Autor Téma: BiBi 8  (Přečteno 5441 krát)

Offline sphinx

  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 25
  • Karma: 0
BiBi 8
« kdy: Října 09, 2014, 09:54:43 »
Stála som za dverami a cez škáru počúvala rozhovor. Nemohla som tomu uveriť. Vo vnútri som mala búrku a myšlienky mi vírili v hlave ako včely v úli. Tak si to naši nevymysleli. A vraj je takých ako ja viac ? Nebola to teda paranoja, keď som ráno videla tie veľké deti vo fusakoch ? Polovica populácie, to by znamenalo, každý druhý ? Aj z našej triedy ? Aj chlapci?
 Taká som bola zabratá do seba, že som nestihla uskočiť, keď sa dvere zrazu otvorili a do izby vošli rodičia a ten doktor.
 Zo zarazenej maminy sa vydralo len“ „ Ty nespíš? Nepredpokladala som, pán doktor, mrzí ma to...“
„To nevadí“, vraví. „Ako dlho si už počúvala?“, obráti sa na mňa. „Zobudil ma zvonček. Vlastne všetko“, odpovedám trochu zahanbene ale popravde a čakám hromy-blesky. Počúvať za dverami sa vraj nemá.
„Ale to je výborné, ušetrí nám to kopu vysvetľovania“, usmeje sa doktor. „Chcel som ti to porozprávať znovu, ale vidím, že netreba. Chceš sa niečo opýtať?“
Ani neviem na čo. Na všetko a na nič. Mlčím.
„Nevadí, nevadí, nič sa nedeje, času je dosť a som vám kedykoľvek k dispozícii Musím ísť teraz na skupinovú terapiu, ak by ste prišli aj vy, bude mi potešením. Porúčam sa.“
Doktor sa vybral k vchodu, keď tu zrazu zazvonil zvonček.
„Ideeem“, zakričala mama. Vo dverách sa zrazil doktor s kuriérom DPD.
„Dobrý deň, máte veľký balík z Nemecka, môžete mi podpísať prevzatie ? Ďakujem, a prepáčte, že takto neskoro, ale to viete, zase padajú tie biele oné, ehm, veď viete... Dovidenia!“
Mama dovliekla balík do detskej izby a položila ho ku stene. „Tu ti niečo prišlo, ale asi to necháme na neskôr... Chceš sa porozprávať alebo byť sama ?“ „Sama“, hlesla som. „Dobre, sme v obývačke“, povedala a zatvorila dvere.
 Nevedela som čo robiť. Toľko informácií naraz. Ak je to epidémia a tých ľudí ako ja je viac, bolo by zaujímavé, zistiť, ako to nesú oni. A akú terapiu majú oni. Možno to fakt treba liečiť... Je to nákazlivé ?
 Zrak mi padol na tú škatuľu v rohu. Ešte bola zvrchu trochu mokrá od roztopeného snehu. Čo tam môže byť ? Darčeky mám rada, ale ak tam zase bude niečo detské... tak ma asi trafí. Zvedavosť nakoniec zvíťazila, vzala som zo stola nožnice a prerezala kartón. Vnútri bolo čosi veľké, zabalené v čiernom igelite. Vysypala som to von z balíka a rozbalila igelit. Predo mnou sa na zemi rozprestrel veľký kožušinový fusak. Bol z ružového menčestru a hustej žltej barančej kožušiny. Vyzeral presne ako detský, len bol oveľa väčší. Po obidvoch stranách boli zipsy a vrchný diel sa dal priklopiť a zaistiť pútkami a gombíkmi. Spodný diel mal hore tiež pútka a dala sa z neho urobiť kapucňa okolo hlavy. Rozopla som zips na jednej strane a ponorila ruku do mäkkej kožušiny. Príjemne hriala. Chvíľu som takto sedela a potom som sa rozhodla. Vstala som a išla do obývačky.
„Ja to teda ešte posledný raz skúsim. Ale ak sa mi to nebude páčiť, končím s tým a hotovo. A ten liek nechcem.“
"Dobre zlatíčko, liek ti nedáme, " povedala mama'" poď do izby, musíme ťa rýchlo pripraviť."
 "Ale ešte pred tým vypi čajík, nemusíš sa báť, tentokrát v ňom nie je žiadny liek", podá mi hrnček s čajom, ovoniam ho a nezdá sa mi, že by som z neho cítila liek, vypijem ho teda a ideme do izby.
« Poslední změna: Ledna 01, 1970, 01:00:00 od Guest »

Offline babygeorge

  • 50 a více
  • ****
  • Příspěvků: 81
  • Karma: 0
Re: BiBi 8
« Odpověď #1 kdy: Října 11, 2014, 14:18:01 »
Super, napínavý :)
« Poslední změna: Ledna 01, 1970, 01:00:00 od Guest »

Offline Anonymous

  • 101 a více
  • *****
  • Příspěvků: 2 114
  • Karma: 1
Re: BiBi 8
« Odpověď #2 kdy: Října 12, 2014, 15:42:14 »
Doufám, že budeš pokračovat, hodně dobré :)
« Poslední změna: Ledna 01, 1970, 01:00:00 od Guest »