Nastal čas vianočný. Maruška s Petrou a Janou sa starali o to, aby sme tieto sviatky naozaj pekne prežili.
Avšak v jednu sobotu nastala komplikácia ktorá takmer znamenala môj rozchod s Klárkou. V ten deň ráno ku mne prišla Jana, a ako obvykle mi vymenila plienky. Potom ma ešte pekne obliekla do mikiny s medvedíkmi a tepláčkami. Na záver, keď mne učesala, mne ešte pobozkala na cumlík, a rozpustilo trela svojim nosom o mojím. Všetko to bola taká hra, nebyť však toho, že práve v tej chvíli išla Klárka na raňajky, a videla nás pri tom. "No tak to som si mohla myslieť. Už keď som s Tebou začala chodiť, váhala som, či si ten pravý. Avšak toto robiť priamo predo mnou?! Končím s Tebou!!!" povedala Klárka naštvane. Rýchlo som sa spamätal, a šiel za Klárkou. "Prosím Ťa, Klárko, čo blbneš? Toto bola len taká hra, nechaj si to vysvetliť," povedal som naliehavo. "Nechaj toho, ty jeden...," strácala Klárka slová. Jana sa do toho vložila, a povedala: "Prepáč, Klárko, nechcela som sa Te nejako dotknúť. Bola to naozaj len taká hra, ako povedal Fanúšik. Ospravedlňujem sa Ti." V ten moment zo salóniku vyšla Petra, aby sa pozrela, prečo ešte nejdeme na raňajky, a nutne musela počuť náš hovor. "Vieš čo, Jano, kašlem na Tvoje rozprávanie. Odchádzam preč z tohto hniezda neresti," povedala Klárka a odišla do svojej izby, kde si začala baliť veci. "Klárko neblázni, kde chceš ísť?" spýtala sa Petra, ktorá za ňu prišla. Klára ju vôbec nevnímala a ďalej balila svoje veci. "Klárko, Fanda aj Jana sa Ti predsa ospravedlnili... No nič, keď robíš urazenú, tak si pokojne choď kam chceš," kapitulovala Petra nakoniec, a vrátila sa do salóniku, kde mi Jana kŕmila. "Vyzerá to vážne, Fanúšik, Klára stále trucuje," povedala Petra, a prevzala od Jany lyžičku.
„Tak to je dobré, pritom vie, že sa Jana o mne starala, už keď som bol dojča a medzi mnou a Janou je vzťah ako medzi bratrancom a sesternicou. Nič viac a ani nič menej,“ zareagoval som. V ten okamih prišla do salónika Klára. "Ale, tak naša princezná už prestala trucovať?" povedala Petra, keď ju uvidela. "Prepáč Jano a ty tiež, Fanúšik, viem, prehnala som to," povedala Klárka, a sklonila oči. "Dobre, Klárka, už o tom nebudeme hovoriť," povedala za nás obaja Jána.
Raňajky potom prebehli už v pokoji, a keď potom Klárka potrebovala vymeniť plienky, zašla za Janou. "Ján, prosím, prebalíš mne?"
"Tak poď Klárko, dostaneš čisté plienky, nech si zase pekná princezná," odpovedala Jana, a obe odišli do Klárkinej izbičky. "A čo ty, Fando? Ty ešte nepotrebuješ čisté plienky?" spýtala sa mňa Petra.
