ABDL škôlka 12. diel
Sedeli sme spolu pri sviatočných raňajkách, a bežne sa bavili o najrôznejších veciach. Zrazu Klárka vstala od stola a zamierila k dverám.
„Kam ideš, Klárka?“ spýtala sa Petra.
„Potrebujem si zájsť na záchod, Petro,“ odpovedala Klárka.
„Veď máš plienky, Klárka, tak to pokojne pusť do nich. Pozri, kým dôjdeš na záchod, zložíš si dupačky, body a plienky, tak to chvíľu trvá, a aj tak by si to nestihla,“ povedala Petra.
„Hm, asi máš pravdu, Petro,“ povedala Klárka, vrátila sa späť k stolu, a za chvíľku bolo zreteľne počuť, ako ciká do plienok.
„Tak vidíš, Klárka, nie je lepšie mať plienky? Nemusíš myslieť na to, či sa dostaneš včas na záchod, a je to pohodlnejšie,“ povedal som Klárke.
„No, niečo na tom asi bude, ale…“ odpovedala Klárka trošku váhavo, a Petra ju prerušila: „Klárko, myslím si, že Fanúšik má pravdu. Asi si niekde chytila nejakú infekciu močových ciest, to sa môže stať, takže pre Teba bude lepšie, keď budeš mať plienky, tie Ti aspoň pomôžu zabrániť prípadným nehodám a ochránia Tvoje oblečenie pred znečistením.“
Raňajkovali sme, Petra zožala riad zo stola do umývačky riadu, a rozhodli sme sa, že sa pôjdeme prejsť von. Klárka sa prezliekla do voľnejších dlhších šiat, dala si dole len dupačky, ale body a plienky ju zostali, a Petra povedala:
„Mám tu jedno veľkonočné prekvapenie pre Fanúšika.“
Bol som zvedavý, čo to asi môže byť, a za malú chvíľku Petra priviezla nádherný modrý kočík určený pre mňa.
„No, Fanúšik, bábätká jazdia na prechádzku v kočíku, tak šup,“ povedala Petra, pristavila ku kočíku stoličku, aby som si do neho mohol vliezť, a natiahla búdku. Ešte mi do kočíka pridala niekoľko plyšákov, hrkálku a cez šírku búdy natiahla hada z červených a žltých guličiek.
„To je zaujímavé, že tu ešte nie je Maruška, hovorila, že hneď ráno príde,“ prehodila v chalupe Petra ku Klárke, ktorá prišla už prezlečená, a než sa Klárka stačila opýtať, počul som prichádzať do dvora auto, potom klapnutie dverí, a za chvíľku som už počul Marušku.
Potom prišla ku kočíku Maruška, aby mi pozdravila, a Petra, ktorá medzitým chystala v chalupe do tašky na kočíku náhradné plienky na prípadné prebalenie a fľašu s cumlíkom naplnenú čajom, pristúpila ku kočíku, aby uložila veci a privítala sa s Maruškou.
Medzitým prišla ku kočíku, pri ktorom už stáli Maruška a Petra, Klárka v krásnych dlhých šatách, ktoré úspešne zakrývali balík plienok v rozkroku, a len jej chôdza prezrádzala, že má medzi nohami plienky.
„Ahoj Maruško, opäť ťa rada vidím,“ pozdravila Klárka Marušku, keď prišla ku kočíku.
„Ahoj Klárko, som tiež rada, že sa opäť vidíme,“ odpovedala Maruška, a zrazu sa na Klárku s prekvapením pozrela. Už ten samotný balík plienok v rozkroku nedovoľoval Klárke stáť normálne, a mala nohy trochu ďalej od seba, čo Maruška ihneď zaregistrovala.
„To som ani netušila, že Klárka tiež nosí plienky,“ povedala Petre, ktorá medzitým natiahla v búdke kočíka plienku, aby mi nesvietilo slniečko do očí.
Petra si vzala Marušku na chvíľu bokom, a povedala jej: „Klárka mala cestou na moju chalupu istú nehodu, tak sme sa dohovorili, že bude lepšie, keď dostane plienky. Asi má nejaký zápal močových ciest, tak som ju radšej dala plienky, aby som predišla prípadným nehodám.“
„Aha, tak tomu rozumiem. Takže sa budeme starať o dve bábätká?“ spýtala sa Maruška.
„Presne tak, aspoň počas Veľkej noci. No, plienok a kozmetiky na prebaľovanie mám tu našťastie dosť, takže si tu pobyt Fanúšik aj Klárka užijú ako dve bábätká,“ povedala Petra.
Maruška sa s Petrou dohodla, že Maruška medzitým ohreje polievku a druhé jedlo na obed. Ja s Klárkou a Petrou sa zatiaľ vydal na prechádzku v kočíku krásnou krajinou.
Hojdavý pohyb kočíka mi postupne uspával, a než som definitívne zaspal, cítil som, ako naplno cikám do plienok.