Uplynulo už viac ako 14 dní od súdu. V pánovi Novotnému sa pohlo svedomie, a tiež už zrejme chcel nad touto nepríjemnou udalosťou urobiť hrubú čiaru. Na našom spoločnom účte pribudlo vysúdených 10 miliónov, a konečne som sa dočkal satisfakcie.
Keď ma jedného dňa potom Jana prebaľovala, tak mi povedala: "Fanúšik, mám pre Teba a Klárku novinku. Firma Thrust Vector, ktorá vyrába plienky Crinklz, sa rozhodla natočiť videá o svojich produktoch aj v slovenčine. Zistili, že tu majú dosť klientov, ktorí ich produkty používajú. Vypísali teda konkurz, do ktorého som Teba a Klárku prihlásila, a vybrali si vás."
Ležal som na podložke, kde mi zatiaľ Jana zapínala novú plienku, a premýšľal som o tom, čo mi Jana práve povedala.
Medzitým ma Jana obliekla, a šli sme spolu do salónika na kávu, kde už čakala Klárka s Petrou. Jana všetkým povedala to, čo mi už pri prebaľovaní povedala, a Petra zareagovala: "To je veľmi zaujímavé, a to tu majú naozaj takú veľkú skupinu klientov?"
"Ak viem, tak len za minulý rok u nás predali vyše milióna balení plienok a nie práve zanedbateľné množstvo podložiek," odpovedala Jana, "náš trh sa pre túto firmu stal zaujímavý." "Jáno, a kedy má prebehnúť natáčanie?" spýtala sa Klárka, ktorá doteraz mlčala.
„Klárko, natáčanie má byť odo dneška za týždeň. Agentúra nám už poslala zmluvy,“ odpovedala Jana, a priniesla nám ich.
Zdvihol som mobil, a zavolal pánovi doktorovi. "Dobrý deň, doktor Balabán," ozvalo sa na druhom konci.
„Dobrý deň, pán doktor, Morávek. Ďakujem za pomoc v prípade Marek Novotný, už nám poslal vysúdenú čiastku. Ale chcem Vás ešte o jednu vec požiadať,“ povedal som.
"Ďakujem za Vašu správu, pán Morávku. Som rád, že to dobre dopadlo. A s čím Vám ešte môžem pomôcť?"
"Viete, pán doktor, ide o kontrolu zmlúv. Po telefóne by som to nerád riešil."
"Dobre teda, bol by som u Vás za hodinku, vyhovuje Vám to?"
„Dobre, sme dohovorení, pán doktor. Budem sa na Vás tešiť,“ ukončil som hovor.
Za hodinku naozaj prišiel pán doktor Balabán, a prečítal si zmluvy, ktoré nám Agentúra poslala.
"Všetko je v úplnom poriadku, pán Morávek, tieto zmluvy môžete bez obáv podpísať," uistil mi pán doktor Balabán.
"Tak to som rád, "povedal som, podpísal zmluvu aj s doplneným číslom účtu,"prijmete pozvanie na kávu?"
„Ďakujem, veľmi rád. A ten honorár som v poriadku dostal, môžete byť bez obáv. To prehliadnutie zmlúv ani účtovať nebudem, to bola maličkosť,“ odpovedal.
Chvíľku sme spolu posedeli pri káve a priateľsky sme sa rozprávali. Z pána doktora Balabána sa stal rodinný priateľ, a to vlastne už v čase môjho sporu s pánom Novotným.
"Už budem musieť bežať, čaká mi nejaká práca v kancelárii," povedal pán doktor Balabán s ospravedlňujúcim pohľadom na hodinky, "keby ste čokoľvek potreboval, pokojne zavolajte."
"Ešte raz ďakujem za všetko, pán doktor," rozlúčil som sa, a šiel do svojej izby.
"Fanúšik, nebudeš potrebovať prebaliť?" spýtala sa Jana, ktorá za mnou prišla, a všimla si moje už nápadné plienky, "poď, dám Ti čisté plienky, nech si zase pekný chlapček."
Vzal som Janu za ruku, tá mi pomohla vyliezť na prebaľovací pult, a začala mi prebaľovať.
Pozoroval som, ako mi vkladá čisté plienky pod zadok, a spýtal sa cez cumlík:
"Áno, ploc musím mať plienky?"
Jana, ktorá ma práve zapudrovala rozkrok, a chystala sa mi pretiahnuť plienky medzi nohami, odpovedala: "Fanúšik, ešte si nevieš povedať, že potrebuješ čúrať alebo kakať, preto musíš nosiť plienky. Keby si nemal plienky, mal by si mokré a špinavé oblečenie ?"
"Nieč plienky, nie či," odpovedal som na to, a pokúsil sa zhodiť plienky, ktoré som už mal na brušku a ktoré len chýbalo zafixovať.
"Fanúšik, už to bude. O chvíľku pôjdeš s Klárkou na prechádzku," povedala Jana a rýchlo dokončila prebaľovanie.
Len čo som dostal ešte modré dupačky, vošla do izby Petra s kočíkom, v ktorom už ležala Klárka. O chvíľku sme všetci traja vyrazili na prechádzku, s Klárkou sme na seba pozerali, a Petra nás pri tom pozorovala a jemne hojdala kočíkom.
Dni rýchlo utekali, a prišiel deň natáčania. Pre mňa, Klárku, Janu a Petru prišlo vozidlo z agentúry, ktorá mala natáčať reklamu na plienky.
Ani nie po hodine jazdy sme prišli do vilky, kde už bolo všetko pripravené, vrátane pohostenia.
„Takže pokojne môžeme začať, pán Morávka, pôjdete tu s pani Janečkovou, ktorá Vás prebalí. Nebojte sa, vo videu nebude vidieť Vašu tvár,“ povedal mi režisér.
Pani Janečková na mňa zapôsobila veľmi dobrým dojmom, niečo z nej jednoducho vyžarovalo, čo ma úplne upokojilo.
Prvé zábery boli na balíky plienok Crinklz, o ktorých pani Janečková hovorila, a potom som už prišiel na rad ja.
Podľa pokynov som si ľahol na podložku umiestnenú na prebaľovacom pulte, a počul pani Janečkovú: "V tomto videu si ukážeme prebaľovanie chlapčeka. Chlapčekovia majú často vo zvyku po rozbalení cikať, preto po rozbalení plienku pridržíme na penise..."
Tak sa aj stalo, pani Janečková sa na mňa milo usmiala, potom pokračovala ďalej v prebaľovaní, a všetko komentovala.
„Tak, a teraz už máme chlapčeka pekne prebaleného v čistej plienke. Zostáva ju ešte upraviť, a to je všetko,“ dokončila prebaľovanie.
"Stop, všetko je v poriadku, ďakujem," povedal režisér, a dostal som pokyn, že môžem zliezť.
Odišiel som do vedľajšej miestnosti kde mi Petra povedala: "Fanúšiku bol to veľmi pekný výkon. Zahral si to výborne."
Všimol som si, že v miestnosti bol monitor, na ktorom bolo možné sledovať natáčanie.
Na ňom mi bolo tiež prehrané natočené video.
"Tak ako sa Vám to páčilo?" spýtala sa mi pani Janečková s úsmevom, ktorá si k stolu prišla na pitie a menšiu desiatu.
Pre nás všetkých zúčastnených bol k dispozícii švédsky stôl s neobmedzeným množstvom jedla i pitia, ktorý bol priebežne dopĺňaný.
"Tak teraz bude na rade Klárka. A neboj sa, nič to nie je," povedala Jana, "veď si to videla."
"Ja viem," odpovedala Klárka, a pripravila sa. Aj jej plienka, rovnako ako tá moja predtým, už bola zrelá na výmenu.
Sledovali sme aj Klárkin výkon pred kamerou, a šlo jej to veľmi dobre.
"Pane Morávku, ešte nás čaká prebalenie do plienok Crinklz Astronaut a do Crinklz Aquanaut. Ktorú si zvolíte ako prvú?" spýtal sa ma asistent režiséra, mladý muž.
"Tak teraz by som si zvolil Crinklz Astronaut," odpovedal som, a postupne došlo k prebaleniu do oboch druhov plienok.
"Dnes nám to výborne ide od ruky," pochvaľoval si režisér, a tiež nás hercov pochválil za dobré výkony.
"Chýba len natočiť reklamu na prebaľovaciu podložku Crinklz. Chcete sa toho zhostiť, pán Morávku?" oslovil ma.
"Prečo nie, to nebude problém," odpovedal som, a režisér mi dal bokom pokyny.
Za chvíľku sa kamera rozbehla, a pani Janečková konštatovala: "Ako sami vidíte, prebaľovacia podložka Crinklz je veľmi priestranná a pohodlná. Jej vyvýšené okraje spoľahlivo zabránia spadnutiu aj veľmi aktívneho bábätka, jej poťah je navyše jednoduchý na údržbu..." na jej slová som ležal a rôzne sa prevaľoval na podložke.
Záber skončil, a mohol som zliezť dole.
"Tak, a všetko máme natočené," pochvaľoval si režisér, "všetkým ešte raz ďakujem za spoluprácu."
"A pokojne sa bavte, jedla aj pitia máme dosť," dodal manažér agentúry, ktorá reklamu nakrúcala a robila aj fotky.
Deň sa blížil ku koncu, a ako zvláštnu pozornosť nám firma Thrust Vector darovala každému kartóny plienok Crinklz, Crinklz Astronaut a Crinklz Aquanaut spolu s prebaľovacou podložkou Crinklz.
Prišli sme domov obaja už veľmi unavení, avšak napriek tomu spokojní.
Keď ma Jana vykúpala a prebalila do plienok na noc a uložila do postieľky, behom chvíľky som spadol do ríše snov. Než som definitívne tvrdé zaspal, cítil som, ako sa mi plnia plienky.
