Autor Téma: BiBi 7  (Přečteno 3103 krát)

Offline sphinx

  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 25
  • Karma: 0
BiBi 7
« kdy: Říjen 06, 2014, 15:16:31 »
Dobrý večer, pán doktor, som rád, že ste prišli. Poďte ďalej, zložte sa.“
„Dobrý večer, pán Babušík, ďakujem. Ako viete, normálne do domu nedochádzam, ale v takomto prípade...“, doktor Mračno nechal slová zavisnúť vo vzduchu. „Kde je pacientka ?“
„Spí. Liek sme aplikovali ako arerosól, ako ste nám poradili. Zaspala prakticky vo dverách. Ešteže nám pomohla jej učiteľka, býva tu za rohom. Učí chémiu.“
„Áno, poznám, poznám...“, akosi roztržite povedal doktor. „Kedy ste podali liek ?“
Otec pozrel na hodinky. „Okolo druhej.“
„Tak to sa každú chvíľu zobudí. Poďte, musíme predebatovať pár vecí, kým sa liek odbúra. Manželka je doma ?
„Je pri nej, čaká, kým sa malá zobudí. Aby zas niečo nevyviedla.“
„To netreba, liek je spoľahlivý. Teda, kým účinkuje. Zavolajte aj ju.“
Všetci traja sa usadili v obývačke.
„Musím sa vám ospravedlniť“, začal doktor Mračno. „Je to čiastočne aj moja chyba, že to nabralo takýto spád. Obávam sa, že sme to málo spoločne predebatovali. A tiež som nevzal dostatočne do úvahy jej vek. Myslím, biologický vek. Ale keď je teraz toho tak veľa. Robím terapie od rána do večera a aj tak je to málo“, povzdychol si doktor.
„Nadobudlo to prakticky rozmery epidémie, týka sa to až polovice populácie“ pokračoval. „Ťažko povedať, čo je za tým, názory sa rôznia. Ekológovia vinia zlé životné prostredie, ekonómovia krízu a zostrujúcu sa konkurenciu a demografi preľudnenosť. Tých faktorov je však určite viac, Zem už nie je to miesto, čo bývalo dakedy. Ehm, prepáčte, že takto zoširoka...“
„Nie, nie, len pokračujte, pozorne vás aj s manželom počúvame. Chceme pomôcť našej dcére, ale zaujíma nás, aj čo je za tým. Možno to lepšie pochopíme.“
„Z pohľadu psychológa je mi to jasné. Doba je dnes nesmierne konkurenčná a kladie na všetkých veľké požiadavky a nároky. Zvlášť deti sú vedené k tomu, aby uspeli a podali vždy výborné výkony. No vždy uspieť je ťažké a nie každý sa dokáže s neúspechom vyrovnať. Nastáva frustrácia a strata sebadôvery. Podvedome potom ľudia hľadajú útočisko tam, kde je bezpečie a pokoj. Niekto začne užívať drogy, niekto holduje pitiu a v tom hľadá alternatívnu realitu a niekto si spomenie na obdobie života, kedy mu bolo dobre a to je práve útle detstvo. Pravda, ide o spomienky podvedomé, len veľmi málo ľudí má zachované vedomé spomienky na toto obdobie. No a tu práve nastáva rozpor medzi vedomím a podvedomím. Zatiaľ čo sa podvedomie chce vrátiť späť, vedomie to berie ako niečo neprípustné a v bludnom kruhu sa situácia ešte zhoršuje. Posledné trendy v terapii sú práve také že sa nesnažíme podvedomie vymazať, ale naopak, necháme ho, nech sa prejaví a zvíťazí nad vedomím. Alebo lepšie povedané, nech sa z nevedomia transformuje na vedomie. Alebo úplne najlepšie povedané, necháme v pacientovi zvíťaziť jeho detské ja. Je to zložitý proces, a nie každý ho zvládne rovnako. Máme terapeutické postupy a lieky, ktoré prechod uľahčujú, ale každý pacient je individualita. U vašej dcéry nastal relaps pôvodného vedomia, ktoré sa stále bráni metamorfóze. Ale podvedomie hovorí jasnou rečou, jej kričanie zo sna, čo ste mi nahrali, to len potvrdzuje.“
„Aké sú možnosti ?“, opýtal sa otec.
„Je ich viac. Mohli by sme zvýšiť dávkovanie lieku, ale to nie je možné aplikovať dlhodobo. Lieky majú proces iba uľahčiť a postupne by mali byť vysadené, majú vedľajšie účinky. Potom je tu možnosť hypnózy, skúsil som ju na začiatku, ale výsledok je neistý. Ani človek v posthypnotickom stave nedokáže úplne potlačiť svoje ego. Ďalšia možnosť je pacientovi predkladať stále viac vecí, ktoré by mu vytvorili prostredie ako v detstve. Ako ste na tom s nákupmi vecí, čo som vám poradil ?“
„Bolo to veľmi narýchlo“, vraví mama, „ale snažili sme sa. Máme dosť plienok a plienkových body, dva dudlíky, z toho jeden s remienkom, dve fľašky, niekoľko dupačiek, tri zimné kombinézy, otepľovačky, kožušinové rukavice a čiapku, niekoľko diek a kožušinový fusak. Ten bol dosť problém, zatiaľ máme iba menší, každú chvíľu by mal prísť z Nemecka v správnej veľkosti. Tiež máme sánky.“
„To je dosť slušné, na ten krátky čas. Ešte by som odporúčal teplý overal a ešte jeden alebo dva kožušinové fusaky na spanie na doma. A tiež nejaké hračky. Kočík vám síce momentálne netreba, snehu je viac ako dosť, ale máte ho už objednaný ?“
„Áno, objednali sme, ale príde až za mesiac“
„To bude stačiť. Viete, že ho preplatí poisťovňa, všakže ?“
„Áno.“
„No a pokiaľ chcete dopriať svojej dcére len to najlepšie...“
„To je predsa samozrejmé“, skočil mu do reči otec.
„...tak by som odporúčal aj špeciálnu postieľku a kolísku. Vyrábajú sa na zákazku a sú dosť drahé, ale...“
„To nebude problém.“
„No a potom tu máme poslednú možnosť, čo by mohla pomôcť“, pokračoval doktor. „Ako som spomínal, skupinová terapia je v tomto prípade veľmi dôležitá. Neverili by ste, koľko prípadov za poslednú dobu pribudlo. Preto ju už robíme vonku, v parku. Boli ste na nej ?“
„Áno, boli. Našli sme tam niekoľko príjemných ľudí s podobnými problémami a veľmi nám to pomohlo. Ale neviem, či z toho niečo mala aj malá, myslím, že po tom lieku zaspala.“
„Je dôležité, aby na tom stretnutí bola aj ona a bez liekov. Sociálny kontakt je tomto prípade veľmi dôležitý. Keď zistí, že nie je sama, oveľa ľahšie sa nám bude postupovať. Neviem, či viete, ale v školách vyhlásili mimoriadne prázdniny. Využili sme to, a stretnutia teraz budú každý deň. Dnešné sa začína“, pozrel na hodinky, „o šiestej. To by ste možno ešte stihli. Ale najprv by som sa rád porozprával s ňou. Bez hypnózy, samozrejme.“
« Poslední změna: Leden 01, 1970, 01:00:00 od Guest »