť prebalený odo mňa. Tak poď, Fanúšik, dáme čisté plienky" a pri týchto slovách ma pomohla vyliezť na prebaľovací pult, kde ma začala prebaľovať.
"Marta, tu sú ešte pre Fanúšika pripravené látkové plienky a nohavičky na plienky. Ďalej mu obliekam body, av niektorých dňoch aj dupačky a túto košeľu, ale dnes bude body stačiť, je celkom dosť veľké teplo," povedala Jana, a dodala: "Hlavne tu Martu nehnevaj, Fanúšik."
"Neboj sa, Jano, my to tu s Fanúšikom zvládneme," odpovedala Marta, rozlepila moju už veľmi ťažkú plienku, a chystala sa očistiť môj rozkrok. V tom okamihu som začal cikať, ako to chlapčeki mávajú po rozbalení vo zvyku. Marta správne zareagovala, vzala z hraničky plienok čistú plienku, ktorú mi pridržala na penise, a ja som sa do nej počúral.
"Čúraš do plienky, Fanúšik? No neboj sa, za chvíľočku už dáme nové plienky, aby si bol zase čistý chlapček," povedala Marta, a všimla si, že mi z pusy vypadol cumlík, ktorý mi späť vrátila.
Bol som trochu zaskočený tým, že ma prebaľuje Marta, a nie je pri tom filmová kamera a ľudia zo štábu. Ležal som teda pokojne na prebaľovacej podložke, Marta ma zatiaľ otrela a namazala v rozkroku krémom proti zapareninám, a vložila mi pod zadok čisté plienky, ktoré pretiahla medzi nohami a zalepila pásiky na bruchu. Ešte mi vo finále obliekla nohavičky na plienky a zapla body v rozkroku. Siahol som si na ten balík plienok medzi nohami, a Marta mi povedala: "Tak Fanúšiku, už je to hotové. Ešte sa pocikávaš, tak musíš nosiť plienky, vieš?"
S jej pomocou som sa posadil a zliezol z prebaľovacieho pultu. Marta mi ešte pripevnila retiazku od cumlíka na body a obaja sme odišli von na záhradu, kde nás v altánku čakalo malé pohostenie a Jana s Petrou a Klárkou.
"Prosím Ťa Jano, a prečo má vlastne Fanúšik také silné plienky?" spýtala sa Jany, keď sme sa posadili, a Petra nám naliala do šálok kávu.
"Vieš, Marta, Fanúšik má po ťažkom úraze inkontinenciu moču a stolice, tak aby som ho nemusela až tak často prebaľovať, tak dostáva väčší balík plienok. A sám chcel žiť ako bábätko, keď už sa plienky stali súčasťou jeho šatníka," odpovedala Jana.
"Aha, tak už tomu rozumiem, preto má vyholený aj rozkrok, asi kvôli lepšej hygiene, však?. No pri natáčaní sa správal naozaj skvele, ako bábätko, a napokon Klárka tiež. Tá musí tiež nosiť plienky?"
"Vlani na Veľkú noc som pozvala Klárku a Fanúšika ku mne na chalupu, a Klárka mala po ceste nehodu," vložila sa do rozhovoru Petra, ktorá zatiaľ priniesla pre mne a Klárku fľaše s džúsom, "vtedy sme sa dohovorili, že bude lepšie, keď bude mať plienky.No, a potom ju doktori zistili ťažkú močovú a fekálnu inkontinenciu, a Klárka sa rozhodla, že chce žiť rovnako ako Fanúšik."
"Tak to sú zaujímavé osudy, to som vôbec netušila," povedala Marta, napila sa kávy a vzala si na tanierik kúsok bábovky.
"Keď sa Fanúšik stal inkontinentným a vrátil sa späť z nemocnice, nechala som na jeho prianie prerobiť izbu v našej vile. A keď sme boli spolu na prechádzke vonku, všimli sme si, že existuje ABDL škôlka, kde sme sa zoznámili s Petrou," povedala Klárka.
„Môj prvý dojem z Petry bol úžasný, keď som sa zaregistroval do škôlky, tak ešte v ten deň mne Petra prebalila do čistých plienok, a bolo to fakticky veľmi príjemné. No, a potom sa o mne Petra v škôlke starala a stali sme sa dobrými priateľmi," povedal som k Marte.
Do altánku prišla aj Maruška, aby s nami na chvíľu posedela, a hlavne aby Petra pripomenula, že za chvíľku bude čas nás nadojčiť.
"Tak to je, Marta, Maruška, naša priateľka, ktorá sa o Klárku a Fanúšika stará nielen v škôlke," predstavila ju Petra Marte, a obe ženy si navzájom potriasli rukami.
"Veľmi mne teší, že Vás spoznávam. Vy sa o Fanúšika a Klárku staráte v škôlke?" spýtala sa Marta.
"Áno, máte pravdu, Marta. A to nielen v škôlke, zároveň aj Fanúšika a Klárku dojčím," odpovedala Maruška.
"Dojčíte Fanúšika a Klárku? To je zaujímavé, to som ani netušila," zareagovala Marta prekvapene.
"No áno, už je to tak, Marta. V našej škôlke túto službu ponúkame za príplatok našim klientom, a Fanúšik aj Klárka si ju vybrali," povedala Petra.
Maruška sa pozrela na hodinky, vzala Klárku za ruku, a povedala: "Poď Klárko, dostaneš nabumbat," a k Marte povedala, "už je ich čas, aby boli obaja nadojčení, tak sa nehnevajte."
"Ale to je v poriadku, Maruška, a viete čo? Navrhujem Vám tykanie, súhlasíte?" podala ju Marta ruku, a obe si potriasli.
"Tak dobre, Marta. Vieš, teraz musím nadojčiť obe naše bábätká, a potom ešte môžeme spoločne posedieť, či sa teda neponáhľaš," odpovedala Maruška, a odišla s Klárkou do chalupy.
"Kam by som sa mala ponáhľať? S manželom som sa pred rokmi rozišla, a doma mi nič nedrží," povedala Marta.
"Tak to máme asi podobný osud, Marta. Tiež som sa pred rokmi rozviedla," povedala Jana.
"Ak budeš chcieť, Marta, pokojne tu s nami môžeš niekoľko dní pobudnúť, Fanúšik aj Klárka si Ťa obľúbili," povedala Petra.
"Keď Ti to nebude vadiť, Petro, tak rada zostanem. Je tu fakt krásne," povedala Marta.
Maruška Klárku aj mne postupne nadojčila, a ešte sme nejakú dobu posedeli. Dokonca nás Marta vzala na prechádzku v našom kočíku, ktorý sa jej veľmi páčil, a zároveň sa o nás starala ako o dve bábätká.
Prišiel čas na spanie, Marta s Janou nás vykúpali a prezliekli do plienok a oblečenia na noc. Keď mi ešte Jana balila do zavinovačky a čítala rozprávku na dobrú noc, už som pomaly zaspával, unavený dojmami z tohto dňa.
Veď som skúsil byť veľký chlapec, ktorý už nenosí plienky, a predsa sa pocial, skúsil som aj spať bez plienky, ale všetko bolo márne. Nakoniec mi Marta dala plienku, ktorá zabránila ďalším nehodám, a ja som si uvedomil, že keď sa ešte pocikávam, tak musím nosiť plienky.
