Šesť mesačné batoľa

[jasmin68]

V luxusnej kancelárii s výhľadom na súkromný park sanatória vládlo hrobové ticho. Adam sedel v koženom kresle a nervózne si naprával manžety na košeli. Oproti nemu, za masívnym stolom z tmavého dreva, listovala v jeho spise Dr. Vanceová.
„Všetky vaše predbežné testy sú v poriadku, Adam,“ prehovorila lekárka bez toho, aby zdvihla zrak. „Vaša neurologická kapacita je nadpriemerná. To je dobre. Váš mozog bude potrebovať obrovské množstvo energie na to, aby zvládol to, čo s ním urobíme.“
„Peniaze sú už na viazanom účte?“ prerušil ju Adam. Jeho hlas bol pevný, hoci sa mu vnútri triasol žalúdok.
Dr. Vanceová konečne zdvihla oči a zložila si okuliare na čítanie. „Prvá polovica sumy bola prevedená dnes ráno. Po úspešnom dokončení šesťmesačnej fázy experimentu a následnej spätnej rekonštrukcii vám vyplatíme zvyšok. Budete zabezpečený do konca života. Ak to prežijete v zdraví.“
„Povedali ste, že riziká sú minimálne,“ zamračil sa Adam.
Lekárka sa oprela do kresla a zopla ruky. „Fyzické riziká? Áno. Naša technológia bunkového reštartu je dokonalá. Vaše kosti, svaly, orgány aj DNA prejdú riadenou regresiou. Zajtra večer budete mať presne šesť mesiacov. Fyzicky budete zdravé, vyvíjajúce sa dievčatko. To sme si už prešli.“
„A moja myseľ?“
„To je tá experimentálna časť, kvôli ktorej vás platíme,“ prešla lekárka k tabuli, na ktorej bola schéma ľudského mozgu. „Vaša kôra a dlhodobá pamäť zostanú nedotknuté pomocou neuro-stabilizačného poľa. Budete myslieť, analyzovať a pamätať si všetko ako dvadsaťšesťročný muž. Ale musíte pochopiť, do akého väzenia sa chystáte vstúpiť.“
Adam sa opovržlivo pousmial. „Väzenie ma čakalo vonku, ak by som tie dlhy nezaplatil. Pol roka v plienkach zvládnem.“

[jasmin68]

Časť dva
„Bunková regresia a prepis chromozómov sú dnes už reálnou vedou, Pavel,“ vysvetlila doktorka a prelistovala zložku. „Zajtra prejdete transformáciou. Budete mať telo dievčatka Sofie, budete vnímať svet z perspektívy ležiaceho nemluvňaťa a nebudete vedieť rozprávať ani ovládať svoje telo. Chcem vás však uistiť o troch veciach, ktoré vám naša klinika garantuje:“
• Astronomické financie: Prvá polovica sumy, teda dva a pol milióna eur, už bola prevedená na váš viazaný účet. Po úspešnom ukončení šesťmesačnej fázy a spätnom návrate do dospelého tela vám vyplatíme zvyšok. Budete zabezpečený do konca života.
• Špičková psychická podpora: Uväznenie dospelého vedomia v bezbrannom telíčku je obrovská psychologická záťaž. Každý týždeň s vami budem viesť osobné konzultácie. Naučíme vás komunikovať pomocou kognitívnych signálov a pohybov očí, aby sme monitorovali váš stav a pomohli vám zvládnuť stavy úzkosti či klaustrofóbie. Ak to bude nutné, do stravy vám pridáme jemné neuro-sedatíva na uvoľnenie mysle.
• Kompletná starostlivosť o nemluvňa: Dostanete vlastnú luxusnú detskú izbu a osobnú sestričku, ktorá sa o vás bude starať 24 hodín denne. Budú vás kŕmiť teplým mliekom, prebaľovať, kúpať, obliekať do jemného detského oblečenia a česať. Dostanete všetku nehu, pozornosť a starostlivosť, akú šesťmesačné dievčatko potrebuje, aby vaše telo správne prosperovalo.

[jasmin68]

Časť tri

Pavel sa pozrel priamo do očí Dr. Vanceovej. „Predtým, než sem dám svoj podpis a definitívne sa vzdám svojej slobody, chcem vidieť, kde budem nasledujúcich šesť mesiacov žiť. Chcem vidieť moju izbu a chcem spoznať ženu, ktorej rukám zveríte moju absolútnu bezmocnosť.“
Dr. Vanceová sa chladne, no chápavo pousmiala. „Úplne legitímna požiadavka, Pavel. Transparentnosť je základom našej zmluvy. Poďte so mnou.“
Lekárka ho vyviedla z pracovne cez sériu prísne strážených dverí s biometrickými zámkami do obytného krídla sanatória. Prešli dlhou, tichou chodbou s mramorovou podlahou, až zastali pred dverami s číslom 104. Po priložení karty Dr. Vanceovej sa dvere s tichým sykotom otvorili.
Pavel vošiel dnu a na moment zostal prekvapene stáť. Miestnosť bola priestranná, zaliata jemným popoludňajším svetlom a pôsobila ako vystrihnutá z katalógu pre miliónárske rodiny.
Luxusná postieľka: Uprostred izby stála masívna postieľka z bieleho dreva s vysokými mriežkami, vystlaná tými najjemnejšími hypoalergénnymi perinami a vankúšmi. Nad ňou visel dizajnový kolotoč s rotujúcimi hviezdičkami• Vybavenie pre hygienu a komfort: V rohu stál obrovský prebaľovací pult s vyhrievacou lampou, kde už boli vzorne vyskladané stohy bielych plienok, luxusná detská kozmetika a jemné ružové uteráky. Hneď vedľa stál moderný prístroj na okamžitú prípravu teplého mlieka.
Vizuálne hračky: Na mäkkom koberci bolo rozložených niekoľko stimulačných hračiek – plyšové medvedíky, hovoriace plastové kocky a interaktívne knižky, ktoré mali zamestnať jeho dospelú myseľ.
Toto je izba pre Sofiu,“ prehovorila Vanceová, zatiaľ čo Pavel prechádzal prstami po zábradlí postieľky, v ktorej mal už zajtra ležať zafixovaný a bezmocný. „A toto,“ ukázala smerom k bočným dverám, ktoré sa práve otvorili, „je vaša osobná opatrovateľka.“
Dnu vošla mladá, približne 23-ročná žena v čistom bledomodrom lekárskom mundúre. Mala svetlé vlasy zviazané do chvosta, jemné črty tváre a z jej očí vyžaroval neuveriteľný pokoj a empatia.
„Pavel, toto je sestra Katarína,“

[jasmin68]

Časť štyri
Katarína bude s vami dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni. Má vyštudovanú pediatrické ošetrovateľstvo a prešla naším prísnym psychologickým tréningom pre prácu s vedomými subjektmi.“
Katarína urobila krok vpred a s úprimným, teplým úsmevom mu podala ruku. „Teší ma, Pavel. Viem, aké ťažké musí byť pre vás toto rozhodnutie. Chcem vás ale uistiť, že odo mňa dostanete tú najlepšiu možnú starostlivosť. Budem vaše ruky, vaše nohy a váš hlas. Postarám sa o to, aby ste sa u nás cítili v bezpečí, a aby vám ako nemluvňaťu nič nechýbalo – od teplého mliečka až po čisté plienky a pohodlie.“
Pavel jej stisol ruku. Vnímala jej pevný, no jemný stisk. Pohľad na túto mladú, sympatickú ženu, ktorá ho mala už o pár hodín kompletne vyzliekať, umývať a prebaľovať, v ňom vyvolal obrovskú vlnu dospelého ostychu a hanby. No zároveň z nej cítil ľudskosť, ktorú v chladnej Dr. Vanceovej hľadal márne.
„Ďakujem, Katarína,“ odpovedal Pavel tichším hlasom a znova sa poobzeral po izbe. Kontrast medzi luxusom a absolútnou stratou slobody, ktorá ho tu čakala, bol desivý. No bol pripravený.
Dr. Vanceová ho jemne chytila za rameno. „Videli ste všetko, Pavel. Izba je pripravená, Katarína je pripravená. Vrátime sa do pracovne podpísať zmluvu?“
Pavel naposledy pozrel na postieľku, prikývol a pevným krokom nasledoval lekárku späť.

[jasmin68]

Kapitola päť

Pavel naposledy pozrel na postieľku, prikývol a pevným krokomDr.
Vanceová namiesto návratu do pracovne podišla k masívnej vstavanej skrini z bieleho dreva a otvorila oboje dvere. Pavel pristúpil bližšie a prekvapene hľadel na dokonale zorganizovaný, luxusný šatník.
Všetko  Vaše oblečenie je vyrobené z najjemnejšej organickej bavlny a bambusového vlákna,“ vysvetľovala Dr. Vanceová, zatiaľ čo prstom prechádzala po vešiakoch. „Keďže vaša pokožka bude po bunkovom reštarte extrémne citlivá, nesmie vás nič tlačiť ani škriabať.“
Pavel uvidel desiatky úhľadne zoradených kúskov oblečenia, ktoré pre neho – ako dospelého muža – predstavovali vizuálny šok:
Biele a ružové body: Mnohé s roztomilými nápismi ako „Little Princess“ alebo obrázkami zvieratiek.
Šatôčky a overaly: Voľné bavlnené overaly s praktickým zapínaním na gombíky medzi nožičkami pre rýchle prebaľovanie.
Čipkované ponožky a doplnky: Malé čiapočky, rukavičky proti poškriabaniu a jemné čipkované ponožky.
Vlasové ozdoby a šperky: V malej plastovej krabičke na poličke ležali detské kefy, gumičky, červeno-čierne pukačky s plastovými lienkami a pár miniatúrnych ružových náušníc z chirurgickej ocele. nasledoval lekárku späť. Potom otvirila zásuvku s podbradnikmi. To čo uvidel ho šokovalo ten luxus hodvábu saténu a polstrovania bol úžasný. To všetko je pre vás povedals doktorka a zavrela komodu. Pavel ešte raz zaváhal. Chcel by som mať maximálnu kvalitu zabalenia. Doktorka sa usmiala a viedla ho do vedľajšej miestnosti. Otvorila dvere apovedala. Toto sklad vášho balenia.

[jasmin68]

Kapitola šesť

Doktorka Vanceová sa chápavo pousmiala, otočila sa na opätkoch a kývla rukou, aby ju Pavel nasledoval. „Ak požadujete absolútne maximum, musíte pochopiť, že pre nás 'zabalenie' nie je len otázkou hygieny, ale umením dokonalej fixácie a prestíže,“ povedala, zatiaľ čo prstami prechádzala po biometrickom snímači vedľajších masívnych dverí.
Zámok s tichým kliknutím povolil. Dvere sa zasunuli do steny a Pavel vstúpil do miestnosti, ktorá mu vyrazila dych. Ocitol sa v špecializovanom sklade najluxusnejšieho a najstriktnejšieho balenia, aké kedy svet lekárskej vedy a módy pre nemluvňatá vytvoril. To všetko je pre mňa? Neverím tomu. Doktorka sa usmiala a povedala pptichu. Ešte viac,ale to uvidíte až potom. Máte sa na čo tešiť
 Pavel bol v čistom úžase z toho, čo všetko pred ním ležalo na osvetlených sklenených policiach. Keby videl temný úsmev v doktorkinom úsmeve, bol by zneistel.

[jasmin68]

Čast sedem
Miestnosť bola rozdelená do dvoch zón: Zóna luxusného komfortu a Zóna ortopedickej a biologickej fixácie.

Sekcia pre výnimočné chvíle: Saten, hodváb a čipky

Na pravej strane skladu sa leskli materiály, ktoré pripomínali kráľovskú výbavu pre novorodencov. Katarína, ktorá vošla za nimi, nadšene privrela oči. „Tu sú pripravené tie najkrajšie zavinovačky, Sofia,“ zašepkala s úsmevom. Pavel uvidel:
Vypchate vyšívané podbradníky: Široké, saténové goliere podšité nepremokavou, no ultra-jemnou vrstvou. Boli navrhnuté tak, aby zachytili akékoľvek sliny, ktoré Pavel kvôli slabým svalom tváre nedokáže udržať, a chránili jeho drahé šaty.
Hodvábne rukavičky a čiapočky: Miniatúrne rukavičky bez prstov z čistého hodvábu, ktoré mali zabrániť tomu, aby si Pavel v záchvate frustrácie poškriabal tvár, dopĺňali čipkované čiapočky ladiace s obrovskými hodvábnymi mašľami na zavinovačke.
Luxusné perinky a zavinovačky: Hrubé, hodvábne zavinovačky s bohatými volánikmi a saténovými stuhami. Po stiahnutí do takejto perinky bolo bábätko dokonale nehybné, zabalené ako drahý šperk pripravený na prezentáciu.
Cumlíky s drahokamami: Na zamatových vankúšikoch ležali anatomické cumlíky z lekárskeho silikónu, ktorých vonkajšia strana bola zdobená drobnými kryštálmi.

[alf]

zajímavý příběh 

[plenka42]

  Veľmi pekné teším sa na pokračovanie

[jasmin68]

Časť osem

Pavel hľadel na tie miniatúrne veci a v hrudi cítil ťažký, zvieravý tlak. Doktorkine slová o peniazoch a špičkovej starostlivosti mu zneli v ušiach, no jeho vnútro kričalo na poplach. V tej chvíli si naplno uvedomil, čo tá zmluva v skutočnosti znamená.
Nebol to len vedecký experiment. Bol to dobrovoľný rozsudok straty vlastnej dôstojnosti a mužnosti.
Predstava, že ho cudzia žena – nejaká sestrička – vezme na ruky, privinie si ho k prsiam a do úst mu natlačí silikónový cumlík fľašky, zatiaľ čo on bude len bezvládne bľotať, v ňom vyvolávala zmes hlbokého poníženia a živočíšneho strachu. Jeho dospelé ego sa vzpieralo realite, v ktorej bude musieť bez slova protestu ležať v masívnej plienke, kompletne premočený, a čakať, kým ho niekto milosrdne očistí a prepudruje detským zásypom.
Pozrel sa na svoje ruky – silné, žilnaté ruky dospelého muža, ktorými doteraz ovládal svoj život. Zajtra mali byť tie prsty uväznené v bavlnených palčiakoch bez palcov. Žiadny stisk, žiadna obrana. Len nehybné pästičky pritlačené k hrudi pod pevnou zavinovačkou. Svet sa mal pre neho scvrknúť na úzky výrez v luxusnom čepčeku nemluvťaťa s menom Sofia. A ešte bude sj dievčatko. Bude vidieť len strop, mliečnu fľašu a tváre ľudí, ktorí s ním budú manipulovať ako s bábikou.

[jasmin68]

Časť deväť

Bolo to desivé. A predsa... niekde hlboko pod tou vrstvou paniky, v nejakom temnom kúte jeho unavenej mysle, sa ozval tichý, zvrátený pocit úľavy. Žiadna zodpovednosť. Žiadne rozhodnutia. Absolútna, hodvábna odovzdanosť do rúk iných.
„Rozumiem,“ vyriekol Pavel napokon. Hlas sa mu triasol viac, než by si chcel pripustiť. Pomaly natiahol ruku k prebaľovaciemu pultu, vzal do prstov pero a položil jeho hrot na podpisovú líniu zmluvy. Ruka mu na sekundu zastala, srdce mu divoko udieralo o rebrá.
Potom rýchlym, pevným ťahom podpísal svoje meno. Poslednýkrát ako dospelý Pavel.

[jasmin68]

Časť desať

Pavel ležal na chrbte v tenkej nemocničnej košeli. Každý dych vnímal ako úder kladiva. Jeho dospelé telo bolo napäté ako struna.
„Uvoľnite sa, Pavel, sme pripravení,“ ozval sa spoza neho upokojujúci hlas doktorky.
Mala na sebe sterilný zelený oblek, masku a ochranné okuliare. Okolo operačného stola už stáli traja ďalší špecialisti – genetička, anestéziológ a hlavný biochemik projektu. Na monitoroch nad ich hlavami svietila komplikovaná 3D rotujúca štruktúra DNA – východisková dospelá matrica Pavla a cieľová chromozomálna šablóna dievčatka Sofie.
Anestéziológ pristúpil k jeho pravej ruke a do žily na zápästí mu zaviedol masívnu kanylu.
„Teraz pocítite intenzívny chlad,“ upozornil ho lekár. Do Pavlovo obehu začal prúdiť hustý, číry roztok. Na hlavu mu nasadili hustú sieť elektród na snímanie EEG. To boli posledné sekundy, kedy mal dospele telo. Ďalej ostane Sofia.“
Anestéziológ priložil Pavlovi na ústa a nos masívnu dýchaciu masku. „Hlboký nádych, Pavel. Počítajte od desať smerom nadol.“
Pavel vdýchol sladkastý, ťažký plyn.
• Desať... Pozrel sa na svoje prsty na rukách. Zdalo sa mu, že sa začínajú nepatrne chvieť a strácať farbu.
• Deväť... Pohľad na stropnú lampu sa začal rozmazávať. Okraje jeho zorného pola tmavli, akoby sa už teraz sťahovali do toho obávaného tunela.
• Osem... V ušiach mu dunel vlastný, zrýchlený tlkot srdca. Vnímal, ako sa jeho vedomie začína odtŕhať od fyzického tela. Cítil, ako sa jeho svalové tkanivo začína pod vplyvom enzýmov uvoľňovať a taviť do úplne novej, neznámej formy.
• Sedem... Mysľou mu prebleskol obraz tej malej, luxusnej saténovej čiapočky a obrovskej bielej plienky, do ktorej ho mali po prebudení uzamknúť.
Pri čísle šesť Pavel definitívne upadol do hlbokej, čiernej anestézie.

[jasmin68]

Časť 11

Tms začala ustupovsť,počul nejaký sykot a cítil prúdenie teplého vzduch. Nevefel pohnúť ani jedným svalom.Uvedomil di že je v inkubátore. Zľakol sa prečo? Veď msl byt v pofiadku v postieľke.
Jeho nové, miniatúrne telo bolo úplne bezvládne, ovisnuté a rozovreté na sterilnej podložke inkubátora. Nemal na sebe zavinovačku, plienku, dokonca ani košieľku. Bol úplne nahý. Keď sa pokúsil pohnúť rukou, jeho dospelá myseľ pocítila len bezmocné, nepatrné šklbnutie maličkých, bacuľatých ručičiek Sofie. Prsty mal pevne a kŕčovito zovreté do drobných päsťičiek, ktoré nedokázal otvoriť.
Chcel vykríknuť, no nedokázal vydať jediné slovo. Silikón cumlíka mu tlačil na jazyk a prebudil v ňom taký silný, pudový sací reflex novorodenca, že jeho dospelá vôľa kapitulovala. Začal cumlík zúfalo a rytmicky sať, pričom sa z jeho drobného dievčenského hrdla dral len pridusený, bezmocný detský plač.