Ráno, keď mne a Klárku Jána s Petrou prebalili do čistých plienok, sme sa posadili k dopoludňajšej káve. "Fanúšik," povedala Jana, "ako chceš ďalej postupovať? Chceš sa s tým chlapom dohodnúť, alebo naňho podáš žalobu?"
Upil som kávy z hrnčeka a povedal som: "Rozhodol som sa, že ho budem žalovať. Ty poznáš nejakého dobrého právnika?"
"Ale áno, Fanúšik, poznám. Pri rozvode ma zastupoval JUDR. Václav Balabán, fakt dobrý právnik," povedala Jana, "niekde mám naňho kontakt."
Večer sme sa vrátili domov, a Jana mi dala vizitku na právnika Dr. Balabána.
Ráno mi Jana prebalila do čistých plienok a zistila, že mám mierne zvýšenú teplotu. "Fanúšik dnes bude doma, má trošku teplotu," povedala Petre, ktorá už mala pripravenú Klárku na cestu do škôlky a prišla za mnou. "Tak dobre, bude to tak lepšie. Hlavne tu nehnevaj, Fanúšik, a my ideme, Klárka," rozlúčila sa Petra a obe sa vydali na cestu. Jana nám urobila kávu, a ja som si priniesol z pracovne mobil. Volal som JUDr. Balabánovi, a po druhom zvonení sa na druhej strane ozvalo. "Dobrý deň, doktor Balabán, ako vám môžem pomôcť?"
"Dobrý deň, pán doktor, František Morávek. Ide o autonehodu s ťažkým zranením s trvalými následkami. Vinník mal navyše viac ako jedno promile alkoholu v krvi."
"Dobre, pán Morávka. Ak som správne pochopil, chcete naňho podať žalobu?" povedal pán doktor Balabán.
"Áno, pán doktor, presne tak. Ide mi aj o morálnu satisfakciu," odpovedal som.
"Tak dobrá, môžem sa k Vám zastaviť, a podpíšete mi plnú moc. Kedy sa Vám to hodí?"
"Pokojne dnes v priebehu dňa. Ako Vám to bude vyhovovať, pán doktor," povedal som, dohovorili sme si čas a nadiktoval som mu adresu. Niekoľko hodín potom sa vonku ozval zvonček, dole stál starší seriózny muž vo svetlom obleku, a keď som zdvihol slúchadlo, ozvalo sa: "Dobrý deň, doktor Balabán. Som tu správne u pána Morávka?"
