Aj ja som vymyslel básničku nie na tému prebaľovanie, ale na slovo plienka.
Plienka, plienka, plienočka,
to je ale vecička.
Som kamarátkou s každým bábom
a aj dospelým.
Robím službu nevídanú
pre nás (vás) priam užitočnú.
Chránim Vás keď je to potrebné
a kde nie je potrebné vybavenie.
Za tú službu sme jej veľmi vďační,
keď sa niečo pokazí, plienka to hneď napraví.
Veď to nie je žiadna hanba.
Budeme tu predsa stále
veď sme na to vyrobené.
Znečistené plienky vyperieme,
na slniečku vysušíme,
na pohovke vyžehlíme
a na večer oblečieme.
K tomu cumlík do pusinky
a na zadok od maminky.
Iba noc je pre nás čarovná,
vtedy sme zas maličkí.
Keď sa v noci pokakáme,
ráno sa hneď prebalíme.
Zasa chceme čistí byť,
veď sme malé detičky.