Autor Téma: Neštandardná školáčka - 3. časť  (Přečteno 13407 krát)

Offline brooks

  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 26
  • Karma: 3
Neštandardná školáčka - 3. časť
« kdy: Srpen 18, 2015, 15:32:21 »
Tento príbeh je preložený a získaný zo stránky abdlscandinavia

Keď prišli do triedy malej Kristínky, snažili sa nespôsobiť žiaden rozruch a tak Maja len predala lístok s odkazom a čistú plienku mierne prekvapenej slečne Katke. Keď si Katka prečítala to čo stálo na odkaze s ešte väčším prekvapením sa pozrela na Matilde. Ale bola milá a Matilde povedala, “Takže, dve sestry majú dnes rovnaký problém. Nemusíš sa báť, tu už máme s podobnými situáciami veľmi bohaté skúsenosti.” Katka poprosila Maju aby na moment dozrela na jej triedu, vzala Matilde za ruku a odviedla ju do šatne kde jej dala dole mokrú plienku, očistila ju a zasypala trochou púdra, predtým, než jej nasadila novú, čistú a suchú plienku. Keď s ňou bola hotová, opýtala sa Katka Matilde, či sa takto necíti lepšie ako pred chvíľou v mokrej plienke. Keď jej Matilde odpovedala trošku zahanbene, že áno, tak Katka ešte dodala, “Tak fajn, potom je všetko pripravené a môžeme sa dať do práce. Ale predtým ma poriadne objím ako poďakovanie zato, že som ťa prebalila.” Matilde tak ďakovne objala Katku a ešte ju aj pobozkala na líce. “Ale no, toto nie je poriadne objatie, určite to vieš aj lepšie!” Matilde tak objala Katku ešte raz ale teraz to bolo omnoho pevnejšie objatie ako predchádzajúce, slečna Katka to opätovala. “To je moje zlatíčko! Tak a teraz pôjdeme za ostatnými “. Ako tak šli naspäť do triedy, slečna Katka jej vysvetlila že práve mali v pláne s drobcami kresliť svoje portréty v životnej veľkosti, nakoľko na odkaze stálo že “dnes nech strávi zvyšok dňa u Vás a naučí sa byť ticho a nevyrušovať celú triedu počas vyučovania”, dostala tiež veľký papier, tak aby sa na neho mohla celá nakresliť. Keď vošli do triedy, Katka poďakovala Maji zato, že postrážila drobcov a povedala jej nech ide naspäť do svojej triedy. Matilde si uvedomila, že všetky deti už kreslili svoje portréty a to hlavne so svojimi prstami. Všetci už boli pošpinený od temperových farieb. Slečna Katka povedala Matilde, že nemá u seba žiadne tričko, ktoré by chránilo jej oblečenie od ušpinenia, tak nech ešte chvíľku počká, kým tento problém vyrieši. Po pár sekundách sa vrátila, v rukách držiac svetlo modré tričko. Uvoľnila ramienka na Matildiných šatách a zobliekla jej ich aby jej následne mohla obliecť tričko, ktoré sa zapínalo na chrbte. Bolo to veľmi krátke tričko, ktoré Matilde siahalo ledva po stehná, takže keď si sadla, plienka bola takmer celá odhalená. Všetky deti však boli tak zahĺbené do svojej práce, že nikto tomu nevenoval ani najmenšiu pozornosť. Ani Kristínka, si nevšimla, že do triedy prišla jej staršia sestra. Matilde sa po kratšom rozhodovaní odhodlala a začala tiež maľovať prstami svoj portrét v životnej veľkosti.

Po asi dvadsiatich minútach zazvonil zvonček a to bolo znamenie toho, že deti sa idú hrať vonku na záhradu. Najprv však museli ísť všetky deti povinne na WC. Kristínka, Matilde a ešte jedno dieťa, slečna Katka oddelila od ostatných, kým zostávajúcich 15 zoradila pred toaletami, pomáhala im dať si dole nohavice, držala im sukne, aby si ich nepošpinili, vykladala ich na záchody. Trvalo to pár minút a potom čo si všetky deti umyli ruky, pustila ich na záhradu. Následne ešte skontrolovala tri deti, ktoré mali na sebe plienky. Keďže Matildina plienka bola suchá poslala ju taktiež na záhradu, zatiaľ čo ostatným dvom drobcom išla počúrané plienky vymeniť.

Keď Matilde došla na záhradu nevedela ani čo má vlastne robiť. Všetky deti sa naháňali a kričali po sebe. Ako tak sa ohliadala, jej oči zbadali mladšiu sestru Terezu. V tom momente si spomenula, že Tereza chodí do škôlky vypomáhať cez prestávky ako dobrovoľníčka. Tereza k nej ihneď pristúpila. No namiesto toho, aby si z nej robila srandu, správala sa veľmi milo. “To mi je ale prekvapenie, čože tu robíš sestrička? Vyzeráš tu nejak stratene. Na to presne som tu, aby som pomohla všetkým deťom, cítiť sa tu ako doma. Poďme sa pozrieť, či nájdeme niekoho, kto si z toho, že máš na sebe plienky nebude robiť srandu. V tom momente prebehli okolo dve dievčatá. Tereza vedela, že sú to veľmi slušné dievčence a že si z Matilde srandu určite robiť nebudú “Karolína, Peťka, poďte sem na chvíľku. To je moja sestra Matilde. Nemá tu zatiaľ žiadnych kamarátov. Nechceli by ste sa s ňou dnes trochu pohrať, aby sa tu necítila sama?”

Matilde spoznala tie dve dievčatá z triedy slečny Katky. Terezinu pozornosť si vyžiadali dvaja chlapci, ktorí sa práve začali biť a tak nechala tri dievčatá osamote.
-Ty si Terezkina sestra?

-Áno, odvetila Matilde.

-Si staršia, alebo mladšia ako ona?

-Ehm, nó neviem, asi mladšia.

-Ako že to nevieš? Si snáď retardovaná?

-Nie, samozrejme, že nie som.

-Prečo potom nosíš plienky? A čo vlastne robíš v našej triede?

-Mám nejaké problémy s močovým mechúrom a niekedy sa počúravam. Ale to nevadí, keďže sa mi páči nosenie plienok.

Dovtedy hovorila len Peťka, teraz však prehovorila Karolína, že je už znudená z toľkého rozprávania a že sa chce ísť konečne hrať.

-Poďme sa hrať so švihadlom. Sme teraz tri, takže dve môžu krútiť, zatiaľ čo jedna z nás bude skákať.

Matilde bola v preskokoch cez švihadlo vždycky dobrá. Najprv s Peťou krútili švihadlom a Karolína skákala, po chvíli sa však potkla a spadla, odvtedy tak išla skákať Matilde. Zachvíľu sa všetky tri dievčatá unavili. Karolína hneď navrhla, že sa teraz budú hrať na “kovbojov”. Matilde mala byť kôň, ktorý bude mať švihadlo okolo pása, zatiaľ čo Peťa s Karolínou budú držať obe jeden koniec švihadla a budú behať okolo záhrady. Všetky tri si to očividne užívali. Keď opäť zazvonil zvonček, Matilde bola šťastná, že už sa nemusí s nikým naháňať a že sa všetci vrátia naspäť dnu do triedy.

Keď sa vrátili, videla že slečna Katka zatiaľ popratala všetky misky s farbami a vešala portréty, ktoré medzičasom vyschli na stenu. Všetky deti boli spokojné so svojimi portrétmi a smiali sa na portrétoch ostatných detí. Po chvíli povedala slečna Katka, nech si všetci posadajú do kruhu. Deti si tak poslušne sadli na vankúše tak, ako to mali vo zvyku vždy, keď sa končil ich deň v škôlke.

-Jurko, myslím, že si namaľoval veľmi pekný portrét. Videli ste všetci Jurajov portrét? Je tam, tak určite si ho potom poriadne prehliadnite. Prečo si si ale namaľoval modrú tvár?

-Neviem, tak sa mi to páčilo.

-Máš pravdu, vyzerá to veľmi pekne. Natálka, pačia sa mi tie kvietky, ktoré si si namaľovala na sukňu. Máš vari takéto šaty doma?

-e e.. Natálka pokrútila nesúhlasne hlavou.

-Maťko, nevidím na tvojom portréte žiadne oči, prečo si sa tak namaľoval?

-Je to tak preto, lebo práve snívam.

-Ahá, teraz už rozumiem. Matilde, veľmi pekná maľba, Nenakreslila si však plienky ktoré máš na sebe. Prečo?

Matilde úplne sčervenala a nevedela čo má odpovedať.

-Ehm, … no vlastne neviem… možno preto, že sa tak trochu hanbím.

-Ale prečo by si sa mala hanbiť? Všetci tvojmu problému rozumieme, no nie?

Celá trieda súhlasne pokrútila hlavami.

-Tak Matilde poď sem.

Matilde sa postavila a prešla cez stredu kruhu na miesto kde sedela slečna Katka. Bola presvedčená, že všetky deti sa teraz pozerajú na jej plienku, ale vlastne v tomto prípade jej to vôbec nevadilo.

-Keďže je to tvoj prvý deň s nami, môžeš mi sadnúť na kolená zatiaľ čo budem čítať rozprávku.

Matilde sa cítila trošku divne, keď si sadala na Katkine kolená. Ale Katka ju pobozkala na hlavu, objala ju rukami a začala čítať rozprávku, ktorá si vyslúžila pozornosť všetkých detí, vrátane Matilde, ktorá sa cítila v Katkinom objatí veľmi dobre.

Keď zazvonil zvonček, Katka pomohla Matilde vyzliecť si svetlo modré tričko a obliecť si jej krátke šaty v ktorých k nim prišla, chváliac ju, že sa nepočúrala. Všetci museli ísť v trojradoch, držiac sa vzájomne za ruky na autobusovú zastávku. Matilde kráčala úplne vpredu medzi Karolínkou a svojou mladšou sestrou Kristínkou. Keď došli na zastávku, videla, že sa ňu jej spolužiačky divne pozerajú. Ale slečna Katka jej povedala nech ich ignoruje a že bola veľmi rada, že dnes strávila deň s nimi a zároveň sa jej opýtala či sa k nim ešte niekedy vráti. Matilde nevedela čo má odpovedať, tak Katku len poriadne objala. Katka, ktorá opätovala objatie jej ešte pošepkala, že kedykoľvek by chcela vymeniť plienky, alebo sa len kamarátsky porozprávať, tak nech sa za ňou zastaví.

Keď Katka odišla naspäť do triedy, tak Jana a jej kumpánky si robili z Matilde opäť posmešky, zdvíhali jej šaty a posmešne ju volali bábätkom. Matilde sa opäť cítila nepríjemne, no malá Kristínka bežala po slečnu Katku aby tie potvory uzemnila a počkala s nimi, kým príde ich autobus. Ani Jana a ani žiadna jej kumpánka nešla rovnakým autobusom. Celú cestu domov sedeli sestry vedľa seba. Matilde mala opäť chuť počúrať si plienku, ktorú mala na sebe, no rozhodla sa tak neurobiť v autobuse, ale až doma v tajnosti. Celý čas rozmýšľala nad týmto špeciálnym dňom, ktorý dnes prežila. Na jednej strane bola veľmi šťastná. Ten skvelý pocit, nosiť plienky, a ešte príjemnejší pocit počúrať sa do nich a nosiť ten príjemne teplý balík medzi nohami ju napĺňal šťastím. Na druhej strane však bola nesmierne zahanbená. Keď si spomenula na to ako sa zatváril Denis, keď ju videl v počúranej plienke, chcelo sa jej znovu plakať, rozhodla sa teda, že už nikdy sa to v škole nebude môcť opakovať! IV nasledujúcich dňoch sa správala úplne normálne. Celá škola postupne zabudla na deň, kedy sa  Matilde “zbláznila”.

Vždy si chvíle v plienkach užívala na sto percent. Takže čoskoro sa je stali zase nejaké “nehody.” Vždy, ju mama potrestala, tým, že musela pár dní nosiť plienky. Niekedy ich nosila len dva-tri dni, no niekedy dokonca aj dva týždne v kuse. Našťastie ju už mama nenútila nosiť také krátke sukne, ktoré boli navyše tak neskutočne detské. Matilde však tak, či onak nerada nosila na plienku nohavice. Rada sa tajne dotýkala počúraných plienok a potešenie bolo o to väčšie, že kedykoľvek mohol niekto odhaliť to, že nosí na sebe plienky. No tak, či tak spomínala aj na ten deň, kedy bola oblečená ako malá škôlkarka a veľmi sa jej to s odstupom času páčilo. Väčšinou tak nosila sukňu pod kolená, prípadne dlhšie šaty a k tomu dlhé biele ponožky. Pod nimi vždy nosila jednorazové plienkové nohavičky. Teraz však už bola extrémne opatrná, aby si nikto, alebo aspoň takmer nikto z jej známych a kamarátov nevšimol to tajomstvo ktoré mala medzi nohami. Celá rodina, vrátane Terezy a ich mamy to však rešpektovala, no Matilde si musela plienky kupovať za svoje vreckové. To jej však nevadilo, keďže sa v plienkach cítila vždy tak báječne.

Offline filipemce

  • Registrovaný uživatel
  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 27
  • Karma: 1
Re:Neštandardná školáčka - 3. časť
« Odpověď #1 kdy: Srpen 18, 2015, 17:35:14 »
Vazne super praca :), tri casti, uceleny pribeh a ktomu super prelozene. Velmi prijemne citanie.

Offline brooks

  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 26
  • Karma: 3
Re:Neštandardná školáčka - 3. časť
« Odpověď #2 kdy: Srpen 18, 2015, 18:23:03 »
Vďaka, vážim si to, že aj taká maličkosť ako preklad a minimálne štylistické úpravy niekoho potešia :-)

Offline 13jh02

  • Existující tvor
  • 101 a více
  • *****
  • Příspěvků: 380
  • Karma: 2
Re:Neštandardná školáčka - 3. časť
« Odpověď #3 kdy: Srpen 19, 2015, 16:22:46 »
Děkuji za pěkný příběh. Překlad se povedl.

Offline alf

  • 50 a více
  • ****
  • Příspěvků: 52
  • Karma: 0
Re:Neštandardná školáčka - 3. časť
« Odpověď #4 kdy: Srpen 19, 2015, 17:08:04 »
Pěkný příběh

Offline gumplík

  • Registrovaný uživatel
  • 101 a více
  • ***
  • Příspěvků: 312
  • Karma: 1
Re:Neštandardná školáčka - 3. časť
« Odpověď #5 kdy: Srpen 29, 2015, 21:39:18 »
Taky děkuji za dobrý překlad,povídka je nádherná,dobře se to čte a přečetl jsem to naráz.