Stále ten istý večer. Mirka síce už nejaký ten čas spí, no ja ani za b*** nemôžem zaspať s tým, čo mám medzi nohami. Navyše som si uvedomil, že tento zázrak neskutočne šuští. Pri každom prevalení mám pocit ako keby niekto rozprestieral igelitovú tašku. Ako to, že som si to predtým nevšimol ? Bol som natoľko rozčarovaný ? Emócie vo mne vreli. Cítil som sa ako na prvom svätom prijímaní. Jediný dôvod prečo som tam vtedy šiel bol nátlak zo strany rodiny. V danom čase som nedokázal uvažovať racionálne a nemal som svoj vlastný názor. Jednoducho som to bral ako nutnosť. Na jednej strane som doslova trpel na všetkých tých omšiach a spovediach, na strane druhej som po skončení celého ceremoniálu dostal obrovské množstvo darčekov. Súčasnú situáciu k tomu môžem pokojne prirovnať. Chvíľku pretrpím v plienke a odmenou mi bude zvýšený erotický záujem zo strany Mirky. Páči sa mi keď som voči mojej priateľke submisívny, no toto je troška za hranicami mojich predstáv. Druhá vec je fakt, že mám problém s udržaním moču v noci. Spájam príjemné s užitočným ? Možno...
V krbe praská drevo a oheň výrazným spôsobom ohrieva celú izbu. Okrem svetla, ktorého zdrojom je už spomínaný oheň izbu nič neosvetľuje. V šere sedíme s Mirkou na gauči a nežne sa objímame. Niekto to však nechcel nechať len pri objímaní. Jej ruka sa pomaly dostávala z môjho hrudníka nižšie. Trvalo to celú večnosť kým sa dostala až tam, kam sa mala. Na to miesto, kde to cítim najviac. Mirka mi jemne stlačila genitálie tak, aby dala signál môjmu penisu, ktorý ihneď zareagoval.
„Vstávaj!“
„No tak vstávaj, už je 10 hodín. Si ako šípková Ruženka. Mobil ti zvonil snáď už 10krát.“
Musel som si nejako vykompenzovať nočný čas, cez ktorý som nespal. Možno by ani Mirka nebola také ranné vtáča, keby zaspávala takú dlhú dobu. Napriek tomu, že som sa prebudil náhle a bol som v značnej miere ospalý, už som stačil vnímať svoju realitu a to najmä vďaka tomu, že Mirka držala ruku na mojej plienke.
„No suchý si teda nevydržal. Až sa čudujem, že to tá plienka vydržala. Úplne na tebe visí.“
To bude tým, že si mi vnútila pollitra vody v momente, kedy mi už na ten záchod bolo treba. Nahlas som však nič nepovedal. Bože keby sme sa tak chceli premiestniť do toho sna ! Pochybujem, že aj tam by som mal tieto problémy.
„Radšej si skontroluj mobil, toľko telefonátov nemáš ani cez pracovné dni.“
Nechce sa mi ísť z postele, ale niekto je tu asi nedočkavý. Podľa všetkého mi pripravila program a dáva si maximálny pozor na to, aby som tento deň nepreležal v posteli. Netuším kde mám mobil, nepredpokladám, že vážená paní mi ho podá a tak vstávam. Ale nie ! Tá plienka musí byť plná na doraz. Je mimoriadne ťažká a objemná. Nemôžem dať ani nohy poriadne k sebe. No nič – chôdzou kačky sa dokmitám hľadať ten hlúpy telefón. Keby sa niekto nemenovaný pritom aspoň toľko nedušoval.
„Asi dôjdem po foťák.“ Povedala Mirka so značnou dávkou smiechu v hlase.
„Tak na to rovno zabudni!“ Ihneď som reagoval.
„No dobre, tak túto časť vynecháme, ale už na mňa nezvyšuj hlas!“
Wau! Robíme pokroky. Ešte to by chýbalo, aby boli tieto trápne momenty zvečnené. Dostať sa to na verejnosť, tak rovno ujdem z mesta. Alebo radšej zo štátu. Tu máme ten mobil ! No kto mi tak nedočkavo volal ? Všetko pracovné telefonáty, ktoré cez víkend odmietam riešiť. Niektorí ľudia sú nepoučiteľní. Cez pracovný týždeň ich nenapadne ozvať sa, no cez víkend očividne všetko horí...
„Nič dôležité Mirka.“ Oznámil som a vypol si zvonenia.
„Dôležitejšie asi bude dostať ťa z tej špinavej plienky, čo ?“
„To zvládnem.“ Skúsil som šťastie.
„Zvládneme to spoločne. Poď so mnou do kúpeľne láska.“ Ukončila diskusiu.
Nebyť toho láskavého dodatku, tak sa asi vzopriem a nepôjdem. Mirka má talent povedať v akýkoľvek moment to najvhodnejšie. Možno ak ju budem počúvať, dostanem niečo za odmenu. Cítil som sa nepríjemne vďaka faktu, že pobehujem po byť len v plienke, no ľudia v súkromí robia aj zvláštnejšie veci. Hoci si neviem predstaviť koľko vecí na svete vo svojej absurdnosti prekoná moju aktuálnu situáciu.
„Tu sa postav zlatíčko.“ Mirka dala prednosť mimoriadne príjemnému tónu, voči ktorému som sa už brániť nemienil. To dievča skutočne vie ako na mňa. Mirka si kľakla pred moju maličkosť na kolená a rukami sa opierala o moje nohy. Párkrát prstami prešla po vnútornej strane mojich stehien a potom náhle prestala. Niečo si hľadala po vreckách. Ako sa ukázalo neskôr, tak sa jednalo o gumičku. Začala si dávať vlasy do copu. Pane bože ! Pane bože ! Áno ! Vždy keď si Mirka robila rozličné úpravy s vlasmi v podobnej situácii, znamená to niečo výnimočné. Poväčšine sa jednalo o orálny sex, pri ktorom jej dlhé vlasy vadili. Verím, že tomu inak nebude ani teraz. Tak strašne sa teším ! Mirka si vďaka svojej zručnosti dokázala veľmi rýchlo upraviť vlasy. Pomaly som začal odpočítavať sekundy kedy to príde. Moje vzrušenie sa už predieralo na svet, no plienka mu nedovolila prejaviť sa naplno. Bola však len otázka času, kedy sa moja pýcha zbaví svojho väzenia a príde zaslúžená odmena. Mirka začala odlepovať lepítka. Pomaly jedno za druhým až kým celá plienka vďaka svojej váhe nepadla na zem.
„A ty si tvrdil, že plienočku nepotrebuješ.“
Tak už to neodďaľuj prosím. Vďaka tomu, že už som nemusel znášať tú fialovú ťarchu medzi nohami sa môj penis dokázal na plno prejaviť. V Mirke to vyvolalo mierny chichot, ktorý ani neskúšala skrývať.
„Ešte chvíľku budeš musieť vydržať. Nemôžeme ho nechať takého špinavého, že nie ? Dokonca aj zadoček máš mokrý. Tak veľmi si cikal. Napustíme vaňu.“
Schválne ako dlho ešte moje vzrušenie vydrží. Týmto tempom mu dlhý čas nedávam. Nedošlo na to, na čo som čakal, že dôjde a nemohol som skryť svoje sklamanie. Na druhej strane však nemôžem od Mirky očakávať, že bude oblizovať moje močom páchnuce genitálie. Vďaka nášmu kúpeľňovému systému bola vaňa napustená v nesmierne rýchlom čase. Mirka ma už nejakú tú chvíľu nedočkavo vyzývala, aby som do nej vliezol. Celý čas ma pritom držala za ruku.
„Na chvíľku odbehnem.“ Poznamenala.
Skutočne bola preč len malú chvíľku a bolo na nej vidieť, že sa ponáhľala. Do vane mi hodila niekoľko plastových hračiek, ktoré sa z nejakých dôvodov u nás doma váľajú. Ešte mi pridala do kúpeľne nejaké bublinky, vďaka ktorým som sa necítil tak trápne. Aktuálna situácia mi troška evokovala detské časy, kedy som nebol schopný umyť sa sám.
„Miláčik. Mali by sme si ujasniť nejaké pravidlá.“ Mirka sa rozhodla prelomiť chvíľkové ticho.
„Na noc budeš plienky musieť nosiť zakaždým – o tomto nebude žiadna debata. Ukazuje sa, že sú pre teba vhodnou pomôckou a verím, že cez noc nie sú až takým mohutným údelom. Čo sa týka iného obdobia, tak to bude na mojom uvážení. Keď rozhodnem, tak počúvneš, inak ťa čaká trest. Rozumieš?“
Rozumieť rozumiem. Správna otázka je však či niečo také som schopný prijať. Mirka si toto celé evidentne náramne užíva a je to na nej v mnohom vidieť. Rád by som ju uspokojil vo všetkých možných aspektoch, ale je toto skutočne tá vhodná cesta ? Mirka si pravdepodobne uvedomila, že sa práve nachádzam v zápale rozmýšľania a tak sa ma rozhodla prerušiť.
„Ak budeš dobrý, tak na teba bude zakaždým čakať špeciálna odmena.“
Priznáva sa mi to nesmierne ťažko, ale určitým spôsobom si to užívam aj ja. Za posledných pár hodín je Mirka skutočne vášnivejšia a dáva to značne najavo. Ak by pokračovala pri tejto intenzite, tak by náš sexuálny život snáď ani nemal chybu. Možno len tie plienky.
„Mám na výber ?“ Letmo som položil otázku.
„Nemáš možnosť výberu. Ide len o to či budeš dobrý alebo zlý.“ Reagovala.
Vyzerá to, že mi nedáva ani priestor na protesty. Poznám ju dosť dobre, aby som vedel, že nenechá túto jej hru zájsť do takých krajností, aby ma verejne strápnila. Nuž vyzerá to tak, že nejaký čas budem tráviť v plienkach. Veľmi tichým tónom a so sklonenou hlavou som nakoniec povedal, že budem dobrý. Mirkin úsmev ma však donútil hlavu znova vzchopiť. Z Mirky vyžarovala úprimná radosť a to aspoň čiastočne kompenzovalo moju situáciu.
„Tak umyjeme môjho chlapáka... Čo ty na to ?“ V Mirkinom hlase bola cítiť značná dávka entuziazmu.
Nijako som nereagoval a nechal som na svojej polovičke, aby túto situáciu viedla ďalej. Mirka si dala dole tričko – údajne, aby ho nemala mokré, no podprsenku si nechala. Oboma rukami sa šmátrala vo vani, no nezdalo sa, že by ma umývala. Skôr sa ma snažila štekliť. So šteklením je to skutočne zaujímavé. Niekedy pôsobím ako šteklivý človek, inokedy zasa vôbec. V tomto prípade nastala prvá skutočnosť. Vodu som špliechal kade tade, pretože som nemohol obsedieť na jednom mieste. Smial som sa pritom ako malé dieťa na karnevale. Mirka si veľmi rýchlo uvedomila, že týmto tempom nám vo vani nezostane žiadna voda a my najskôr vytopíme susedov a tak radšej prestala. Na druhej strane som si ja uvedomil, že čoskoro budem musieť využiť toaletu. Zvažoval som aj možnosť , že to pustím do vane, ale na niečo podobné nie som zvyknutý.
„Hmm... Hladina vody vo vani nám celkom klesla.“ Po týchto slovách sa Mirka vyzliekla do naha a pridala sa ku mne. Našťastie máme veľkú vaňu, v ktorej pravidelne trávime čas dvaja. V momentálnej situácie to je však troška iné. Predtým sa Mirka zvykla vo vani ku mne túliť, teraz sa nič také nekoná a miesto toho ma umýva ako dvojročného. Snažila sa nevynechať ani jedno miesto a pritom ma komandovala, aby som sa vždy umiestnil do takej polohy, v akej ma mať chcela. Keď sa jej ruka dostala do tesnej blízkosti môjho penisu, tak poznamenala : „Dnes ešte nie, ale zajtra počítaj s tým, že ťa na niektorých miestach budeme musieť oholiť.“
Sám sa na mnohých miestach udržiavam, takže by mi niečo také výrazným spôsobom nevadilo, no neviem si zvyknúť na to, že zrazu za mňa rozhoduje niekto iný. Postupne ma celého umyla. Tešilo ma, že niektorým miestam venovala zvýšenú pozornosť , no keď som sa jej danú službu snažil oplatiť, tak mi to nedovolila. Troška ma to zamrzelo, ale nič sa nedá robiť. Ja na rozdiel od Mirky mám postačujúcu dávku sebazaprenia a nenútim ju do toho, čo práve nechce. Mirka vyliezla z vane ako prvá. Schválne sa pred mnou utierala erotickými pohybmi. Pravdepodobne ma chcela udržať vzrušeného. Nebránil som sa a užíval si predstavenie. Zvlášť dlhú dobu strávila v oblasti svojich pŕs, ktoré zámerne stláčala k sebe a pritom sa nakláňala mojím smerom. Osobitne som zbystrel v momente, kedy sa dostala ku svojej vagíne. V sprievode mohutného vzdychu si do nej strčila prsty. Myslím, že sme dosiahli limit momentu, kedy ešte dokážem byť nezúčastnený. Keby to spravila viackrát, tak by som ju pravdepodobne musel znásilniť. Našťastie tento úkon už neopakovala. Stále ešte nahá Mirka ma poprosila, aby som vyšiel z vane, aby ma mohla utrieť. Bez akéhokoľvek váhania som poslúchol. Nechal som sa do sucha utrieť. Mirka presne vedela, ktoré miesta potrebovali „vysušiť“ viac a ja som sa ničomu nebránil. Nahí sme spolu vyšli z kúpeľne a Mirka ma viedla smerom do spálne. Bolo mi jasné, že sa ma chystá zabaliť do novej plienky.
„Láska ?“ Prerušil som náš pomalý šprint.
„Áno miláčik ?“
„Potrebujem ísť na záchod.“
„Už aj ťa idem zabaliť do čistej plienky.“ Odpovedala Mirka s arogantným výrazom.
Nič iné som prakticky ani nečakal. Akákoľvek iná odpoveď by bola len príjemným prekvapením. Po týchto slovách očividne Mirka zrýchlila. Ako keby sa obávala prípadnej nehody mimo plienky resp. záchodu. V rýchlosti ma usadila na posteľ a bežala po nový balík plienok. Mirka sa vrátila so zeleným balíkom plienok depend. Tá si snáď pred nákupom urobila marketingový prieskum. Z balíka vytiahla plienku, ktorá už na pohľad pôsobila omnoho tenšie ako už známa fialová molicare. Aspoň, že tak. Mirka na nič neváhala a takmer okamžite mi naznačila, aby som zdvihol zadok. V krátkej chvíli sa podo mnou objavila v tomto prípade biela plienka. Už som neváhal dlhú dobu tak, ako predtým a bez akýchkoľvek scén som si na pripravenú plienku ľahol. Mirka za ten čas vytiahla krém, ktorým mi poriadne natrela oblasť medzi nohami. Krém bol príjemne chladivý a jej dotyky mi tiež nijako nevadili. Nasledoval zásyp a postupné zalepenie. V porovnaní so starou plienkou, ktorá zdobila moje telo cez noc bola táto oveľa jemnejšia. Nemala na povrchu žiadny igelit, ktorý by nepríjemne šušťal. Dokonca nebola ani tak hrubá a medzi nohami som ju takmer necítil. Hoci bol prvý dojem lepší, stále to bolo podstatne horšie ako keby som mal na sebe boxerky.
„Tak čo povieš ?“
„Je oveľa tenšia, jemnejšia a príjemnejšia než tá predtým.“
Mirka sa začala smiať. Nechápal som čo presne jej bolo na smiech.
„Zrazu sme sa dostali k pozitívnym slovám. Áno je tenšia, ale nemá takú absorpciu ako tá stará. Uvidíme koľko vydrží.“
Po týchto slovách sa stále nahá Mirka začala ku mne približovať. Jemným pohybom ma donútila si znova ľahnúť a ruky mi dala ďaleko nad hlavu. Mirka si na mňa ľahla tak, že sa jej mušlička priamo dotýkala mojej plienky. Začali sme sa bozkávať, no Mirka ma varovala, aby som sa rukami ani nepohol. Olizovala ma ako čokoládu. Vďaka jej slinám som doslova absolvoval druhú kúpeľ. Bradavky, uši, nos, krk...To všetko boli miesta, ktoré jej jazyk navštívil. Bol som natoľko zaneprázdnený slastnými výdychmi, že som si ani nevšimol ďalšiu činnosť, ktorej sa Mirka venuje. Svojimi prstami sa po celý čas dotýkala svojej mušličky. Po uvedomení si situácie som začal byť mimoriadne vzrušený, no plienka nedovolila môjmu penisu postaviť sa. Aj tak to pre neho vyzerá pesimisticky. Pravdepodobne sa nebude môcť zúčastniť tohto boja. Mirka ma dráždila dokonale. Pohľad na jej tvár v momente, kedy podlieha orgazmu bol až príliš vzrušujúci. Bola viditeľne zničená a tak samú seba uložila vedľa mňa. Predpokladal som, že už mám voľné ruky a tak som sa jej začal hrať s vlasmi. Za odmenu položila svoju ruku na moje prirodzenie. To asi nemala robiť. Pravdepodobne vďaka včerajšej skúsenosti dostalo moje telo signál, že sa môže vymočiť. Nakoľko bol môj mechúr naplnený k prasknutiu, tak neváhal vykonať akýkoľvek rozkaz. Pocikal som sa. Ak by si to Mirka nevšimla vďaka svojmu hmatu – čo pochybujem, tak na mojej červenej tvári to bolo dostatočne zrejmé. Aj táto plienka nabrala na objeme, no nebolo to až také hrozné. Stále sa to dalo zvládnuť a predpokladám, že aj pri normálnej štandardnej chôdzi. Mirka mi ihneď ako som docikal dala veľkú pusu na čelo. Pravdepodobne bola ešte stále zničená, pretože sa jej nechcelo postaviť. Bola evidentne spokojná, no to isté sa nedalo povedať o mne. Už poriadne dlhú dobu ma len naťahuje a necháva ma vzrušeného. Navyše podľa všetkého práve kapitulovala a pochybujem, že ma nechá vyhrať sa samého so sebou.
„Prebalíš ma ?“
„Si len troška mokrý, to vydržíš aspoň do obeda. Ideme sa najesť niekam do mesta alebo niečo rýchle uvarím ?“
Naozaj sa toto spýtala ?
„Budem radšej ak niečo navaríš. V meste sme jedli včera.“
„Máš pravdu. Budú teda špagety.“
Beriem to ako čiastočnú výhru. Nerád by som sa predvádzal na verejnosti v počúranej plienke. Som aj celkom smädný. Vstávam, aby som si doniesol vodu.
„Kam si sa vybral ?“ Prerušila ma Mirka.
„Pre vodu. Rád by som sa napil.“
„Ja ti spravím čajík.“
Keď inak nedáš. Sadol som si teda pred televízor, aby som počkal na svoj čaj. Neviem kde je diaľkové. Pozriem sa pod vankúše a rôzne záhyby gauča, no nikde ho nevidím. Medzičasom sa ukázala moja milovaná s pohárom, na ktorom sú výrazné detské motívy. Už sa ničomu nečudujem a radšej sa ani nejdem pýtať. Som smädný a ľadovým čajom mojej polovičky neohrdnem. Ako sa ďalej ukázalo, diaľkové mala celý čas schované Mirka. Vyzerá to tak, že dnes vyberá program ona. To som si chcel pozrieť history channel. Je mi jasné, že budeme sledovať nejaký hlúpy dievčenský seriál. Upírske denníky – moje prognózy majú naozaj vysokú úspešnosť. Živo si pamätám tie chvíle, kedy som sa pred Mirkou pretvaroval, že sa mi ten seriál páči. Paradoxne som nútený ho sledovať v omnoho väčšom rozsahu od chvíle, kedy som sa priznal. Najskôr sa jedná o formu trestu. Človek by povedal, že jedna hodina utrpenia pri tomto seriály je dostatočná tortúra, no moja obľúbená markíza sa rozhodla pustiť ešte jednu časť. Televízor však prestal byť aktuálny v momente, kedy mi začalo byť treba ísť na veľkú. So svojimi problémami som sa zdôveril Mirke.
„Potrebujem ísť na veľkú.“
„To nie je môj problém. Máš na sebe plienku.“
„Nemôžem to do nej takto pustiť“
„Cikať si sa už naučil. S kakaním tiež nebude problém. Časom možno kúpime nočník ak budeš dobrý.“
Časom možno kúpime nočník.... Predsa sa neposerim do plienky ! Skúsim to ešte vydržať. Možno si to rozmyslí. Po polhodine skackania pred televízorom už nepredpokladám, že sa nado mnou zľutuje. Mirka si všimla, že už to držím na hranici únosnosti.
„Poď ku mne!“ vyzvala ma.
„Tu si kľakni a už to v sebe nedrž.“
Pravdou je, že som sa to už niekoľkokrát snažil pustiť, no zakaždým bezúspešne. Musím si nájsť tú správnu polohu. Skúsim to v tom kľaku... Po určitej dávke úsilia moje zvierače naozaj povolili. Rozhodne sa nejednalo o príjemnú skúsenosť. V plienke nebolo mnoho miesta na zvyš a vykonávanie potreby sa tým pádom stalo mimoriadne zložitým.
„Šikula. Poď si ku mne sadnúť, aby som ti mohla pohladiť bruško.“
Sadnúť ? S týmto nákladom ? Fúj, nie ! Už takto je to poriadne nepríjemné.
„Okamžite!“
„Ja nechcem“
„Aby si v tej plienke ešte nemusel ísť napríklad vyniesť kôš !“
Ach...Tak ja to teda skúsim. Veľmi opatrne a pomaly si sadám vedľa Mirky. Cítil som ako sa celý môj náklad zatlačil hádam do všetkých častí plienky.
„Dobrý chlapec. Už sa mi ale radšej nevzpieraj.“
Je to tu – dosiahol som limit hanby. Celá miestnosť intenzívne smrdí a mne sa hnusí každý jeden pohyb, ktorý vykonám. Musel som byť červený ako kapia a pravdupovediac som mal na mále aj so slzami. Mirka si počas celej doby zručne prehmatáva každú časť mojej plienky. Jej škodoradostný úsmev nepôsobí vôbec upokojujúco.
„Obávam sa, že prebalenie si budeš musieť zaslúžiť.“ Mirka prerušila ticho.
„Čo ak si ho nezaslúžim ?“
„Tak ťa prebalím poobede. Čo ty na to ?“ Odpovedala rázne.
„Chcem si ho zaslúžiť.“ Dodal som odhodlane.
Nevedel som čo môžem čakať. Momenty, kedy nedokážem čítať situáciu nezvládam dobre. Podobné chvíle ma dokážu uchvátiť svojím čarom, no niekedy rád vidím dopredu. Aktuálne som dopredu vidieť nedokázal a nevedel som ako sa mám preto cítiť. Nemusel som premýšľať dlho. Mirka sa postavila priamo pred moju osobu a stiahla si tepláky. Nakoľko Mirka doma nenosí nohavičky takmer vôbec, mohol som rovno obdivovať jej telo od pása dole. Akýkoľvek pohľad na jej nahú časť tela ma dokázal vzrušiť takmer okamžite. Môj penis sa však príliš nekamaráti s plienkami, ktoré mu v úplnom vzrušení zamedzujú.
„Myslím, že vieš čo máš robiť.“ Zavelila Mirka pričom mierne rozkročila nohy.
Skutočne som vedel, čo robiť. Čakal som podstatne horšiu úlohu. Jediným problémom je, že Mirka má pri orálnom sexe poriadne dlhú výdrž. Bolo mi jasné, že zadarmo ma neprebalí a budem musieť vyvinúť maximálne úsilie. V tomto duchu som aj konal. Mirkine hlasné vzdychy ma priamo usmerňovali. Poznám svoju priateľku a preto viem presne, na ktoré miesto sa sústrediť. Presne viem ako konať, aby som jej zážitok čo najviac umocnil. Niektoré momenty som naschvál predlžoval a nenechal som ju vyvrcholiť. Podobnú techniku Mirka rada nazývala ako „týranie“. Čas ubiehal, minútová ručička bežala opreteky a po 30 minútach som dokázal Mirku uspokojiť. Odmenou mi bola veľká pusa a rýchla cesta do kúpeľne, kde mala prebehnúť už avizovaná výmena plienky. Keby sa len dal všetok ten čas urýchliť... Mirka našťastie neotáľala a v kúpeľni rýchlymi pohybmi rozlepila všetky lepítka. Plienke nedovolila padnúť na zem a odborne ju chytila takým spôsobom, aby v nej udržala všetky nečistoty. Zabalila ju do akéhosi balíka, ktorý položila bokom. Nasledovala náročnejšia operácia. Pod plienkou som bol celý neuveriteľne špinavý a už len ten neskutočný zápach naznačoval, že čistenie nebude zábavné.
„Zanedlho si na niečo takéto zvykneš.“ Dodala Mirka.
Bohužiaľ ja som si na niečo takéto zvyknúť nemohol. Po celý čas som si na protest zakrýval tvár, aby som sa aspoň čiastočne vyhol svojej potupe.
„Postav sa do vane. Musíme ťa osprchovať.“
Urobil som tak, ako mi bolo povedané. Bolo v mojom záujme byť čím skôr čistý. Mirka ma pomaly sprchou umývala od pása dole. Vyšších častí tela sa voda ani nedotkla. Neumývala ma rýchlo, avšak precízne. Po určitom čase, kedy už som bol takmer úplne čistý som sa odvážil dať si ruky z tváre. Pozoroval som situáciu. Mirka bola stále od pása dole nahá a tričko mala momentálne od vody takmer celé mokré. Moje oči si našli objekt záujmu, na ktorý sa už tentokrát bez hanby môžu pozerať. Pocit poníženia vo mne takmer úplne vyprchal, myšlienkové pochody sa zmenili a ja som aj vďaka Mirkiným nežným pohybom začal byť opäť vzrušený. Drahá polovička si to všimla a úsmevom mi naznačila, že to takto má byť. Po niekoľkých minútach procedúra umývania skončila a ja som bol vyzvaný k tomu, aby som vyšiel z vane von. Krôčik po krôčiku som tak urobil so slastným vedomým, že už som celý čistý. Mirka si medzitým dala dole mokré tričko, ktoré mala na sebe a položila ho na práčku. Stáli sme vedľa seba obaja nahí. Začali sme sa intenzívne bozkávať a Mirka nás oboch viedla až do spálne, kde sme sa jeden druhému oddávali. Muselo to trvať skutočne dlho, pretože po dobre odvedenej práci sme boli obaja vyhladovaní. Sám za seba môžem povedať, že som bol aj spokojný. Moje vzrušenie konečne dosiahlo požadovaného uspokojenia, po ktorom už určitú dobu baží. Bože bol to dobrý sex ! Teraz späť do reality... Mirka vstala z postele a ja predpokladám, že sa ma chystá znova zabaliť. Predpokladám však zle. Z komody vybrala dve dlhšie tričká. Jedno si obliekla a druhé mi podala, aby som si ho obliekol. Pritom celom povedala : „Chvíľku môžeš behať bez plienky, zabalím ťa až poobede, ale daj si pozor, aby si nespôsobil žiadnu nehodu!“
Túto chvíľku voľnosti by som si mal užívať. Mirka sa odobrala do kuchyne, kde už pomaly pripravovala náš neskorší obed. Pre mňa sa vyskytla príležitosť robiť si chvíľku svoje veci. Najprv som si však zobral z kuchyne banán, pretože som už mimoriadne hladný. V rýchlosti si pozriem maily či sa náhodou neudialo niečo dôležité. Hneď v prvom maily sa nachádza pozvánka na prezentáciu firmy do Viedne. Hmm...Radšej maily zatvorím a riešiť ich budem až v pondelok. Hľadám teda inú činnosť, ktorá by ma zabavila. Mám tu kopu kníh, ktoré som ešte nikdy nečítal. Kolegyňa mi odporučila autora Jo Nesba, ktorého knihu som si okamžite kúpil, no za niekoľko mesiacov som sa k nej nedostal. Teraz je tá správna chvíľa ! Hodinka relaxu s dobrým úvodom v knihe Snehuliak bola pre mňa len prínosná. V čitateľskej mánii ma prerušila Mirka, ktorá volala k obedu. Dokonca som zabudol na svoj hlad, no jedlo mi určite prospeje.
„Usaď sa tu chrústik.“
Evidentne sme už zasa na starých kolajoch.
„Áno láska.“
„Dám ti aj podbradník, aby si sa nezašpinil s tou omáčkou.“
Ach, no dobre. Nebudem mútiť vodu pred obedom a nechám si zaviazať podbradník okolo krku. Nejdem sa ani pýtať odkiaľ ho tu doma máme. Obaja sme jedli rýchlym tempom – stopy, ktoré po nás zanechala pamlsná boli značne viditeľné. Dojedol som narýchlo spravené, hoci výborné špagety, poďakoval som za jedlo a odobral som sa radšej bez slova do kúpeľne, aby som sa vymočil. Mirka ešte len ukladala taniere do dresu a tak som očividne vystihol ten správny moment. Tešil som sa tomu, že sa budem môcť sám vymočiť, no skôr než som stihol zdvihnúť záchodovú dosku, tak už za mnou stála Mirka. V tomto momente to neveštilo mnoho dobrého.
„Pomôžem ti zlatko.“
Ako mi v tomto chceš pomôcť ? Radšej to asi ani nechcem vedieť, ale nehľadiac na moje pocity sa to najskôr dozviem tak či onak. Moja polovička ma chytila za penis a mierila s ním priamo do záchodovej misy. Druhou rukou mi pritlačila brucho a ja som sa úspešne vymočil do záchoda. Mirka mi ho dokonca aj otriasla a spláchla záchod.
„Toto je poslednýkrát čo si išiel na záchod bez toho, aby si sa ma spýtal. Jasné ?!“
Tón jej hlasu bol dosť prísny na to, aby som v momente súhlasil. Cítil som však svoj čiastočný úspech a tak som bol na jednu stranu spokojný, no uvedomoval som si, že môžem očakávať Mirkinu ďalšiu reakciu.
„Ideme ťa ihneď zabaliť!“ Povedala Mirka a niekoľkokrát ma plesla po zadku, aby ma udržala v pohybe. V tomto momente som už bol plne zmierený so situáciou a nijako som sa už ničomu nebránil. Položila ma na posteľ a krátko po mne na posteli pristála aj fialová plienka MoliCare. Bože zasa tá hrubá igelitová plienka. Po drobnom skúmaní som si uvedomil, že to asi len pri tomto neskonči, nakoľko Mirka už rozbaľovala ďalší balík a vytiahla akúsi vložnú plienku. V krátkosti mala na posteli prichystanú celú prebalovaciu výbavu vrátane akéhosi krému, vlhčených utierok a púdru. Celá procedúra trvala len krátku chvíľu. Ani som sa nenazdal a už som ležal na rozloženej plienke MoliCare, na ktorej ešte bola jedna dostatočne hrubá vložná plienka. Nechcem si ani predstaviť s akým veľkým balíkom sa budem promenádovať tento raz. Nasledovalo podľa Mirkiných slov ošetrenie vlhčenými obrúskami, krémom a nakoniec zapudrovanie. Čerstvý balík Mirka zalepila a nasledujúcu minútu sa svojím dielom kochala. V jej očiach bola viditeľná spokojnosť. V tých mojich zasa potupa.