To savé v plienke je polyakrylát (sodný). To je v čistej suchej podobe prášok a v plienke je zlisovaný a stlačený a prípadne rôzne zlepený, abo to držalo pokope.
Prvá vec, čo chceš spraviť, je trochu plienku natiahnuť, "nadýchať", aby sa trochu vzduchu dostalo do toho savého jadra. Niekedy sa to volá "aktivovať plienku". Prirovnaj si to k hrude zlepeného kryštálového cukru: potrebuješ jednotlivé drobné kúsky trocha dostať "od seba", aby k nim mala kade vlhkosť vôbec prísť.
Druhá vec: treba pamätať na to, že polyakrylát v úplne suchej podobe natiahne vlhosť ťažko. Nie som úplne fyzik, ale má to asi niečo s kapilárnym javom a povrchovým napätím. Praktické demo: skús na plienku vyliať lyžicu vody a uvidíš, že sa nevsiakne hneď, ale chvíľu to trvá, najskôr na plienke bude stáť "veľká kvapka". Počkaj kým sa vsiakne, a teraz na to mokré miesto vylej ďalšiu lyžicu a uvidíš, že tá druhá sa vsiakne oveľa rýchlejšie. Mierne vlkhé jadro saje (a rozvádza) vlhkosť rýchlejšie a plynulejšie než úplne suché. A načo nám je toto vedieť? Ja som zistil, že plienka saje omnoho lepšie, ak ju predtým navlhčím. Vezmem povedzme 500ml PET fľašku (malá Cola), naplním vodou, priložím na plienku tak aby voda stekala do jadra, a posúvam hrdlo fľaše pozdĺž strednej osi plienky. Nie je nutné napustiť do plienky celý polliter, treba skúšať. Mne vychádza, že aj keď takto do plienky dostanem časť jej nominálnej kapacity "naprázdno", vo výsledku takto pripravená nasaje viac, než úplne suchá. Inak povedané, pretečie neskôr.
Tretia vec: osvedčili sa mi "rozvádzače vlhka". Asi najjednoduchšia je klasická látková plienka, zložená na obdĺžnik. Takto vložená do jednorázovky rozvedie vlhko skôr, než ju jadro stihne nasať, čím pomáha naplniť plienku rovnomernejšie.
Štvrtá vec: ak sa ti podarí prvýkrát použiť plienku po ležiačky, na chrbte, so zdvihnutou panvou, tak v tejto polohe primárne plníš zadnú časť. To potom postupne presiakne cez stred, a dostávame sa naspäť k bodu 2: vlhká plienka saje lepšie.
Tak skúšaj a skúmaj... a daj vedieť výsledky