V tejto minisérii trávia Klárka a Fanúšik leto na chalupe od Petry.
Z pohľadu Jany
Petra si zapožičala dodávku, aby mohla na chalupu odviezť potrebné veci, ktoré by nebolo možné odviezť osobným autom. Išlo hlavne o oba kočíky a tiež o kartóny plienok Crinklz.
Konečne nastalo leto, a posledný deň v škôlke pred jej každoročným mesačným uzavretí. To bolo nutné kvôli nutným opravám, na ktoré nebol počas prevádzky čas a tiež kvôli doplneniu zásob pre prevádzku škôlky.
V mojom aute už boli pripravené veci pre dlhší pobyt, hlavne látkové plienky a oblečenie pre Klárku a Fanúšika, ale aj ich obľúbené hračky a veci dennej potreby.
Večer sme prišli na chalupu od Petry, ktorá nás už netrpezlivo očakávala. Vynosili sme spolu privezené veci, ktoré sme uložili. Klárka sa zatiaľ hrala s Fanúšikom na záhrade, potom sme ich obaja vykúpali a uložili do postieľok v ich podkrovnej izbičke.
Druhý deň bolo nádherné počasie, slniečko veľmi hrialo, a rozhodla som sa k jednej veci. Fanúšik bol celé dni zabalený v hrubom balíku plienok, až sa musel veľmi potiť. Keď teda nastal čas na prebalenie, zložila som mu veľmi ťažké plienky, ale obliekla som mu trenírky, a povedala som: "Fanúšik, až budeš chcieť cikať alebo kakať, tak mi povedz, áno?"
Z pohľadu Fanúšika
Keď mi Jana prebaľovala, všimol som si, že mi nedáva plienky, ale iba trenírky. A potom mi povedala, aby som sa včas ohlásil, keď budem chcieť cikať alebo kakať. Celkom sa mi to páčilo, v tom balíku plienok bolo fakt horúco.
Išiel som sa hrať na záhradu s Klárkou, zatiaľ čo Jána s Petrou chystali desiatu. Peknú chvíľku mi trenírky zostali suché, ale potom zrazu... Než som stačil dobehnúť k stromu, cítil som, ako mi trenírky vlhnú a po nohe mi tečie moč. Plienky by to v pohode pobrali, avšak trenírky nie, tie boli hneď mokré, a hneď sa na nich objavila škvrna. Navyše hneď začali studiť, a ihneď sa objavili Jána s Petrou, aby nás zavolali na desiatu.
"Poď, Fanúšik, musím Ti dať plienky," povedala Jana, ktorá si všimla mokrý fľak.
Išiel som teda s Janou do našej izbičky, kde mi Jana dala dole mokré trenírky, a začala skladať plienky pod môj zadok.
"Ján, ploc musím mať plienky?" spýtal som sa. „Vieš, Fanúšik, ešte si nevieš povedať, že potrebuješ cikať alebo kakať, a ani si sám nedokážeš zájsť na záchod, tak Ti musím dať plienky. Keby si ich nemal, tak by si si pomočil oblečenie,“ odpovedala Jana, a chystala sa mi ich pretiahnuť medzi nohami.
Keď už som mal plienky na brušku, podarilo sa mi ich zhodiť a pritom som kričal a kopal nohami: "Nieč plienky, nie plienky!"
"Ale no tak, Fanúšik, za chvíľočku to bude. Ty ešte musíš nosiť plienky," odpovedala mi Jana, ponúkla mi cumlík, pričom som krútil hlavou a stále kopal nohami.
V ten okamih prišla do izby Petra, ktorá priniesla vyžehlené plienky, a spýtala sa Jany: "Kde ste s Fanúšikom tak dlho? Čakáme na vás s Klárkou."
"Ale, Fanúšik trochu hnevá, a nechce si dať plienky," žalovala Jana.
Petra vzala z poličky hrkálku v podobe medvedíka, zachrastila ním pred očami, a potom mi ho po chvíľke váhania dala do ruky.
Prezeral som si ho, a potom ním tiež skúsil zachrastiť, čo sa mi podarilo.
"Ten medvedík pekne hrká, viď," povedala Petra, zatiaľ čo mi Jana, teraz už bez problémov, pretiahla plienky medzi nohami a zaistila.
Teraz som ležal na prebaľovacej podložke už s cumlíkom v puse a spokojne žmúral očami. Mimoďak som si siahol na rozkrok, a Jana mi povedala, pričom ma potľapkala po balíku plienok: "Máš tam plienky, Fanúšik, máš?"
Cez cumlík som jej odpovedal: "Plienky, mám plienky."
Petra nato zareagovala: "No áno, Fanúšik, ešte sa pocikáváš, tak musíš nosiť plienky."
Jana mi pomohla vstať z podložky, a všetci sme odišli na desiatu.
Ani mi nevadilo, že mám zase plienky medzi nohami, predsa len v nich bol lepší pocit, než v mokrých trenírkach. Navyše nohavičky na plienky mali krásny vzor s medvedíkmi, ktorý sa mi strašne veľmi páčil.
Jedna vec mi ale napriek tomu došla: zase nie som víťaz nad plienkami.
