Hneď na začiatok. Fantázie o tom byť inko sú pre niekoho veľmi vzrušujúce. Mať plienky 24/7, pocikať sa kedykoľvek a kdekoľvek, prebaľovať sa /ešte lepšie mať niekoho kto ma prebalí/ a atď.
Skutočnosť je však úplne iná, a už vôbec nie vzušujúca. Viem o čom hovorím pretože som inko
už niekoľko rokov. Mal som úraz, nasledovala zbabraná operácia a problémy s udržaním moču.
Aj keď som AB a plienky som nosil iba keď sa mi chcelo, postupne to bolo čím ďalej tým častejšie,
ale to už preto lebo som musel. Nasledovala druhá, ešte viac zbabraná operácia a s ňou aj jedna diagnóza naviac - hyperaktívny močový nechúr, inkontinecia 3.st. S obvodným ani odborným lekárom žiadne problémi neboli, mimo zopár otázok typu "Ako často dôjde k úniku?" a podobne.
Ale pretože som mal plienky na predpis, musel som absolvovať urodinamické vyšetrenie v krajskom meste. Raz a asi o rok druhykrát. S prístupom lekára ktorý mi robil urodynamiku sa tu nebudem zaoberať, s tým som sa už zmieril. Záver je ten, že som ostal v plienkach 24/7, ale tentokrát nedobrovolne. Preto úplne súhlasím s marcom a držím mu palce aby neostal inko nastálo.
A pre tých ktorý chcú byť inko, jedna rada na záver. Nech si to skúsia nejprv na nečisto. Nie jeden
deň alebo týždeň, ale nech si to skúsia pol roka a potom nech sa rozhodnú. Garantujem že ani jeden sa nerozhodne byť inko nastálo.