Autor Téma: Ako z rozprávky časť. 1  (Přečteno 14484 krát)

Offline Chemik

  • Čerstvé maso
  • Příspěvků: 2
  • Karma: 0
Ako z rozprávky časť. 1
« kdy: Ledna 24, 2015, 16:21:40 »
Ospravedlňujem sa, že som sa neriadil pokynmi pre pridanie príbehu, ktoré sú uverejnené tu na fóre. Daný topic mi prišiel príliš neaktuálny na to, aby bol smerodajným.

Vopred sa ospravedlňujem za použité slová v určitých momentoch príbehu – snažím sa dosiahnuť čo najvyššiu možnú úroveň autenticity.
Môj život je ako filmová success story. Mimoriadna náhoda ma po maturite dostala do tesnej blízkosti veľmi úspešného človeka, ktorý mi ponúkol brigádu v jeho firme. Brigáda sa v mnohých aspektoch líšila od tradičných pracovných ponúk, ktoré boli dostupné pre ľudí v mojom veku. Nevykladal som tovar v nočných hodinách tak, ako „dohodári“ v Tescu. Dokonca som si ani nevyskúšal  únavnú prácu za pokladňou. Pán majiteľ ma dosadil priamo na miesto pracovníka dispozície. Napriek pripomienkam, ktoré vyvolávala moja sebareflexia som sa nesťažoval.  Videl som pred sebou úžasnú skúsenosť – veď kto by nechcel byť manažérom vo svojich 19tich rokoch ? Okrem úspešnej pracovnej skúsenosti som mal už niekoľko mesiacov zabezpečenú miestenku na univerzite v Prahe. Pri tomto všetkom ma sprevádzala čerstvá láska – Mirka. Úsilie, ktoré som venoval práci sa nemohlo ani z časti vyrovnať mojej snahe potešiť svoju priateľku. Chcel som byť tým dokonalým partnerom, pretože som si uvedomoval, že mám pri sebe dokonalú partnerku. Vďaka financiám, ktorými som v danom čase disponoval sme si mohli dovoliť na náš vek nevídaný luxus. Drahé večere, početné výlety a mnohé nákupy – to bol náš štandard. Čas ubiehal...Dni, týždne a mesiace. Obaja sme došli na pokraj našich dlhých pomaturitných prázdnin. Nanešťastie bola moja budúcnosť v Prahe, zatiaľ čo Mirku čakala univerzita v našom rodnom meste. Trápilo ma to...Nás oboch to trápilo. Nikdy som nemal dobré mienenie o vzťahoch na diaľku. Moja predstava fungovania podobnej spojitosti medzi dvoma ľuďmi bola prinajmenšom skeptická. Znášal som to ťažko, no nedovolil som žiadnemu zo svojich mimických svalov niečo prezradiť. Utrpenie, ktoré som prežíval kompenzovali moje úspechy na brigáde. Pričlenil by som ich skôr ku šťastiu ako ku schopnostiam, no nebránil som sa ich priebehu. Vedenie bolo nadšené. Ich entuziazmus bol mojou hnacou silou. Týždeň pred začatím riadneho „podzimního“ semestra, kedy som už plánoval cestu za hranice sa stalo niečo neočakávané. Vedenie spoločnosti, ktoré sa ma ujalo počas letných mesiacov mi ponúklo prácu na trvalý pracovný pomer. Zvýšenie platu, zlepšenie pracovných podmienok a čerešnička – zaplatenie externého štúdia na ktorejkoľvek vysokej škole. Môj výraz bol dostatočne čitateľný na to, aby moji zamestnávatelia vedeli vydedukovať kladný postoj z mojej strany. Neváhal som ani sekundu a ihneď po podpise zmluvy som zavolal Mirke, ktorej som do telefónu zakričal : „Ostávam doma!“
Mirka ostala chvíľku ticho. Bolo to len pár sekúnd, no mne to prišlo ako niekoľko minút. Po určitej odmlke bez akýchkoľvek vedľajších otázok odpovedala : „Som taká šťastná.“ Šťastie v nás oboch kvitlo. Mali sme presne to, čo sme chceli – jeden druhého. Bohužiaľ doma som sa už s tak pozitívnym ohlasom nestretol. Rodičia sa nevedeli preniesť cez skutočnosť, že som práve zahodil miesto na prominentnej vysokej škole. Argumentoval som faktom, že som si našiel veľmi dobre platenú prácu, ktorá zahŕňa aj štúdium na univerzite.  Oponoval som tým, že si ihneď podávam prihlášku na miestnu univerzitu, pričom by ma mohli v práve konajúcom sa druhom kole ešte stále prijať na externé štúdium. Mama ani otec však nevideli žiadnu perspektívu na danej vysokej škole. Ich názory mi boli ukradnuté. Titul je rovnaký ako na našej vysokej škole, tak i na Pražskej. Moja vízia a značná dávka lojality pritom ani nezvažovali zmenu pracovného miesta (V tom čase to možno nebolo tak dobré uvažovanie). Myslím si, že spojiť skúsenosti s teóriou je istejšia cesta. Podľa predpokladov ma v zrýchlenom konaní prijali na miestnu univerzitu. Firma, v ktorej figuruje moje meno zaplatila 400€ za celý semester podľa dohody. Rozhodol som sa všetky tieto skutočnosti náležite osláviť. Začal som súkromnou oslavou s mojou priateľkou. Obaja sme veľkí filmoví nadšenci a tak sme si pozreli náš obľúbený film – Drive. Okrem estetického zážitku, ktorý ponúkal samotný film sme si vychutnávali poriadne nezdravú hostinu. Popcorn, pizza, kopa sladkostí. Mirka mala doma zásoby, ktoré by jej závidel aj medveď pred hibernáciou. Film sme videli už niekoľkokrát, no Mirka sa zdá byť pri každom raze rovnako unesená. Na druhej strane zo mňa už to nadšenie odpadlo. Stále som ten film považoval za mimoriadne dobrý, no už to nebolo to, čo prvýkrát. Postupne ma viac unášala moja priateľka ako film. Jej úsmev, oči, vlasy. Zakaždým keď sa na ňu pozriem, tak vidím moju spriaznenú dušu. Je to taký pocit, kedy sa znova a znova do nej zamilujem. V tom čase som mal za chrbtom už niekoľko ex, no žiadna sa v nijakom aspekte nevyrovnala Mirke. Aby som nezabudol na svojich kamarátov, tak som zorganizoval spoločnú oslavu aj s nimi. Bolo to ihneď po skončení filmového večera s mojou spriaznenou dušou. Niekedy by som najradšej strávil všetok čas len s ňou, no ona sama ma tlačí do toho, aby som niečo venoval aj svojim kamarátom, ktorí pri mne stoja od detstva. Mojej priateľke sa veľmi ťažko oponuje, takže som v podstate nemal na výber. Rozhodol som sa zasponzorovať náš spoločný výlet do mesta, nakoľko som vedel, že moji kamaráti sú len zlomení študenti, ktorí sú úplne závislí od svojich rodičov. Rozumiem , že pri dennom štúdiu je mimoriadne ťažké pracovať. Zvlášť prvý rok. Bol to taký typický večer opilcov, kedy sme vystriedali niekoľko barov. Takéto noci sa znášajú ľahko, no kontrast tvoria mimoriadne ťažké rána, kedy sa z ateistov stávajú veriaci, pretože tie bolesti hlavy sú minimálne u mňa neúnosné. Som nepoučiteľný – zakaždým tá istá sku***** pesnička. Prečo ja vlastne stále ešte pijem alkohol ? Ak teda alkohol bol jedinou omamnou látkou, ktorú moje telo prijalo....V tejto fázy si bohužiaľ nie som istý.  Bol som si istý len tým, že sme si to včera poriadne užili. Takmer všetci moji kamaráti sa rozutekali kade tade po Slovensku a Česku kvôli štúdiu a tak som zostal u nás v meste len s Mirkou. Tento stav mi vyhovoval, nakoľko kamaráti chodili domov na víkendy, mal som celý pracovný týždeň len pre Mirku. Boli to krásne časy, kedy sme spolu trávili mnoho času. No mne to nestačilo, najradšej by som sa s Mirkou presťahoval do vlastného, kde by sme boli každú noc spolu. Táto myšlienka mi zakotvila v hlave ako vírus. Začal som podnikať kroky k tomu, aby sme bývali vo vlastnom a tak to aj bolo. Trvalo mi rok kým som sa odhodlal odsťahovať od rodičov, vybaviť si podnájom v luxusnom dvojizbovom byte v centre mesta a prizvať k sebe Mirku. Od tejto chvíle nastala skutočná idylka. Venovali sme si mnoho času dennodenne. Boli sme sami sebe ako tiene. Jeden bez druhého ani na krok. Mirka ma vo voľnom čase dokonca navštevovala aj v práci, no i keď práve nebola prítomná, tak som cítil jej obrovskú podporu v moje konanie. Chodili sme spolu cvičiť, plávať, dokonca i niektoré prednášky sme mali spoločné. Náš sexuálny život bol výraznejší ako kedykoľvek predtým. Takmer každú noc sme spočinuli jeden v druhého. To milostné oddávanie, ktoré museli vycítiť aj susedia bolo pre mňa vždy najpestrejším programom dňa. Všetko bolo dokonalé. Postupom času som v práci vykazoval vyššiu dominanciu než predtým. Mal som pod sebou mnoho podriadených, ktorých som musel usmerňovať. Musím povedať, že práca s ľuďmi je mimoriadne náročná. Starší nechcú uznávať rozhodnutia výrazne mladšieho človeka a otvorene s ním bojujú. Dominancia, ktorú som vykazoval zanechávala na mne určité stopy. Pozorná Mirka to vycítila a tak doma na mňa s obrovskou dávkou hravosti rada hovorila ako na malé dieťa. Spočiatku som sa necítil komfortne, no s odstupom času som to začal považovať za niečo mimoriadne milé. Necítil som v tom však žiadny sexuálny podtón – jednoducho som to vnímal ako príčinu hravej povahy mojej milovanej.  Nech som zažíval akýkoľvek stres – Mirka mi ho vedela uľahčiť. Často sme navštevovali mojich rodičov (a Mirkiných nádejných svokrovcov ako rada poznamenávala) , ktorí sa s odstupom času na môj život pozerali omnoho lepšie a mohol som sa tešiť už aj podpore z ich strany.  Vždy mi hovorili, aký poklad mám doma – a ja som si to uvedomoval.  Po úspechoch v práci, kedy som dostal vyplatenú províziu za sprostredkovaný obchod ako bonus k výplate sme si nekúpili jedno, ale rovno dve autá. Jedno som venoval Mirke, aby bola vo všetkých ohľadoch sebestačná. Rozhodne sme netreli biedu. Jedna z najväčších zmien v mojom živote nastala v jeden piatkový večer. Po dlhom čase sme sa s kamarátmi vybrali do baru. Bol to večer, kedy sme venovali poctu Dionýzovi. Neštandardne sme sa skúsili poriadne opiť z vína. Skutočne sme to prehnali. Teda minimálne moja maličkosť určite. Mám šťastie, že sú moji priatelia skutoční kamaráti a tak ma jeden z nich dokopal do taxíka a odprevadil domov. Neviem ako som sa dostal do postele a do dnešného dňa je to pre mňa záhada, no zobudil som sa v našej spoločnej posteli s Mirkou. Teda bez Mirky – neležala na svojom obvyklom mieste vedľa mňa a nevítala ma svojím úsmevom.  Miesto toho sa nakláňala nado mnou a keď spozorovala, že na ňu upriamene hľadím, tak spustila : „Niekto sa nám tu polulal.“
Moje myšlienkové pochody boli značne narušené a chvíľku mi trvalo kým som spracoval tú vetu. Môj pohľad spočinul na perinu – bola mokrá !
„Čo to kurník ?“
Mirka už dlho nečakala, odkryla perinu, aby som uvidel, že celá matrac je úplne premočená.
„No to snáď nie,“ povedal som otvorene. „Ale áno!“ Odpovedala Mirka.
 Bol som natoľko mimo, že som určitý čas len sedel na mokrej matraci a snažil sa spracovať posledné minúty.  Z rozmýšľania ma pretrhla Mirka : „Pôjdeš sa umyť, ja to tu vyčistím.“
Ani sladký Mirkin hlas ma nevedel vytrhnúť z konštantného premýšľania a tak ma Mirka začala iniciatívne vyzliekať. Nemala veľa práce, keďže som mal na sebe len boxerky.
„Už vnímaš ?“
„Áno, prepáč. Nemusela si ma hneď vyzliekať, ja som len tak troška v šoku.“
„Nič si z toho nerob. Hodnotiac podľa stavu, v akom si prišiel sa nie je čomu čudovať. Bež sa umyť do kúpeľne.“ Povedala a pacla ma po zadku, aby som bol rýchlejší. Ak by som mal určiť, ktorý pobyt v sprche počas môjho života bol ten najdlhší, tak jednoznačne určím tento. Bohužiaľ vo mne stále vrel zostávajúci alkohol, ktorý ma úspešne otupil a aj zradil. Počúrať sa ? Naozaj ?! Definitívne končím s alkoholom. Nestojí mi to za ďalšiu podobnú situáciu. Moje ego by to pravdepodobne už neunieslo. Keď som sa vrátil zo sprchy, všetko už bolo dokonale poupratované. Moja zlatá Mirka ! Povedal som si. Podrží ma aj v najhoršom. Mirka ešte navliekala plachtu na posteľ  keď som prišiel. V momente, kedy ma zbadala, úprimne sa usmiala, podala mi pohár vody s ibalginom a dodala : „Neboj láska. Bola to len malá nehoda.“
Zbožňujem to dievča. Vždy je mojou oporou. Neskôr v ten istý deň som si už ani nespomenul na rannú nehodu a deň prebiehal tak, ako zvyčajne. Väčšinu sobotného dňa sme strávili hraním Xboxu. Pri mnohých hrách dokážem nad Mirkou vyhrať, okrem jednej jedinej, v ktorej výrazne zaostávam. Zhodou okolností sme sa dnes dostali práve k tejto hre. Som výrazne súťaživý typ a tak som zakaždým sklamaný keď prehrám, no na druhej strane mám úprimnú radosť z toho, že sa Mirka teší z výhry. Navyše keď Mirka vyhrá, dostanem poriadnu pusu. Sobotu mi už narušil snáď len telefonát kamaráta, ktorý sa zaujímal o môj dnešný stav. V rýchlosti som mu povedal ako som sa ráno cítil a samozrejme som vynechal incident, ktorý sa udial v posteli. Do môjho neustáleho rozprávania vstúpila Mirka, ktorá dodala so smiechom v hlase : „A to ako si sa pocikal nepovieš?“
Predpokladám, že to kamarát nepočul, nakoľko si viem predstaviť jeho smiech. No farba mojej tváre sa v danom momente dala prirovnať ku kapii. Po zložení telefónu som zámerne ignoroval Mirkinu pripomienku. Mirka ma mala prečítaného a tak ma ihneď začala upokojovať.  Nemôžem sa na ňu hnevať. Niekoľko ďalších dní prebiehalo celkom normálne. Rutinu prerušilo až ráno zhruba v strede ďalšieho týždňa. Slnečné lúče, ktoré si šikovne hľadali cestu pomedzi žalúzie pristáli až na mojich očiach a donútili ma prebudiť sa. Mám rád podobné dni, kedy sa zobudím vďaka slnku, no tento deň sa nezapísal práve medzi najlepšie. Netrvalo mi dlho, kým som si uvedomil, že som mokrý.
„No to hádam nie!“
Môj výkrik bol dosť výrazný na to, aby zobudil Mirku, ktorá ihneď pochopila čo sa deje. Zatiaľ, čo ja som sa držal za hlavu a chcel som si vytrhať všetky vlasy, Mirka ma chytila za rameno, pomaly sa ku mne pritúlila a dodala : „To nič zlatíčko. Utekaj do práce, ja sa o to postarám.“
Aby toho nebolo málo, uvedomil som si, že som zaspal. „K****“
Tento deň skutočne nezačína najlepšie. Nasleduje rýchla sprcha, zoberiem si prvú neožehlenú košeľu, nemotorne uviažem kravatu a utekám. Moja cesta sa skončila rýchlejšie než sa začala. Môj žalostný obraz v zrkadle nasvedčoval tomu, že sa takýmto štýlom nikam nepohnem. Strhávam košeľu, chopím sa prvého poskladaného trička , po ceste ho navliekam a štartujem. Hmm...Tričko Game of Thrones. Navyše naopak oblečené. Mám ho rád, no je to mierny odklon od môjho bežného pracovného kódexu. Momentálne mi je to jedno. Aj keby som vo vreci išiel, no aspoň učesať som sa mohol. Vďaka systematickému znásilňovaniu plynového pedála som sa dostal do práce len s 5 minútovým oneskorením. Veril som, že ma čaká pokojný deň, no nádej zhasla v momente, kedy som našiel skupinku podriadených netrpezlivo čakajúcich pred prahom mojej kancelárie. S úsmevom som všetkých pozdravil, vstúpil som do kancelárie a čakal čo bude ďalej. Vyzerá to, že sa len jeden z nich chystá na priamu konfrontáciu s mojou osobou. Ostatní ho povzbudzujú.
„Bože toto nebude výhra,“ povedal som si.
Skutočne som nebol ďaleko od pravdy. Do kancelárie vstúpil jeden zo zamestnancov, ktorý mi už vyše mesiaca hrá na nervy. Nečakal som ani chvíľu a ihneď sa chopil iniciatívy : „Ako Vám pomôžem ?“
„Zdravím...No vieš...Teda viete.“
Ten chce určite zvýšiť plat. Dám na to krk. Uvidíme aké dá argumenty.
„Áno ? Len smelo pokračujte. Som tu aj od toho, aby som si Vás vypočul.“
„V súčasnosti si myslím, že podávam naozaj vysoký výkon.“
No tak to si len myslíš.
„Pokračujte.“
„Myslím si, že by bolo férové keby mi bol zvýšený plat.“
Zaujímalo by ma ako dlho si nacvičoval túto reč. Naši pracovníci vo výrobe sú pracovití ľudia, ktorých hlavnou doménou je ich manuálna zručnosť. Nemal by som mu zazlievať nedostatočnú úroveň komunikácie, nakoľko si ju dokáže vykompenzovať tým správnym spôsobom. Napriek tomu mám však niekoľko pripomienok, s ktorými sa musím prejaviť.
„Pán -.-.-.- pracujete u nás 2 roky. Počas daného časového horizontu Vám bol zvýšený plat dvakrát. Zakaždým z iniciatívy vedenia, ktoré si pravidelne všíma výkonnostnú úroveň, ktorou sa u nás vo firme prezentujete. Máte dojem, že Vás nedokážeme adekvátne oceniť ?“
„To som nepovedal.“
„Vaša práca je hlboko závislá od kolektívu. Ste ako reťaz, ktorá sa nesmie pretrhnúť. Keď zvýšim plat Vám, musím zvýšiť plat aj ostatným a momentálne sa nachádzame vo fáze, kedy na to bohužiaľ nemáme kapacitu.“
„Ja ale potrebujem živiť rodinu viac než predtým.“
„Rozviňte to.“
„Máme v rodine problémy, ktoré musím riešiť.“
„Problém vo Vašej rodine pravdepodobne vytvára to nové BMW, ktoré ste si nedávno zaobstarali. Nemôžem Vám pomôcť v prípade, že nie ste schopný splácať lízing. Človek musí dvakrát merať a raz rezať. Vedeli ste do čoho idete. Pokiaľ teda nemáte žiadny ďalší bod k téme, tak sme v diskusii skončili.“
„Počúvaj ma ty sopliak ! Ničomu sa nerozumieš !“
„Pán -.-.-.-.- ! Dávam Vám možnosť teraz v tomto momente odísť a ja sa budem tváriť, že som Vašu poslednú vetu nepočul !“
Po týchto slovách sa zdvihol a odišiel. Nezabudol však tresnúť dverami. Nehľadiac na môj ranný štart táto situácia nemohla inak dopadnúť. Nemôžem si dovoliť prekročiť rozpočet. V prípade, že sa mi podarí ušetriť, rád to premietnem do platov zamestnancov. Faktom však je, že posledný mesiac bol výrazne horší než je zvykom a na chybe bol práve dotyčný, ktorý tresol dverami. Každopádne si k nemu zapisujem pomyselný výkričník, pretože nie každý na mojom mieste by sa cez niečo takéto preniesol. Domov sa vraciam ako inak než nasratý. Snažím sa zakaždým chovať profesionálne až do takej miery, aby podobné situácie nijako neovplyvnili moje správanie. Dnes sa mi to nedarí...A to ma ešte čakajú večer prednášky.
 „Bože !“
 Napriek faktu , že som ateista používam slovo „bože“ až pričasto. Očividne som teda aj pokrytec. Domov sa vraciam až neskoro večer. Unavený otváram dvere, oči sa mi zatvárajú samé, no do pozoru ma dostane výrazná vôňa kapustnice. Mirka varila. Konečne niečo pozitívne po dnešnom dni ! Mirka ma svojím jemným hlasom ihneď pozdraví a rukou ma vyzve, aby som sa usadil pri stole. Romantickú atmosféru navodzujú vonné sviečky, ktoré momentálne zdobia celú jedáleň. Mirka nečakala ani minútku a už mi naberala chlapskú dávku svojho výtvoru. Prvé sústo chutilo presne tak, ako som očakával – výborne ! Myslím, že Mirka by sa pokojne mohla živiť ako kuchárka, no uvedomujem si, že má vyššie ambície. O to lepšie, nakoľko som jeden z mála, ktorý si naozaj môže vychutnať jej kuchárske umenie.
„Ako si sa dnes mal ?“ Prerušila ticho Mirka.
„Až do tejto chvíle zle.“ Poznamenal som s úsmevom na tvári, ktorý mi bol ihneď opätovaný žmurknutím. Obaja sme dojedli svoju porciu. Neodolal som a doprial si dupľu. Mirka sa ospravedlnila od stolu s tým, že sa ide do kúpeľne odmaľovať. Netrvalo dlho kým som dojedol a oblízal celý tanier. Spokojný s plným bruchom som sa odobral do spálne, kde ma čakala Mirka v novom sexi kostýme. Mala čierny set čipkovaných nohavičiek s podprsenkou, ktoré boli navyše doplnené o podväzky. Pre mňa najzvodnejšia kombinácia. Moje telo ihneď reagovalo zvýšeným tepom a presunom krvi. Neodolal som, neudržal som sa a ihneď som na ňu skočil. Začali sme sa dotýkať na tých najintímnejších miestach. Mirka ihneď chytila moju pýchu a začala ju pomaly hladiť. Opätoval som jej dotyky silným stlačením zadku. Vychutnávali sme si každý moment. Mirkine dýchanie sa zintenzívnilo v momente, kedy som sa rukou dostal pod jej nohavičky. Silné vzdychy naznačovali, že je čas na to, aby sa naše telá spojili. Mirka neváhala ani chvíľu. Chytila ma za ramená a pritlačila ma o posteľ. Ostal som zadýchaný ležať na chrbte. Mirka využila túto chvíľu, akrobatickým spôsobom na mňa vyliezla a odkryla si nohavičky tak, aby mohla strčiť moju pýchu priamo do jej tajného miesta. Svojimi intenzívnymi pohybmi dokázala za mimoriadne krátky čas vo mne vyvolať orgazmus. Bol to kúzelný moment umocnený tým, že pár sekúnd po ňom dosiahla svoj vrchol aj moja milovaná. Po vykonaní onoho aktu nás oboch zmohla únava a takmer okamžite sme zaspali. Zobudil som sa uprostred noci. Ožratí idioti sa rozhodli vyspevovať priamo v našej štvrti. Inštinktívne som si pohmatom skontroloval rozkrok či sa náhodou neudiala ďalšia tragédia, no našťastie som bol suchý. Využil som tento moment a pre istotu som si odbehol na záchod. Moje nočné dupanie očividne zobudilo Mirku, ktorá po mojom návrate do postele striehla v pozore. V momente kedy som oprel svoju ťažkú hlavu o vankúš mi dala pusu na čelo a dodala: „Dobre, že si sa bol vycikať.“
Nepriamo mi tým pripomenula niekoľko posledných dní. Pohmatom som ešte skontroloval budík a nastavil ho o 10 minút neskôr. Klamal som sám seba, že mi tých 10 minút pomôže. Keby som to nebol vedel, tak by som prisahal, že medzi časom kedy som zaspal a zvonením budíka ubehlo len niekoľko sekúnd. Zvonenie bolo nekompromisné. Pracovné povinnosti ma volajú a môj pud sebazáchovy mi nedovolí sa im vyhnúť. V rýchlosti absolvujem sprchu, obliekam sa a od Mirky si beriem pripravený balíček s desiatou. Nezabudla ani na pusu a popriala mi veľa úspechov. V práci sa vždy snažím podávať maximálny výkon, hoci niekedy venujem moje celodenné myšlienky len Mirke. Inak tomu nebolo ani dnes. Jediný svetlý moment pracovnej doby bol v momente, kedy prišla Mirka s čerstvo napečenými koláčmi, aby ponúkla celý náš firemný tím. Jej pozornosti zakaždým dokážu zožať značný úspech a inak tomu nebolo ani teraz. Napriek faktu, že sme boli všetci poobede značne napráskaní, všetci sme si urobili miesto na sladký dezert. Celkom určite som bol jediný , ktorý sa viac tešil prítomnosti mojej priateľky než prítomnosti koláčov. Niet sa mi ani čo čudovať. Mirka bola sama o sebe jeden sladký dezert. Teda aspoň pre mňa. Po jej príjemnej návšteve sa mi niekoľkonásobne zdvihla nálada. Neodzrkadlilo sa to však na mojej pracovnej aktivite, ktorá každú hodinu exponencionálne klesala. Jednoducho som sa už príliš tešil na čas, kedy budem konečne doma. 3 hodiny poobede. Už len hodinu a môžem odtiaľto s pokojným svedomím vypadnúť. Z osobnej roztržitosti ma prerušil zvuk prichádzajúcej sms.
„Ďalšia pracovná sms ?“ Nahlas som si povedal.  Nie, nejednalo sa o pracovnú sms, ale o veľmi prekvapivú a zvodnú fotku Mirky pred zrkadlom v ďalšom sexi sete.  Vybavené – utekám domov. V rýchlosti sa odpípnem, majiteľovi napíšem sms, že dnes z osobných dôvodov odchádzam skôr a pekelným tempom sa blížim k nášmu bytu. Armádna jednotka by bola pri prechode vchodovými dverami diskrétnejšia než ja. Ihneď som zamieril do obývačky, kde som našiel Mirku s pohárom vína. Nečakali sme na žiadny signál a rozdali si to priamo na gauči. Mirka ma opäť nenechala čokoľvek iniciovať a zaujala polohu na vrchu. Plnými dúškami som si užíval každú jednu sekundu od začiatku až do konca. Keď sme skončili, tak sme sa ešte nejaký čas spolu túlili, no po chvíľke sme sa rozhodli, že prerušíme tieto radostné chvíle, aby sme venovali chvíľku aj cvičeniu v posilňovni. Väčšinou trávime v posilňovni tak 2 hodiny denne. Dnes sme v nej však strávili viac než dvojnásobok štandardného času. Zásluhu na tom malo aj veľké množstvo známych, ktorých sme postretávali. Po namáhavom dni nás čakala už len pravidelná spoločná kúpeľ a tvrdý spánok. Zobudil som sa prirodzene bez akéhokoľvek zásahu budíka. Teda nie celkom prirodzene. Niečo mi vadilo – mokrý fľak v rozkroku. Von pomaly vychádzalo slnko. V rýchlosti som skontroloval hodiny – bolo 5:40. To je v pitvore. Zasa som sa pošťal! Čo teraz ? Nechcem, aby Mirka bola svedkom ďalšej mojej nehody. Skúsim byť diskrétny a všetko to potajomky vyčistiť ? Po chvíľke uvažovania som si uvedomil, že nie je žiadna šanca na to, aby som to ututlal pred mojou milovanou. Porazenecky som sa vybral do sprchy. Pri návrate ma čakala Mirka, ktorá mi naznačila, aby som sa ku nej posadil. Zahanbene som tak urobil.
„Zlatíčko vyzerá to tak, že máš problém.“
„Nie som si tým istý.“
„Za jeden týždeň sa táto nehoda stala už tretíkrát. Niekde bude problém.“
Prikývol som. Tak čo mám robiť teraz? Idem behať po doktoroch. Nenávidím doktorov a pokiaľ môžem, vždy sa im radšej vyhnem. No táto situácia si vyžaduje bezodkladné riešenie. Z môjho konštatovania ma vyrušila Mirka, ktorá ma popohnala k doktorke. Zrušil som všetky stretnutia na daný deň a pripravil sa na priamu konfrontáciu s lekárom. Netešil som sa, no uvedomoval som si nutnosť daného kroku. Nasledujúce týždne som sa stretával s doktormi viac než som považoval za prípustné. Obvodná doktorka, urológ a dokonca aj psychológ. Testy neodhalili nič nezvyčajné. Skončil som s predpísaným liekom a odporúčaním vykonávať cviky na posilnenie panvového dna.  Bohužiaľ to v horizonte jedného mesiaca nič nenapravilo. Pomočovanie stále pokračovalo  3 až 4krát do týždňa a Mirka začala byť rovnako zúfalá ako ja. Aj náš sexuálny život ochabol a môj stres stúpal. Urológ mi pri jednom zo stretnutí povedal , že pravdepodobne patrím medzi malé percento dospelých, ktorých tento problém jednoducho trápi. Diagnóza bola jasná – enuréza, no ja som sa s niečím takým nedokázal stotožniť. Urológ mi vypísal zdravotný  poukaz na výber inkontinenčných pomôcok. Poukaz som si síce prevzal, no netušil som čo všetko vlastne obnáša a ani som ho neplánoval využiť. Mirka mi volala po každom stretnutí s doktorom. Vždy som jej všetko do detailov povedal a ona ma vždy podporila. Inak tomu nebolo ani dnes. Spracovala všetko, čo som jej povedal, no priamo sa k tomu nevyjadrila. V poslednom období som zažíval naozaj dlhé dni. Nevedel som sa poriadne stotožniť s mojím problémom a rovnako ma trápilo ochladenie v našom sexuálnom živote. Pripisoval som to mojím problémom a keďže som nevedel nájsť žiadne riešenie, tak ma prepadla depresia. Zlomový moment nastal jedného dňa, kedy som sa vracal z práce. Dokázal som vykonať všetky činnosti v mohutnom predstihu a tak som prišiel domov už o 2. Mirka doma ešte nebola, počítal som, že má prednášky a domov sa vráti každú chvíľu. Za malý moment sa otvorili dvere, v ktorých stála moja Mirka. Mala plné ruky tašiek s potravinami, ktoré pravidelne nakupuje, aby sme boli vždy zásobení. Spoločne sme všetky potraviny uložili na svoje miesto a Mirka ma poprosila či by som nemohol ísť s ňou do auta po ďalšie veci, ktoré má v kufri. Mirka otvorila kufor jej VW a povedala mi, aby som začal brať všetko hore. Pomaly som sa pripravoval na chlapskú robotu, aby som pomohol svojej vyvolenej s nosením tašiek. Pri pohľade do kufra ma zalial studený pot. Nemá tu žiadne potraviny ani nič také, čo by človek potreboval do bežnej spotreby. V kufri ležalo 8 rôznofarebných balíkov. Všetky boli obsahovo zhodné. Boli v nich plienky. Plienky pre dospelých. Bolo mi jasné, že sú pre mňa.
„To snáď nemyslíš vážne?“ Ohradil som sa.
„Myslím. Pomôž mi to všetko zobrať do bytu a tam sa porozprávame.“
Urobil som tak, ako mi bolo povedané. Mirka je racionálna žena a som si istý, že na túto tému budeme viesť zmysluplnú diskusiu. Trvalo nám len pár sekúnd kým sme sa dostali z podzemnej garáže do bytu. Bol som mimoriadne šťastný, že sme po ceste nenatrafili ani na jedného zo susedou. Skôr než som všetky tie balíky stihol položiť na zem, tak už Mirka spustila : „Aby bolo jasné. Už sú to takmer 2 mesiace čo sa pocikávaš. Bohužiaľ lieky ani cvičenia nezaberajú a keď si nemieniš vybrať svoj zdravotný poukaz, tak som sa chopila iniciatívy ja a kúpila ti vhodné ochranné pomôcky.“
Musím sa nejako brániť. Toto si nemôžem nechať páčiť.
„Láska. Je síce fakt, že momentálne mám určité problémy, ale som presvedčený, že sa jedná len o dočasný problém.  Cítim sa kvôli tomu zle, robím maximum preto, aby som sa toho zbavil, no nedarí sa mi to. Moje sebavedomie do značnej miery kleslo a plienky mi rozhodne nepomôžu k jeho navráteniu.“
„O tých plienkach budeme vedieť maximálne tak my dvaja. Nikto iný. Predo mnou sa v žiadnom prípade nemusíš hanbiť miláčik. Navyše keď sa pocikáš, tak nám vznikne mnoho upratovania. Dokonca bývam ráno od teba mokrá aj ja a matrace sme museli tiež meniť.“
Čo teraz ? Z tohto sa rozumne nevyhovorím. Je na čase ustúpiť s rozumom a nechať na plno prejaviť emócie : „Nebudem nosiť plienky ! A basta !“
„Nemusíš, ale potom už nebudeme spať v jednej posteli a na sex tiež zabudni!“
Šach mat. Ostal som bez slova. Prehral som a ona to vedela.
„Takže každý večer ťa zabalím do plienok, aby sme prežili bezpečnú noc. Dobre miláčik ?“
Zasa ten detský hlas... Je to naozaj nutné ? A prečo ma vlastne bude baliť do plienok Mirka ? To zvládnem aj sám! Momentálne sa však nenachádzam v situácii, kedy by som si mohol klásť podmienky. Prikývol som.
„Výborne! Vidíš, že to ide miláčik.“ S úsmevom odvetila a pokračovala : „Aby si si zvykol na plienky, tak skúsime jednu teraz. Vyskúšaš ako ti sadne a ako sa v nej cítiš.“
„Nestačilo by to večer ? Sú len 3 hodiny poobede. Argumentoval som.
„Nie! Okamžite si bež do spálne ľahnúť na posteľ“
Musel som počúvnuť. Vo vydieraní bola tvrdá a veľmi ľahko si vie vynútiť to, čo naozaj chce. Ľahol som si na nové matrace a čakal som čo príde. Mirke netrvalo dlho kým prišla za mnou s obrovským balíkom Molicare Super Plus M. V rýchlosti roztrhla balík, vybrala jednu plienku, položila vedľa mňa a utekala do kúpeľne. V tomto momente som naozaj netušil čo tak môže v kúpeľni hľadať. Príliš ma to netrápilo pravdupovediac, viac som sa sústredil na to fialové čudo vedľa mňa. Chytil som ho do ruky, aby som sa lepšie oboznámil s tým, čo mi bude najbližší čas zavadzať medzi nohami. Plienka bola nesmierne hrubá, no na dotyk nebola nepríjemná. Nevedel som si však predstaviť, že s niečím takýmto budem behať hore dole. Nevyzeralo to vôbec lákavo. Mirka prišla o malú chvíľu. V jednej ruke držala púder a v druhej vlhčené obrúsky. Ani som nevedel, že niečo takéto doma máme. Bez väčšieho otáľania mi stiahla rifle a boxerky. Zobrala do rúk niekoľko vlhčených obrúskov a začala mi utierať oblasť medzi nohami. Bolo to skutočne príjemné a odozva na seba nenechala dlho čakať. Postavil sa mi. Cítil som sa ponížene. Zakryl som si oči, aby som sa nemusel dívať na to, čo sa práve odohráva. Čakal som na to, kedy mi konečne dá pod riť tú tlstú plienku. Miesto toho som však pocítil niečo omnoho príjemnejšie.  Zmyselné pery mojej priateľky sa začali dotýkať mojej pýchy. Bolo to mimoriadne príjemné a presne toto som potreboval na upokojenie. Ach tá slasť. Bol to len veľmi krátky čas, kedy zo mňa vyliezol známy biely mok, ktorý Mirka ihneď utrela vlhčenými obrúskami. Ako málo stačí chlapovi na to, aby sa mu zmenila nálada. Už som tú plienku ani nebral tak tragicky, no keby som mohol, tak sa jej predsa radšej vyhnem. Mirka chytila plienku do rúk, zručnými pohybmi ju roztiahla a poklepala ma po zadku, aby som ho nadvihol. Vykonal som tak, ako mi bolo naznačené. Cítil som, že Mirka podsunula celú tú plienku pod môj vo vzduchu visiaci zadok. Môj zadok však stále ostal vo vzduchu a ja som ho odmietal položiť na plienku. Mirka zakročila tým, že ma jemne rukou zatlačila na bruško a ja som si musel ľahnúť. Je to tu ležím na plienke. Tá potupa !
„Teraz moje zlatíčko zapudrujem, dobre ?“
Dobre či nedobre, nevyzerá to tak, že by na môj názor prihliadala. Najprv ma celého zapudrovala na miestach v okolí môjho penisu. Pokračovala tým, že mi naddvihla nohy, aby sa mohla dostať k môjmu zadku. Žiadne z miest, ktoré bude onedlho pod plienkou sa nevyhlo snehovej pokrývke. Púder nevoňal zle, dokonca môjmu nosu až lichotil a v rozkroku som ho prakticky necítil, takže mi nijako nevadil. Čo mi vadí je to, že Mirka akurát drží prednú stranu plienku, ktorú sa chystá preložiť cez moje genitálie.
„Neboj s týmto sa už nestane žiadna nehoda.“ Jej komentár nebol taký povzbudivý ako si možno myslela, že bude, no mne už neostávalo nič iné len sa s daným osudom zmieriť. Mirkine pohyby spôsobil, že povrch plienky bol pritlačený o môj penis. Zručnými pohybmi začala Mirka zalepovať všetky 4 lepítka. Skoro to vyzeralo ako keby to robila skúsená mamina.
„Hotovo! Ako sa cítiš?“
Na to je ľahká odpoveď – mimoriadne ponížene. Mirka bola podľa všetkého veľmi hrdá pri pohľade na svoje dielo. V rámci celého aktu sa na mňa usmievala a to značilo fakt, že si to užíva. Vedel som, že je rada voči mne dominantná, ale až do takejto miery ? Plienka sama o sebe nebola nepríjemná. To vôbec nemôžem povedať. Pôsobila veľmi jemne a prevzdušnene.  Obavy mi však robil jej objem, ktorý mi poriadne zväčšil zadok.
„Nie je nepríjemná, ale je strašne veľká.“
„Tak to má byť ! To preto, aby nepretiekla. Musí ťa ochrániť. Ležkaj chvíľku ešte, hneď prídem.“
S týmito slovami Mirka odbehla do obývačky. Mohol som ju celý čas pozorovať , nakoľko som cez dvere videl priamo do ďalších izieb. Mirka zobrala zo skrine jedny moje tepláky a začala mi ich navliekať.
„Oblečiem si ich sám!“
„To nie je nutné, už to skoro mám.“
Neviem presne do akej miery ma chce ponížiť, ale očividne nemá hranice. Jej dominancia však vo mne vyvoláva chute sexuálneho charakteru, ktoré v tomto bode jednoznačne nepriznám.
„Táááák, šup hore !“
Postavil som sa. Mirka si ma obzerala od hlavy po päty. Krútila sa okolo mňa ako gramofónová platňa. Využil som jej moment skúmania a pozrel sa do zrkadla. S čiernymi teplákmi a šedým tričkom nebola plienka pod oblečením badateľná. No stačilo sa čo i len kúsoček nahnúť a moje tajomstvo uzrelo svetlo našej izby. Bol som príliš zaujatý sledovaním samého seba a nereagoval som na Mirkine výzvy, ktorá ma nabádala k tomu, aby som si stiahol dole gate. Mirka prišla ku mne, dala mi pusu na čelo a stiahla mi gate sama.
„Čo to robíš ?“ Zareagoval som.
„Len sa pozerám či ti plienka dobre sedí.“  Skúmavým pohmatom prešla rukou po celom obvode plienky. Niekde ju nadvihla, na iných miestach ponaťahovala a nakoniec ma prepleskla po zadku. Takmer vôbec som to necítil. Plienka musela byť naozaj hrubá. Mirka mi nadvihla gate a zakasala mi tričko. Vraj, aby som sa nemusel cítiť zle keď mi plienka sem tam vykukne. Chytila ma za ruku a viedla ma do obývačky pred televízor. Na polceste som ju zastavil so slovami : „Už som si tú plienku skúsil, tak ju dajme dole.“
„Nedáme ju dole. Musíš si zvyknúť. Dnes ju budeš mať celý deň a možno aj zajtra.“
Našťastie je zajtra sobota, tak to snáď prežijem, ale aj tak... Má význam brániť sa ? Najskôr by som sa mal brániť. Z myšlienok ma vytrhla Mirka, ktorá si ma posadila na gauč a začala ma vášnivo bozkávať. Intenzívny intímny kontakt trval možno 5 minút. Mirka to posunula ešte troška ďalej a vložila svoju ruku do mojich gatí až na prednú stranu plienky. Začala ma hladkať cez plienku a bolo to príjemné natoľko, že sa môj penis začal ozývať. V momente, kedy to Mirka vycítila, vytiahla ruku z mojich gatí a utekala do kuchyne po Colu a nejaké lupienky. Obom nám do veľkých pohárov naliala značnú dávku coly a otvorila chipsy. Iniciatívne zapla Xbox a nastal moment, kedy som aj zabudol, že mám na sebe plienku. Tentokrát sme hrali spoločne multiplayer. Tvorili sme spolu skvelý tím a darilo sa nám. Mohli ubehnúť asi tak 2 hodiny, kým sme dohrali poslednú hru. Jediné, čo ma v posledných minútach trápilo bol môj mechúr. Mirka si medzičasom odbehla na záchod dvakrát, zatiaľ čo ja som túto možnosť ešte nemal. Položil som ovládač na stôl a ťarchavým krokom sa odobral smerom do kúpeľne. Plienky zaberali značný priestor medzi nohami, čo som si poriadne uvedomil až teraz, no nebolo to až tak obmedzujúce a dalo sa to zvládnuť. Horší však bol ten jemný zvuk šušťania.
„Môžem sa ťa opýtať kam mi utekáš ?“ Spýtala sa Mirka.
„Na záchod.“
„To si vyhoď z hlavy. Použiješ plienku. Dohodli sme sa, že si na ňu musíš zvyknúť!“
Mal som dosť vzpierania sa za dnešný deň. S ťažkým svedomím som prikývol a vybral sa späť smerom k Mirke. Tá nečakala ani sekundu a šla mi na proti. Keď sme boli od seba vzdialení len niekoľko centimetrov, tak Mirka mi stiahla gate, položila jednu ruku na prednú stranu plienky a druhou mi pritlačila bruško. Moje telo síce protestovalo, pretože sa mu nechcelo vymočiť sa do plienky, ale tlak bol podľa všetkého výraznejší. Prúd moču začal stekať priamo do plienky. Čúral som skutočne hodne. Mal som obavy či to tá plienka vôbec udrží a čo bolo zvláštnejšie – Mirka to všetko svojím hmatom cítila. Ach bože...  Prosím len vydrž, aby som to tu celé neošťal ! Na moje prekvapenie to plienka vydržala.
„Šikovný chlapec.“ Usmiala sa Mirka.
Nemohol som sa zbaviť dojmu, že to bolo celé divné. Navyše som sa chtiac-nechtiac pomočil.
„Už môžeme dať dole tú plienku prosím ?“ Tentokrát s prosebným pohľadom.
„Zlatko nie. Na mokrú plienku si treba tiež zvykať.“
Bože stojí mi toto celé vôbec za to ? Najskôr áno stojí...Je to prirovnatelné k tŕnistej ceste ku hviezdam. Pritom mám „Per aspera ad astra“ na pozadí v mobile. Keď som pred chvíľkou poznamenal, že mi plienka do určitej miery bránila v pohybe, tak to nebolo nič v porovnaní s tým, čo mám teraz. Mokrá plienka nabrala na objeme až do takej miery, že sa u mňa prejavila kačacou chôdzou. Mirka si samozrejme nemohla odpustiť drobný smiech, ale pritom to skončilo. Večer pokračoval pri sledovaní BreakingBad. Po skončení som to už nevydržal a povedal som Mirke, že už nechcem byť v pomočenej plienke. Povedala, aby som si ľahol na posteľ teda. Konečne sa toho zbavím. Plný entuziazmu som sa pripravoval na to, že ma Mirka vyslobodí zo zajatia mokrej plienky. Aj k tomu došlo. Mirka odlepovala lepítka pomalšie než ich zalepovala a tým len naťahovala sekundy. Plienku odsunula tak, že odkryla moje genitálie a po miestnosti sa rozvinul nepríjemný zápach moču.
„Niekto nám tu poriadne nacikal.“ Dodala Mirka s úsmevom a pritom sa ma snažila očistiť vlhčenými obrúskami. Keď ma konečne celého utrela, tak zabalila plienku do akéhosi balíka, ktorý položila vedľa mňa.
„Budeme musieť kúpiť nejaký kôš na plienky, zatiaľ to dám do igelitového vrecúška na smetí.“
Tak super. Už , aby sme sem ani návštevy nepúšťali. Chcel som sa postaviť a zobrať si boxerky, no Mirka ma zastavila.
„Čo robíš ?“
„Chcem si ísť po boxerky .“
„Tak to teda nie. Dohodli sme sa, že si musíš zvykať na plienky.“ S týmito slovami odišla a vrátila sa s ďalším balíkom. V tomto prípade som na balíku prečítal „Tena Pants Maxi“. Mirka balík roztrhla,  vytiahla jednu plienku, ktorá však mala iný tvar. Nejednalo sa totižto o plienku v pravom slova zmysle, ale skôr o naťahovacie plienkové nohavičky. Tento raz zapudrovanie vynechala a rovno mi ich natiahla. Boli omnoho tenšie než tie predošlé plienky. Aj spôsob obliekania sa mi viac pozdával. No stále to bola plienka.
„Obleč si niečo na seba, ideme sa do mesta najesť, nechce sa mi veľmi variť.“
„Počkaj ? To akože v plienke ?“
„Áno. Akože v plienke. Je tenká, nikto to na tebe neuvidí, zober si nejaký dlhší sveter a daj si pre istotu opasok“
Urobil som tak, ako mi bolo povedané. Obzeral som sa v zrkadle a skutočne som si nevšimol, že by bolo niečo vidieť. Možno som mal troška väčší zadok, ale to bola najskôr len paranoia. Pochyboval som, že by niekoho napadlo, že mám pod sebou plienku. Vybrali sme sa do miestneho steak housu. Počas cesty som bol celý nesvoj a neustále som si napravoval rifle. Mirka si toho všimla a tak ma začala upokojovať. Jedlo bolo ako vždy vynikajúce. Za tú cenu byť iné ani nemohlo. Ak by mi nechutilo, tak by som pravdepodobne neváhal s reklamáciou.  Po dojedení som sa Mirke ospravedlnil s tým, že musím ísť na záchod. Prekvapivo neprejavila žiadny protest a tak som sa mohol ísť slobodne vymočiť. Naťahovacie plienky boli podľa všetkého prispôsobené tomu, aby sa dali kedykoľvek stiahnuť. Uvedomil som si, že momentálne nie som pod Mirkinou kontrolou a tak si môžem dať plienky dole a nenápadne ich vyhodiť do koša. Tak som aj urobil. Ku stolu som sa vrátil omnoho spokojnejší, keďže som už nemusel znášať tú ťarchu medzi nohami. Mirka medzitým zaplatila a tak sme mohli ísť rovno domov. Po ceste sme vtipkovali. Zjavne sme mali obaja dobrú náladu a bolo to vidieť. Dobrá nálada však ochladla v momente, kedy sme vstúpili do bytu. Mirka skúseným pohmatom skontrolovala či mám plienku a bola nemilo prekvapená až rozčúlená keď zistila, že nie.
„Ako to, že nemáš plienku ?“
„Bol som na záchode, tak som ju roztrhol...Už sa naspäť dať nedala.
„Prečo si mi to aspoň nepovedal ?“
„Nepovažoval som to za nutné, nevedel som, že si o tom chcela vedieť.“
„Myslím, že sme skončili s naťahovacími plienkami ! Za trest budeš celý víkend nosiť veľké plienky, pretože očividne sú na teba tie naťahovacie málo!“
„Nechápem prečo si tak rozčúlená. Nič sa nestalo.“
Po týchto slovách ma Mirka ťahala za ruku až do obývačky, kde mi stiahla gate a začala ma mlátiť po zadku. Na sile rany si dala záležať pretože to naozaj bolelo a ja som jej nechcel nijakým spôsobom oponovať.  Rozhodol som sa to pretrpieť, no bola natoľko dôsledná, že mi na konci už slzili oči.
„Ľahni si !“ Poručila Mirka, ktorá sa vrátila s už známou fialovou plienkou. S mojou pomocou mi ju vložila pod zadok, zapudrovala ma a zručne ju zalepila. Nohavice som už nedostal. Mal som povolené mať na sebe len tričko a plienku. Aby toho nebolo málo, poručila mi stáť v kúte najbližšiu polhodinu. Bola to dlhá polhodina a bolo už neskoro večer. Bol som naozaj unavený a čo bolo horšie znova som začal pociťovať miernu potrebu ísť na záchod. Mirka bola už prezlečená v pyžame. Povolila mi odísť z kúta izby a povedala, že ideme obaja už spať, pretože je neskoro. Chcel som sa ísť ešte umyť, no Mirka povedala, že ma umyje ráno. Dala mi dole tričko a tak som ostal iba v plienke. Mirka ma odprevadila až do postele, vedľa ktorej ma čakal pohár s pollitrom vody. Dostal som rozkaz to celé ihneď vypiť a tak som aj urobil.
„Ak vydržíš byť do rána suchý, tak už nebudeš musieť nosiť plienky cez deň.“
S týmito slovami sme si obaja ľahli spať.
« Poslední změna: Ledna 01, 1970, 01:00:00 od Guest »

Offline mskvor

  • 101 a více
  • *****
  • Příspěvků: 807
  • Karma: 4
Re: Ako z rozprávky časť. 1
« Odpověď #1 kdy: Ledna 24, 2015, 19:11:13 »
Hezky napsáno, díky.


MS
« Poslední změna: Ledna 01, 1970, 01:00:00 od Guest »

Offline goodnite

  • 101 a více
  • *****
  • Příspěvků: 235
  • Karma: 3
Re: Ako z rozprávky časť. 1
« Odpověď #2 kdy: Ledna 25, 2015, 00:31:29 »
Docela pěkný příběh ,velice dobře napsáno . Pokračuj v tomto duchu dál.
« Poslední změna: Ledna 01, 1970, 01:00:00 od Guest »

Offline gumplík

  • Registrovaný uživatel
  • 101 a více
  • ***
  • Příspěvků: 340
  • Karma: 1
Re: Ako z rozprávky časť. 1
« Odpověď #3 kdy: Ledna 25, 2015, 19:07:32 »
Taky se mi líbí jak píšeš a čekám na další díl.Výborné jen tak dál :)
« Poslední změna: Ledna 01, 1970, 01:00:00 od Guest »

Offline Anonymous

  • 101 a více
  • *****
  • Příspěvků: 2 114
  • Karma: 1
Re: Ako z rozprávky časť. 1
« Odpověď #4 kdy: Ledna 27, 2015, 07:53:33 »
Výborně. Moc se mi příběh líbí, jak působí přirozeně a autenticky. Baví mě jak Mirka velmi přirozeně a žensky rafinovaně posouvá svého mladého kluka stále víc a víc do pozice malého počůránka, který ji musí poslouchat. Celé je to velmi přirozené a vzrušující. Budu se těšit na pokračování a příběh budu dál sledovat.
« Poslední změna: Ledna 01, 1970, 01:00:00 od Guest »

Offline 13jh02

  • Existující tvor
  • 101 a více
  • *****
  • Příspěvků: 385
  • Karma: 2
Re: Ako z rozprávky časť. 1
« Odpověď #5 kdy: Února 04, 2015, 16:48:20 »
Taktéž připojuji chválu za tok děje. Akorát si myslím, že rozdělení na dvě části by pro lepší čitelnost neškodilo
« Poslední změna: Ledna 01, 1970, 01:00:00 od Guest »

Offline babygeorge

  • 50 a více
  • ****
  • Příspěvků: 85
  • Karma: 0
Re: Ako z rozprávky časť. 1
« Odpověď #6 kdy: Února 07, 2015, 19:29:13 »
Dlouhý, docela složitý, ale vcelku zajímavý příběh... oceňuju tu práci za tim...
« Poslední změna: Ledna 01, 1970, 01:00:00 od Guest »