Peter vŕtalo hlavou, prečo vlastne sa Klárka tak skoro ráno zobudila kvôli mokrým plienkam. Prišla na to, že ich musia trochu inak poskladať, a naozaj to pomohlo, po popoludňajšom spánku mala iba mokré plienky, aj keď poriadne ťažké.
Klárku čakalo v pondelok pravidelné vyšetrenie u svojej doktorky, ktorá sa tiež zmienila o svojej veľkonočnej nehode.
Pani Malá, jej doktorka, ju prezrela, odobrala vzorku moču, a na chvíľku poslala do čakárne. Klárka sa tam posadila, na chvíľku sa začala do časopisov, ktoré tam boli na stolíku, a čakala, až ju doktorka Malá opäť zavolá.
„Tak mám pre Vás, Klárka, zlú správu. Vo Vašom moči som našla zápal, a zároveň som zistila aj oslabenie močových ciest. Hovorí sa tomu inkontinencia,“ povedala Klárke jej doktorka.
„Myslela som si to, pani doktorka. Čo sa s tým dá robiť?“ spýtala sa Klárka.
„No, viete, Klárka, dajú sa používať špeciálne vložky na zachytenie moču, ale to sa týka ľahkej inkontinencie. U Vás je to trošku zložitejšie,“ odpovedala ju pani doktorka.
„Myslíte, pani doktorka, že by som mala nosiť plienky?“ spýtala sa Klárka svojej doktorky.
Doktorka Malá sa na chvíľku zamyslela a povedala: „Viete, Klárka, musíte sa vrátiť späť k plienkam. Určite ste už niekedy videla v obchode plienky pre bábätká?
Áno, to som videla,“ pripustila Klárka, „ale čo to má so mnou spoločné?“
Doktorka Malá otvorila zásuvku pri svojom stole, a vytiahla z nej balíček. Z fólie vytiahla balíček, ktorý rozbalila, a vysvetľovala Klárke: „Tie pruhy na vonkajšej strane sú indikátory nasiakavosti. Ak stmavnú, je to signál na výmenu plienky. Na zadnej strane sú umiestnené lepítka, ktoré sa pripevňujú na prednú stranu plienky. Vnútri je samostatná plienka, okolo ktorej sú bočné pásiky. Tie priliehajú k telu a zabraňujú úniku moču a stolice mimo plienku.“
„Rozumiem tomu správne, pani doktorka, že plienkové nohavičky, ktoré ste mi ukazovali, budem musieť teraz nosiť?“ spýtala sa Klárka.
„Presne tak, Klárka, sestra Vám teraz napíše poukaz na tieto plienky, a rovno Vám teraz túto plienku oblečie. Aby neboli tieto plienky veľmi nápadné, mali by ste nosiť skôr voľnejšie oblečenie,“ dokončila pani doktorka, zavolala na sestru, a podala ju Klárkinu zložku.
Za chvíľu už Klárka odišla s poukazom na parkovisku k autu, a odišla do škôlky.
„Ahoj Petlo,“ zažvatlala roztomilo, akonáhle vošla do budovy škôlky, a stretla Petru, ktorá išla práve hore k Hedvici.
"Je, ahoj Klárka, tak ako si dopadla u tej doktorky?“ spýtala sa Petra.
„No, som na tom rovnako ako Fanúšik, stredne ťažká inkontinencia,“ odpovedala Klárka.
Hedviga počula hovor, a pristúpila k obom ženám.
„Zdravím, nedáte si kávu, Klárka?“ spýtala sa, keď sa obe privítali.
„Ďakujem, Hedviga, aj tak som s Vami chcela ešte niečo prebrať,“ povedala Klárka, a všetky ženy odišli do Hedviginej kancelárie, kde Hedviga postavila na kávu.
„Tak čo máte na srdci, Klárko?“ spýtala sa Hedviga, keď sa usadili pri stole.
„Chcela by som nosiť plienky s potlačou, tak či by sa nedali objednať,“ povedala Klárka, zatiaľ čo Hedviga polievala kávu do šálok.
„Nevidím v tom žiadny problém, môžem hneď odoslať objednávku. Viete už, ktoré plienky sa Vám najviac páčia? A chcete aj boosterov, Klárka?“ spýtala sa Hedviga.
Klárka dopila kávu zo šálky, a povedala: „Áno, Hedviga, rada by som nosila plienky Rearz Lil Bella, majú veľmi roztomilý dizajn. A boostery sa tiež budú hodiť.“
„Dobre, Klárko, ihneď odošlem objednávku. Anička nosí rovnaké plienky, Petro?“ spýtala sa Petry, ktorá zatiaľ sedela mlčky pri stole, a upíjala kávu.
„Áno Hedviga, Anička má rovnaké plienky, aké sa páči Klárke. Obe nosia plienky vo veľkosti medium,“ odpovedala Petra, a dodala: „Kvôli tomu som vlastne išla za Vami.“
„Tak áno, urobím objednávku, a za niekoľko dní tu plienky budú,“ povedala Hedviga, a Klárka s Petrou odišli dole.
„Klárko, máš veľmi mokré plienky?“ spýtala sa Petra, keď prišli medzi nás, a začala ju prezliekať do bábätkovského oblečenia.
Klárka prisvedčila, a tak ju Petra prebalila a prezliekla.
Keď prišla za mnou, tak mi povedala: „Vidíš, Fanúšik, dnes som bola u mojej doktorky, a som rovnako ako ty odkázaná na plienky.“
„Neboj sa, Klárko,“ odpovedal som, a vzal ju pevne za ruku, „spoločne to zvládneme, uvidíš.“
