Hotel Modrý cumlík je premenovaný na Modrý Hotel.
(Pokračovanie- 4. diel)
Štvrtkové pracovné odopoludnie sa už pomaly končilo a nastával krásny jesenný večer. Sedím spokojne vo svojej kancelárii opretý o stoličku a nohami sa pohojdávam, myslím aké ťažkosti sme museli riešiť s tým zariadením. Mesiace tvrdej práce
sa podpísali aj na mojej psychyke.
Musím vypnúť, musím vypnúť....., opakoval som si v mysli. Prestal som sa pohojdávať a upravil stoličku do normálnej polohy. Vstal som a podišeil k posteli, ktorú som mal pripravenú vo svojej pracovni, pre každý prípad. Stalo sa, využijem ju aspoň dnešnú noc.
Vyšiel som z pracovne a zamieril do kúpelne, ktorá bola skoro na konci chodby.
Ovlažil som si unavenú tvár a začal sa obliekať do nočného.
Už nemôžem takto ďalej... potrebujem dovolenku. Po ukončení hygieny som odišiel
z kúpelne naspäť do svojej pracovne. Sadol som si na posteľ a zrak mi spočinul na balíku plienok, ktoré som mal pri posteli pripravené, nakoľko som podľa záznamov
"mierne inkotinentný pacient". Bol to môj prvý balík, taký tester, nestál ma nič a ktorý bol už takmer prázdny.
"Ach, ešte vy, moje milé", povedal si pre seba, skoro by som na vás zabudol....
Bol som v budove sám. Takže som sa musel prebaliť sám, čo šlo veľmi rýchlo a ľahko. Vedľa postele na stolíku bol okrem budíku, náramkových hodiniek aj cumlík, síce už značne opotrebovaný ale ešte túto noc vydrží, pomyslel som si a vzal som si ho... Ešte pred spaním, som si zapísal úlohy, ktoré by som mal urobiť v piatok. Zakryl som sa perinou a zaspal.
Nasledujúce ráno som sa zobudil sviežo. Bolo takmer pol ôsmej ráno. Vstanem z postele, urobím pár krokov k dverám a vtom niečo povolilo... "Ach už zase......"
Vrátim sa k posteli, kde bol ešte ten balík a nájdem tam poslednú plienku. Zo stola zoberiem lístok, s poznámkami ktorý som napísal krátko pred spaním a idem do kúpelne sa prezliecť. Lístok si vložím do ľavého vrecka nohavíc a idem dole do kuchyne, kde si dám rýchle raňajky. Cestou z hotela sa ešte zastavím vybrať poštovú schránku pri plote.
Hmm,... listy, faktúry, časopisy, pohľadnice a jeden leták. Celú poštu si vložím do tašky a uberám sa dole kopcom po ceste do mesta. Z ľavého vrecka vytiahnem lístok a prečítam si, že sa mám zastaviť u svojej doktorky na predpísanie receptu. Zamierim si to teda k najbližšiemu zdravotníckemu zariadeniu, kde mám svoju doktorku. Čakáreň bola skoro prázdna, takže som mal veľa možností si kdekoľvek sadnúť. Zložil som sa a začal prehľadávať a otvárať obálky, aby som si skrátil čas, kedy ma zavolá... Ako čas plynul "dochádzali" mi materiály na krátenie si času..., keďže doktorka volala ľudí priebežne najprv na krv a potom ostatných. Tak prišiel na radu aj ten leták. Bol to leták, ktorý pozýval na zimnú dovolenku na Beskydách.
Práve toto potrebujem.... pomyslel som si. Ako si ho tak pozerám, pritom mi jedno oko mimovolne padlo na dvoch pacientov, ktorí ešte čakali na radu, tak ako ja. Teda jedného, lebo druhý mal zasadrovanú ruku až po plece a musel byť v doprovode. Ten ktorý bol v doprovode bola žena, zrejme mama, ktorá sa na istý čas má starať o svojho dospelého syna, ktorý mal ruku v sadre a mal isté problémy sa o seba postarať sám.
Tá žena držala v ruke ten istý leták ako ja. A pozerala si ho...
"Dobré ráno", prepáčte, neruším?, oslovil som dvojicu.
"Dobré jitro, přeji".- odpovedala žena.
Ne, nerušíte nás, co pak je?
Prepáčte ale všimol som si že máte ten istý leták ako ja. Ten leták pozýva na dovolenku v Beskydách. Viete pracujem v jednom zariadení ako riaditeľ a mesiace práce si vypýtali svoju daň. Potrebujem aspoň na pár dní oddych. A tuná som prišiel si po recept od svojej doktorky.
"To ano, já a můj syn, taky potřebujeme dovolenou, ideálně někde na horách, a tak tato ponuka mám přišla taky velice vhod. Víte, můj syn Jirka jsi ošklivě vykloubl rameno v práci, byl již na operaci a léčení a teďkom jedeme na vyšetření k doktorce, která mám poví co dál. Již jsme se zmínily u ní že pokud to bude možné a nebudu-li žádné komplikace můžeme jet, klidně i na hory - ne doslova že budeme lézt, ale na chatu, kde budeme mít možnost srávit dovolenou, kupříkladu i tuhle zimní a nečerpat tak novych sil do budoucna.
Jistě jste si všim, že jsem tu jako doprovod. To je kvůli tomu že jak byl v nemocnici a po té operaci byl na chvíli odkázán na pomoc jiných lidí, protože zde byli jisté komlpikace, které způsobily že je odkázán na nošení plen. Hlavně těch několik dní po operaci se nemohl ani hnout a v podstatě byl jako malé miminko. Uvidíme co nám poví paní doktorka.
Že jo, Jirko?
"To jo, již se těším kdy budu mít už tu sádru z té ruky pryč..." Ale nepředbíhejme událostem. No a pak tu bude tá rehabilitace....
"To som nevedel, muselo to byť pre vás nepríjemné", povedal som súcitne.
Vyšla paní doktorka, zavolala si najskôr mňa lebo vedela a aj videla že už tu čakám dosť dlho.
"Tak ako sa máme pán Martin?"
"Ďakujem, dobre, a dobrý deň želám".
Mám tu ten lístok na recept, ktorý ste mi nedávno predpísali. To balenie, ktoré som si vyzdvihol už som vyčerpal. Dnes mám na sebe posledný kus....
"A ako pomohli vám?"
"To áno, najmä v toto ráno, jednoducho som neudržal....."
To je v poriadku, s tým sa netrápte, nie ste sám máme tu veľa takýchto prípadov...
Tak predpíšem vám balenie teraz na celý mesiac, dá sa vybrať postupne, ako vám pasuje podľa potreby, nemusí sa naraz.
"Ďakujem vám." A toto je pre vás, malá pozornosť. Z tašky som vytiahol dve bonboniéry a položil na stôl pre doktorku a jej sestru.
Ďakujeme, nemuseli ste si robiť starosti...
Poďakoval som sa, a odišiel. Ako som otváral dvere ordinácie do čakárne, tak náhly prievan spôsobil že lístok na predpis mi vyletel z katrotéky, na ktorej bol len položený.
Pomohla mi ho zdvihnúť tá paní, ktorá bola so synom ako doprovod, nakoľko tam už nikto nebol.
Zdvihla ho chvíľu ho držala, potom sa na mňa pozrela, usmiala sa a podala mi ho....
Potom vstúpila do ordinácie aj so svojím synom. Odišiel som z čakárne na námestie pomalým krokom rozmýšľajúc čo znamenal ten "podivný úsmev"... Na chvíľu som sa zastavil a prečítal si ďalšie informácie z lístka. Potom som zašiel na malú desiatu. V neďalekom obchode som nakúpil potrebné veci a potraviny do bytu a šiel som si oproti do lekárne vybrať ten recept. Ako som vošiel do lekárne, podávam lístok obsluhe a počujem ako sa náhle otvorili dvere. Trocha som sa uhol nabok, aby som urobil miesto a vtom mi zrak padol na tú dvojicu ľudí, ktorí boli v čakárni.
"Znovu sa stretávame".
"To víte, svět je malý a okolnosti někdy vyjdou něčakaně, což je například i tento případ."
Obsuha odišla hľadať správny recept a bolo trocha času na ako-takú konverzáciu.
Ahoj Jirko, tak ako dopadla tá kontrola?
No víte pane, to zranění je už zahojené, ale mám ještě problémy s pohyblivostí celé ruky, místemi to i bolí. Dala mi místo sárdy ještě tento chránič na celé rameno, který je volnější ako tá sádra. Je na suchej zips, může se i namočit, nebo sundat dolů při koupaní. Ale ruka musí být zafixovaná alespoň šátkem. S jehož pomocí mám být ještě pár dní a předepsala mi také pleny, na které jsem si už docela zvykl, neboť vykonávat i ty jednoduché činnosti jenom s zdravou rukou je velmi obtížné. Jsme tady pro vyzvednutí.
"Pán Martin tak tu to máte."- ozvala sa lekárnička. Vzal som balík a už som chcel odísť, keď ma Jirkova mama neoslovila: "Promiňte prosím pane, my taky jedeme pro pleny a pro ten chránič ". Můžu vám nabídnout svezení? Jen se ptám, protože máte teďkom plný ruce.
"To je od vás milé", ďakujem. Počkám pred lekárňou.
Vyšli z lekárne, okrem receptu mali v rukách ešte tašku v ktorej mali nákup.
Můžeme jet, auto máme přez ulici na nedalekem parkovišti. Tak tady to je. "Jirko, prosím pomoz pánovi otevřít dveře, ostatní věci dáme do kufru."
"Jó, mami už jedu".
Nastúpil som dozadu do auta a čakal, kým sa všetci neusadia.
Prepáčte paní, ale môžem sa spýtať na jednu otázku?
"Ale jo, můžete. Co vás trápi?"
Je mi to trápne, ale prečo ste sa usmiali, keď ste mi podávali ten lístok zo zeme, keď sme sa skoro zrazili v čakárni?
"Ach myslíte to, jsem si jenom pročetla co tam stálo a poněvadž i můj syn je na tom skoro stejně jako vy, neovládla jsem se, prosím promiňte mi. Ještě jednou se omlouvám."
"Ale to nevadí, som zvyknutý na podobné situácie, nerobí mi to starosti". A áno, mám taký problém, som mierne inkotinentný, najmä ráno. Môj byt je za týmto mostom. "Ďakujem vám a Jirko, želám ti skoré uzdravenie."
"Ráda jsem vás spoznala, pane Martine, a naschledanou."
Po rýchlom zložení vecí doma, uložení potravín do chladničky a pozrení si v ako stave je byt som šiel do hotela. Čaká ma tam jedna slečna s ktorou mám schôdzku.
"Dobrý deň, Kristína, vítam vás", vidím že ste celkom pekne oblečená (ružové tričko s jednorožcom, modré džíny, biele botasky a dlhý cop, gaštanovej farby) poďte prosím do kancelárie.
Sadla si oproti mne a trocha nesmelým hlasom povedala: Pán Martin, to oblečenie mi kúpila mama, viem, že vyzerá až príliš detsky, ale povedala mi že aj týmto spôsobom sa dá vyjadriť "moje druhé JA" a že vám to nebude nijako prekážať.
To je pravda, sám mám záľubu v týchto veciach a aj moji spoločníci v rôznych štádiách. Nemusíte sa ospravedlňovať, to oblečenie Vám pristane.
Ešte chcem dať do pozornosti jeden dôležitý fakt, a síce nakoľko sme zariadenie, ktoré do istej miery "supluje" aj služby pre seniorov a ľudí s mentálnym postihnutím, sme sa rozhodli pre miernu úpravu názvu hotela. Po novom sa bude volať "Modrý Hotel" a nie ako doteraz "Hotel modrý cumlík". Pretože samotné slovo cumlík môže evokovať u týchto ľudí pocit menejcennosti a akéhosi poníženia. Takto to bude aj verejnosti lepšie známe a nemali by byť s tým žiadne komplikácie.
"Tu sú papiere", povedala, ktoré som mala doniesť a aj doprekladaná zložka, ktorá mi dala trocha zabrať, nakoľko sú tam trocha odborné citácie z rôznych vedných odborov a pochádzajú z rôznych častí Ameriky, kde sa nehovorí, alebo píše spisovne, ale akoby v iných nárečiách. Dokonca som tam našla aj isté články, ktoré som si dovolila nepreložiť lebo sú tam dosť nepekné, až vulgárne vyjadrenia o konkrétnej téme a o komunite ako- takej (iba spomeniem slová ako blázni, pomätenci, dementi, atď...).
Ďakujem a ani poriadne som nevedel že aj tam sa o tomto nehovorí tak živo, ale sú aj tam neprajníci, ktorí dobre nevedia a nepoznajú túto svoju komunitu, ktorá je súčasťou ich života, tak ako každá iná komunita u nás. Aj keď Ameriku považujem za vyspelú krajinu. Tam by to malo byť predsa na lepšej úrovni.
No čo sa dá robiť. Všade máme dobrých ľudí, ale aj zlých, prajných a neprajných, súcitných a takých, ktorí nám spôsobujú prieky a dávajú nám polená popod nohy. S tým treba jednoducho žiť.
Položil som zložku na stôl a povedal: "Navrhujem, aby sme si prestali vykať", vzhľadom k nášmu veku, postaveniu- viete čo tým myslím...
"Tak ja som Martin, ja Kristína" a podali si ruky.
Krásnej slečne sa patrí dať aj darček. Zo spodnej zásuvky som vytiahol malú krabičku zabalenú v zelenom papieri s mašličkou a podal som jej ju.
Opatrne ju otvorila a oči sa jej "zaradovali" keď uvidela cumlík, teraz naozaj veľký.
Vzala ho do rúk a povedala: Ďakujem ti. A tento kľúčik čo znamená?
Je to kľúč od izby na tomto poschodí, môžeš sa tam ísť pozrieť- je celá tvoja. A čaká ťa tam ešte jedno prekvapenie.
Pôjdem neskôr, teraz som hladná, rada by som šla do mesta...
To ani nemusíš, máme tu kuchynku, kde sa dá čo- to pripraviť a ktorá je dobre zásobená a pripravená na takéto, situácie, formou samoobsluhy - urob si sám. Kuchynka sa nachádza na prízemí a je plne zariadená a zdobená detskými motívmi ako sú obrázky, postavičky, písmenká, čísla v pekných farebných kombináciách. Samozrejme stôl a stoličky sú v dospelej veľkosti, ale sú zdobené poťahmi a obrusom s detskými motívmi a zvieratkami, tak isto aj príbor ale ten je obyčajný, nezdobený.
Taniere, tanieriky poháre a šálky niektoré sú tiež zdobené, iné obyčajné.
Pôjdem teda po malom občerstvení, som ozaj hladná.
O niečo neskôr...
Prišla k dverám na konci chodby na ktorých bola v slaboružovom podklade napísaná menovka "Kristínka". Vytiahla kľúčik z krabičky a odomkla ich. Prvé čo ucítila bola jemná detská vôňa, ktorá sa vznášala v miestnosti.
Zostala ako omámená. Toto som nečakala....
Miestnosť bola priestranná sedem krát štyri metre, vymaľovaná jemnou ružovou farbou, s bielymi pásikmi po celom obvode, na zemi pekný plyšový koberec béžovej farby, menší stôl na ktorom bol obrus s detskými motívmi a lemovaným okrajom červenej farby so stoličkami, ktoré boli potiahnuté tou istou látkou ako obrus na stole na ktorom bola v ozdobnej sklenenej váze ruža. Posteľ s ohrádkou krásnej bielej farby, komoda so zásuvkami na odloženie "little" vecičiek, v elektrickej zásuvke bol zapojený odparovač vône aby sa miestnosť naplnila detskou vôňou a obyčajná skriňa v béžovej farbe, aby ladila s ostatným nábytkom na odloženie vecí (pre dospelých). Všetko práca miestnych stolárov, ktorí boli ochotní pomôcť z výrobou. Na posteli boli dva balíky a na podhlavníku lístok, ktorý zdobil odtlačok pečiatky s hlavou delfína a druhej pečiatky sovy s nápisom Martinko.
Podišla ku posteli, stiahla dole postranné zábradlie, ktoré šlo dole veľmi ľahko a sadla si na ňu. Bola príjemne mäkká na nej deka so vzorom levíka na Macka Pú. Vzala lístok z podhlavníka a čítala: "Toto je osobitný dar za preloženie zložky."
Boli to plenky- jednorázové a aj bavlnené (s dvomi nohavičkami na suchý zips veľkosť -L-), ušité u krajčírky a veľmi kvalitné. Mala dosť času, tak sa rozhodla dať balíky nabok a troška sa na tej posteli vystrieť. Veľkosť bola postačujúca a aj šírka. Boky postele boli ešte obložené dodatočnou výplňou pripevnenou na zábradlí povrázkami červenej farby a zaviazané mašličkou.
"Tie červené detaily, ako krásne ladia"- pošepla si potichu....
O pár minút neskôr si šla poobzerať celý hotel, aby mala ako takú predstavu čo kde je. Keď vyšla po schodisku na štvrté podlažie zostala tam len tak stáť, lebo videla, že toto poschodie nie je ešte dokončené. Nebolo tam takmer nič, iba dvere a biele steny. Podesta medzi poschodiami bola predelená a zakrytá plachtou a predelená dvomi železnými tyčami, ktoré znamenali že za ňu by sa nemalo ísť ďalej. A detským farebným nápisom "No, no, no...!"
Otočila sa teda a šla naspäť dole do Martinovej kancelárie.
"Ahoj, už si tu?" spýtal som sa. Troška udivene.
"Martin, veľmi si ma prekvapil", s tou izbou. Ten nábytok, tá posteľ, všetko je nádherné. Len mi troška bijú do očí, tie červené detaily ako lemy a mašličky.
"Áno, aj som toto trocha očakával, že či to nebude problém ale neviem či vieš, červená farba sa dáva celkom malým deťom vo forme ozdoby na kočiar, alebo niektoré majú aj celú červenú retiazku na cumlík, to preto aby neboli urieknuté.
Tak som si povedal..., že by nebolo zlé nejakú tú červenú farbu dostať do tvojej miestnosti, aby ťa náhodou niekto neuriekol, lebo vidím že si "čistá dušička" :-)
