Ako sa blizi datum splnenia mojho zelania, coraz castejsie a s istou netrpezlivostou kontrolujem mail. Az v jeden den sa konecne dockam. Vas zazitok je pripraveny, dostavte sa prosim na adresu ktoru najdete v prilohe "Sprostredkovanie zazitku". Tuto prilohu prosim vytlacte a doneste so sebou na uvedenu adresu. Nasa pracovnicka Vas bude ocakavat. Precitajte si tiez prosim prilohu "Podmienky poskytnutia zazitkov", ak s podmienkami nesuhlasite, odpovedzte prosim na tento mail "Nesuhlasim", nasledne Vam zasleme sumu za sprostredkovanie - zaloha. Ak rozumiete a suhlasite s nimi, podpiste prosim prilohu "Sprostredkovanie zazitku", tuto odovzdate nasej pracovnicke. Vytlacim prvu prilohu, zacitam sa do druhej, ale pri pohlade na niekolko husto popisanych sprav iba letmo prebehnem par prvych bodov pohladom. Podpisem prilohu, ved aj tak nemam inu moznost. Ked uz som dosiel az sem, nevzdam to kvoli nejakym detailom v podmienkach.
Tych par dni do terminu ubehne strasne rychlo. Citim sa ako v nejakej hmle, ci v tuneli, co ma neomylne vedie na miesto. Tesim sa, rovnako som v neistote. Co ma caka?
Predsa to, po com uz strasne dlho tuzis, vyskusas si, ake to je byt v korzete a krinoline, stale si musim opakovat. Den pred terminom uz nie som schopny sa na nic sustredit, hori mi sice termin dalsej poviedky, na dokoncenie vsak nemam ani pomyslenia. Ved po TOM, ju dopisem. Vecer si lahnem pomerne neskoro, od nervozity neviem dlho zaspat. A ked uz konecne zaspim, zda sa mi, ze takmer okamzite zazvoni budik.
Ledva precitnem, ale nejaka sila vo mne, o ktorej som doteraz netusil, ma nastartuje. Vedie ma ranom, ako keby som mal ritual priprav dlhodobo zauzivany. Ranajky, sprcha, dohladka sa oholit, vsetko mi ide zrazu samo. Ani sa nenazdam, som obleceny a pripraveny vyrazit k svojmu naozaj najocakavenejsiemu zazitku.
Sila ma vsak opusti v najnevhodnejsom momente. Ako sa priblizim k cielu, zrazu ma pochyti strasna vnutorna nervozita. Na roztrasenych nohach dokazem ledva dokracat na urcenu adresu.
Pred budovou vidim mladu slecnu v tmavomodrom kabate a ciernom klobuku, dohodnute znamenie. Ako pridem blizsie, zaregistruje ma a podide ku mne. Idete si splnit zelanie? Ano. Ak si prajete zachovat uplnu anonymitu, mozte pouzit tuto masku. Podava mi bielu masku na tvar. Ako ju vezmem do ruky, napadne mi Benatsky karneval, tam su ludia rovnako zamaskovani, masky maju iba otvori na oci. Dajte si ju na tvar pred vstupom do budovy, ale ked nechcete nemusite ju pouzit, stopercentnu diskretnost zarucujeme. Ani ja neviem, ake je Vase prianie, som len sprostredkovatelka. Mate podpisany suhlas s podmienkami? Podam slecne zlozeny papier, skontroluje podpis. Pozrie na mna s usmevom, vyborne, mozme ist. Podte prosim za mnou, vedie ma ku brane do budovy. Nasadte si masku ak chcete, stlaci tlacidlo zvonceka pri brane, zelam Vam prijemne prezite zazitku. Rychlo si nasadim masku a to uz vidim, ze sa dvere zacali pomaly otvarat. Slecna mi podava ruku, Dovidenia. Stisnem jej ruku, uvedomujem si, ze teraz nastala ta dlho ocakavana chvila, srdce mi bije az v krku. Zmozem sa iba na tiche zahabkanie, ..videnia.
Z otvorenej brany vyjde pani v strednych rokoch. Obleceny ma strohy sedy kostym a mimoriadne stihly pas. Urcite ma korzet, napadne mi. Dobry den, podte prosim so mnou. Necaka, hned vojde do brany. Prejdem branou, ta sa zacne sama nehlucne zatvarat. Za branou som cakal nadvorie, mylil som sa, sme v miestnosti, ktora pripomina recepciu hotela. Nedokoncenu recepciu. Mame tu trosku neupratane po rekonstrukcii, vysvetluje pani ako by mi citala myslienky. Necakali sme klienta tak skoro, ale mame pre Vas vsetko pripravene. Vedie ma chodbou lemovanou mnozstvom dveri. Pred jednymi zastane, otvori ich a ustupi nabok. Nech sa paci, vojdem do miestnosti. Doteraz som nebol schopny velmi vnimat okolie. Maska na tvari mi zuzuje zorne pole, stale mam pocit ze zakopnem. Musim stale otacat hlavou, aby som videl celu miestnost. Na zemi je makky biely koberec, na vesiakoch pri stenach visia saty a ine kusy odevu. Zostanem uplne fascinovany, korzety, spodnicky, obruce krinoliny podla priemeru poriadne sirokej. Aj zabudnem, ze tu nie som sam.
Podte prosim sem, smeruje ma pani zhruba do stredu miestnosti.Vyzlecte sa prosim, uplne do naha. Ked vidi moje rozpaky doda, nechcete si predsa pokazit dokonaly zazitok tym, ze budete pod krinolinou v trenkach. Nemat masku asi by som to nezvladol, ale nakoniec sa prekonam a vyzleciem si aj trenky. Pani mi podava zvlastny kus odevu, taky som este nevidel. Toto su plienkove nohavicky, vysvetluje. Nemame sice dokazy, ze su z historickeho hladiska spravne, ale mnozstvo indicii nepriamo dokazuje, ze zeny v minulosti pod krinolinami plienky nosili. Avsak nie jednorazove, tieto ale pre nas ucel splnaju poziadavky vyborne. Ked som v plienkovych nohavickach otoci ma chrbtom k sebe. Nasleduje korzet, skusim najprv tento, keby nesadla velkost skusime dalsi. Okolo drieku mam biely korzet, zatial nestiahnuty, tak konecne, hovorim si v duchu, zazijem ake to je, nemusim zavidiet zenam a dievcatam. Pani zacina stahovat snurky a vysvetluje, toto je klasicky korzet pod prsia vystuzeny ocelovymi kosticami, vo vasom pripade vhodnejsia volba ako korzet cez prsia, aj ked s urcitymi upravami by sa dal pouzit aj ten. Citim ako sa korzet okolo mna utahuje, vidim, ze pas mam stale stihlejsi a zrazu sa mi aj tazsie dycha, zacinam sa citit nepohodlne. Pani prejde dopredu a upravuje korzet, zda sa ze vam sedi vyborne, este ho dosnurovat. To budem stiahnuty este viac? Ano pochopitelne, ale uz nie o vela, opat zatiahne za snurky a pas mam este uzsi, citim ako potahuje snurky hore aj dole na korzete, vydychnite kolko len mozte, vydychnem a vzapati sa korzet este viac stiahne, a zas, mam pocit, ze ma prepoli v pase. Podte sa pozriet do zrkadla, hladim na seba a neverim vlastnym ociam, pas mam az neuveritelne stihly, tazko sa mi sice dycha, ale pocit a pohlad je neuveritelny. Pokracujme, budete potrebovat body, co pomoze plienkove nohavicky pridrzat a mozete si vybrat pancuchace alebo spodnu kombinezu. Vyberiem si kombinezu, ani neviem preco, pri jej obliekani potrebujem pomoc, v korzete sa totiz nemozem poriadne zohnut, ani som doteraz netusil, aky je obmedzujuci. Ked mam kombinezu na sebe, pani mi obuje cizmicky nad clenky na nizkom asi pat centimetrovom opatku, potom zoberie do ruk obruce krinoliny a polozi ich na zem, postavte sa prosim do stredu a chyti ma za ruku, pomozem vam, musite urobit dlhy krok. Troska opatrneho balansovania a stojim v strede, pani zdvihne obruce a tie sa okolo mojich noh rozprestru ako obrovska siroka kopula, pripevni konstrukciu k pasu. Skuste sa tochu prejst, nesmiete robit dlhe kroky a vyvarujte sa prudkych pohybov. Skusim par opatrnych krokov, na opatkoch sa citim neisto, obruce sa hybu v rytme ako kracam, snazim sa pozerat pod nohy ale pohlad stale naraza na barieru krinoliny. Nepozerajte si pod nohy, vystrite sa, robte kratke kroky, usmernuje ma pani. Zatial staci, myslim ze princip ste pochopili. Zodvihne spodnu obruc krinoliny, pridrzte ju prosim hore, este vam dam spodnicky. Po chvilke mam okolo noh bohato nariasene spodnicky, po spusteni obruci citim, akoby mi pohltili cele nohy. A konecne saty, zvola pani, ake si vyberiete? Postupne mi z vesiaku ukazuje rozne druhy, s volanmi aj jednoduche. Myslim ze tieto by vam pristali, zastavi sa pri jednoduchych tmavofialovych, podte naspat pred zrkadlo, zdvihnite ruky. Cez hlavu mi saty natiahne, zapne zips na chrbte a ja v zrkadle vidim svoj sen, dievca s uzkym pasom, stiahnutym korzetom a podtrhnutym sirokou krinolinou. Neviem sa vynadivat.
Svedci Vam to, vyrusi ma z myslienok pani, ale podme k tomu hlavnemu, prechadzke. Mate stastie, dnes je bezvetrie, nebudete mat problemy s nadvihovanim krinoliny. Ale este si musite nieco obliect, len v satach by Vam bolo chladno. Prajete si kabatik, alebo pelerinu? Kozuch, najradsej kozuch chcem vyslovit, ale nedokazem to. Namiesto to sa spytam, co by ste mi odporucili? Pani na mna pozrie skumavo, Vam by sa hodil skor kabatik. Pelerina je trosku nepraktickejsia, pre zaciatocnicky, povie zamyslene. Zda sa mi, ze uz dlhsi cas nad niecim rozmysla. Ale najprv nieco na hlavu, skoro by som zabudla a rukavicky, bez nich prava dama neopusti dom. Prejde k vesiaku a chvilu na nom hlada. Vzapati je pri mne s ciernym cepcom a iba o odtien tmavsim kabatikom, ako mam saty. Natiahne mi na hlavu cepiec, uviaze pod bradou dlhymi stuhami, pomoze mi do bielych cipkovanych rukavic a nakoniec do kabatika. Dokonale, skonstatuje, ked si ma celeho obzrie.
Mozme ist, zamieri na opacny koniec miestosti, dvere tam som si doteraz nevsimol. Su omnoho sirsie, nez tie ktorymi sme vosli. Presne take, aby nimi mohol prejst niekto v krinoline. Zvlastne, napadne mi, ale nemam cas sa nad tym dalej zamyslat. Snazim sa spomenut, ako kracat v krinoline. Kratke kroky, nehupat sa, ako to len bolo? Podte prosim, pani uz je von z miestnosti, drzi dvere dokoran otvorene. Tak ako som Vam hovorila, pobada ma, kratke kroky, ziadne prudke pohyby, nepozerat si pod nohy, len smelo. Zhlboka, ako mi to korzet dovoli sa nadychnem a urobim prvy opatrny krok. Potom dalsi a dalsi, opatrne sa presmyknut cez dvere a sme na chodbe. Ako by bola kopiou tej prvej, ibaze vsetky dvere su omnoho sirsie. Ako kracame, chodbou sa rozlieka klapot opatkov a jemne sustanie spodniciek. Risknem pohlad dole, krinolina sa jemne pohupuje, vzapati si vsak skoro zvrtnem nohu. Pani ma okamzite chyti za rameno, pozreli ste si pod nohy vsak? Ano pozrel, priznam sa. Kracajuc dalej mi vysvetluje. To nesmiete, pozerajte pred seba, ako keby do dialky, nezabudajte, kratke kroky, ziadne prudke pohyby. Vidite ako pekne Vam to ide, po par krokoch chytim ten spravny rytmus. Chodba konci sirokymi presklenenymi dverami, vedu do parku. Vidim nakratko postrihany travnik, siroky chodnik, obdalec par vysokych stromov. Pani otvori dvere, do chodby zavanie cerstvy vzduch, citit vonu pokosenej travy. Pomozem Vam zo schodov, pani ma pridrzi za laket, prvy krat s tym maju damy problem. Opatrne prekonam tri schody co nas delia od chodniku. Teraz je to uz len na Vas, usmeje sa na mna pani. V parku sa mozte pohybovat uplne bez rizika, nie su to ziadne prekazky. Mate ho len pre seba, ste tu ... sama.
Anketa