Večer sme prišli k nám do vily, kde nás už Maruška, naša gazdiná očakávala. S Klárkou som zašiel do mojej izby vziať jednak kartón plienok, a tiež pre veci, ktoré som doma nosil. „Asi sa budem opakovať, Fanúšik, ale máš ju pekne zariadenú, myslím tú Tvoju vilu. A Klárkin izbička tiež bude nádherná. No, už som sa rozhodla, ktorá izbička bude moja,“ povedala Petra, keď sme naložili veci do auta, a šli sa pozrieť, ako ďaleko remeselníci pokročili na úprave Klárkinej izbičky. Ten už bol vymaľovaný v krásnej ružovej farbe, zatiaľ uprostred izby bol prebaľovací pult a postieľka, oboje prikryté veľkou plachtou.
„Však si aj remeselníci od pána Novotného pekne makli, ani nechceli kávu alebo tak. Aj na obed som ich musela niekoľkokrát volať,“ povedala Maruška, a dodala k Petre: „Budem veľmi rada, keď budete s Klárkou a Fanúšikom bývať, Petro. Obaja sú veľmi milí, len neviem, čo to tu Klárku napadlo, hrať sa na malé dievčatko.“
Petra si vzala na chvíľku Marušku bokom, a niečo jej šeptom vysvetľovala. Ja som si medzitým s Klárkou prezeral jej novú izbičku, a farba stien sa mi naozaj páčila, vskutku izbička ako stvorená pre malú princeznú.
Dni do piatku rýchlo ubiehali, a izby Klárky a Petry boli pripravené na užívanie. Maruška po dohode s Petrou dohliadla na zariadenie izieb, a priviezla aj veci, ktoré Petra chcela. Zároveň tiež pripravila do Klárkinej izby potrebné oblečenie, plienky a veci pre veľké malé dievčatko.
Nastal piatok večer, a konečne sme sa vybrali domov. Už som sa tešil na svoju izbičku, a tiež som bol zvedavý na izbu od Klárky.
Vošli sme dovnútra, a Klárka zvedavo išla do svojej izbičky. Hneď od dverí videla na svojej postieľke roztomilé plyšáky, a zároveň veľkú ružovú zavinovačku. Neustále sa obzerala po svojej izbičke, a bolo vidieť, že sa jej veľmi páči.
Petra mne aj Klárku vykúpala, a s pomocou Marušky prezliekla na noc. Počas chvíľky nás obaja uložila do postieľok, zapla strážcu, a ešte naplnila práčku.
V noci, skoro nad ránom, prebudila Petru Klárka. Rýchlo si obliekla župan, a išla za ňou. Klárke vypadol cumlík z pusy, plakala, a volala: „Píny, Petlo, tadia, tadia.“
„Pšš, pšš, Klárko, hnedka dáme čisté a suché plienky,“ upokojila ju Petra, dala ju cumlík späť do pusy, rozbalila ju zo zavinovačky, av postieľke ju vymenila úplne mokré plienky.
Keď Klárka dostala nové plienky a Petra ju obliekala do nového overalu, milo sa na ňu usmiala. Petra ju potľapkala po rozkroku, krásne vypchatom plienkami, a povedala: „No tak vidíš, Klárka, už si zase pekne v suchu. Ešte pekne zabalíme, aby sa Ti krásne spinkalo.“
Len čo bola Klárka zabalená do zavinovačky a Petra zaistila postieľku, potichu odišla k sebe do izby. Len Klárke nechala rozsvietenú nočnú lampičku, aby sa nebála.
Ráno som sa prebudil a zavolal na Petru. Prišla ku mne, ešte trochu rozospatá, a po vyslobodení zo zavinovačky mi pomohla vyliezť na prebaľovací pult. Začala ma celého vyzliekať, a po odstránení plienok som začal cikať. Petra mi okamžite priložila plienku na penis, a po vyčúraní ma začala očisťovať. Chvíľku som bol bez plienok, potom mi Petra obliekla nové body s medvedíkmi, a začala podo mňa skladať plienky.
„Petlo, ploc mám mať piny?“ spýtal som sa ju.
„Fanúšik, ešte sa pocikávaš, keby si nemal plienky, mal by si mokré oblečenie,“ povedala mi Petra, dala mi do úst cumlíka, a bez diskusií mi v rýchlosti obliekla plienky. Keď mi ešte obliekala nohavičky na plienky, začal som so sebou hádzať, a kričal: „Nie pinky, nie pinky!“
„Fanúšik, nedá sa nič robiť, ešte sa pocikávaš, tak musíš nosiť plienky,“ odpovedala Petra, doobliekla mne, a šli sme spolu na raňajky.
O Klárku sa medzitým postarala Maruška, a keď spolu vošli do jedálne, skoro som na seba zvrhol misku s vločkami. Klárka totiž bola ako malá princezná, a veľmi jej to pristalo.
