ABDL škôlka 11. diel
Napokon nastal vytúžený štvrtok. Klárka ešte deň predtým večer nachystala potrebné veci, a do tašky, kde obvykle dávala plienky na prípadné prebalenie, ešte dvoje jednorazové plienkové nohavičky a niekoľko bavlnených plienok pridala. Akoby tušila, prečo….
Keď sme prišli k škôlke, Klárka mi pripomenula: „Okolo šiestej pre Teba a Petru prídem, Fanúšik, tak tu buď hodný, a nehnevaj.“
„Neboj sa, Klárka, nebudem hnevať,“ sľúbil som jej, dal jej pusu na rozlúčku, a odišiel do škôlky, kde už na mňa Petra čakala.
„Ahoj Fanúšik, tak čo plienky, prebalíme?“ privítala ma Petra.
„Ahoj Petla, plienky lulu, tadia,“ odpovedal som jej trochu šušľaje a ukazoval som na rozkrok, kde sa výrazne rysovali už značne pocikané plienky.
Petra ma v šatni rýchlo vyzliekla z civilného oblečenia, obula mi pletené papučky, a šli sme k prebaľovaciemu pultu.
Petra mi opäť veľmi rýchlo a nežne prebalila do čistých plienok, obliekla mi krásne modré dupačky, a potom som šiel za Maruškou, aby mi nadojčila.
Deň v škôlke utiekol ako voda, priblížila sa šiesta hodina večer, a Petre zazvonil mobil.
„Ahoj Petro, tak za chvíľku som pri škôlke. Dúfam, že Fanúšik dnes nehneval?“
„Ahoj Klárko, Fanúšik bol dnes hodný chlapček, pred chvíľkou som ho prebalila na cestu, len ešte zavesím vyprané plienky, a môžeme vyraziť,“ odpovedala Petra.
Krátko po šiesty večer sme už všetci traja vyrazili na chalupu od Petry. Klárke nebolo veľmi do reči, bolo na ňu poznať, že sa premáha, a okato hľadala nejaké vhodné miesto, kde by zastavila.
Zrazu vykríkla: „No, tak to už sa mi dlho nestalo! Asi som zjedla niečo, čo mi nesadlo.“ Konečne sme zastavili na parkovisku, a na Klárkinom sedadle sa objavil mokrý fľak.
Petra jej povedala: „Vieš, Klárko, myslím si, že bude lepšie, keď si vezmeš plienku. Všimla som si, že máš vzadu tašku s náhradnými plienkami.“
Klárka sa zamyslela a povedala: „Máš pravdu, Petr. Bude to tak lepšie.“
Musím na tomto mieste podotknúť, že Klárke sa vôbec nepáčila predstava, že by niekedy musela nosiť plienky ako ja. Doma sa o mňa síce starala so samozrejmosťou, nijako ju nevadili ani niekedy dosť neľúbo páchnuce plienky, ale nikdy nepristúpila na môj návrh, že by plienky mala.
Podišiel som kúsok ďalej od auta, aby sa Klárka predo mnou necítila tak trápne. Za malú chvíľku dostala Klárka jednorazovú plienku, a Petra sa rozhodla, že prevezme riadenie auta.
Klárka si sadla dozadu vedľa mňa, a vyrazili sme. Prelomil som bariéru mlčania a povedal: „Neboj sa, Klárko, čoskoro si na plienky zvykneš. Uvidíš sama, aké je pohodlné ich nosiť.“
Klárka sa na mňa pozrela s otáznikom v očiach, a povedala: „Ale Fanúšik, veď už som veľká, a toto bola ojedinelá náhoda. Ja si na tie plienky nechcem zvykať!“
„Fanúšiku, Klárke bolo trošku zle, tak preto výnimočne dostala plienku,“ povedala Petra.
„To nič, Petro, šľachtáme ho, až mu plienky nebudú stačiť, áno?“ povedala Klárka, a naozaj mi začala štekliť, až som sa poriadne pocikal.
„No, Klárka, nemala by si to tak preháňať. Aby Fanúšikovi plienky nepretiekli, a ty by si potom musela čistiť sedadlo,“ povedala Petra starostlivo, a zabočila na príjazdovú cestu k jej chalupe.
Petra zastavila, vystúpili sme a šli k chalupe. Všimol som si, že Klárkina plienka je už trochu nápadná. Aj Petra si to všimla, ale zatiaľ to nejako nekomentovala.
Petra ešte vyložila z kufra veci, ktoré sme postupne odniesli do chalupy, a povedala Klárke: „Klárko, poď so mnou hore do izby. Fanúšik, zatiaľ počkaj v kuchyni, ja Ťa potom zavolám.“
Klárka s Petrou odišli do izby, a keď sa potom Klárka vrátila pre mňa, všimol som si, že pod jej nočnou košeľou sa rysujú plienky.
„Dohodla som sa s Petrou, že bude lepšie, keď budem mať na noc pre istotu plienky,“ vysvetlila mi Klárka, keď som sa na ňu trochu neveriacky pozrel. Išli sme spolu do izby, kde ma už Petra čakala, aby mi pripravila na noc.
Petra už mala pre mňa hore v izbe všetko pripravené, a začala mi vyzliekať. Len v bodíčku som si za Petřiny pomoci vyliezol na prebaľovací pult, roztiahol nohy, a nechal som si dať do pusy krásny cumlík.
Petra ma pekne rozbalila, a nežne na mne hovorila, ako na bábätko. Keď mi rozopla plienky, začal som automaticky cikať. Petra už na to bola pripravená, a priložila mi na penis plienku, do ktorej som sa pocial.
„To je ale šikovný chlapček, no neboj, Fanúšik, za chvíľku dostaneš čisté plienky, a potom už na Teba v postieľke čaká Tvoj obľúbený Míša,“ povedala Petra, očistila ma obrúsky, a začala mi kožu v miestach, kde som mal plienky, mazať detským olejčekom. Za malú chvíľku sa už pod mojím zadkom ocitli plienky, pripravené na nočný spánok, a Petra mi do nich zručne zabalila. Na plienky mi ešte obliekla nohavičky, bodíčko a krásny modrý overal, ktorý mal na bruchu okolo cvokov na zapínanie našitú čipku.
Uložila ma do postieľky, kde už čakal môj obľúbený Míša, zabalila do zavinovačky, a nežne pobozkala na dobrú noc. Odišla dole, a nechala mi svietiť malú nočnú lampičku.
Ráno som sa prebudil ako obvykle s mokrými plienkami, a prišla za mnou Klárka aj s Petrou. Klárke sa pod nočnou košieľkou výrazne rysovali už dosť napučané plienky, a Klárka mi povedala: „Fanúšik, je čas na prebalenie. Myslím, Petro, že dnes už plienky nebudem potrebovať,“ obrátila sa na Petru, ktorá si medzitým mlčky chystala veci na prebalenie.
„Kdeže, Klárka, dneska si mala mokrú noc, a bolo len dobre, že som Ti dala plienky. Len prebalím a prezlečiem Fanúšika, a potom budeš na rade ty. Ak budeš mať zajtra ráno suché plienky, už ich nebudeš musieť nosiť,“ povedala Petra, pomohla mi z postieľky, a šli sme k prebaľovaciemu pultu.
„Klárka, aký máš vlastne pocit z tých plienok?“ spýtal som sa Klárky, keď už mi Petra dávala čisté plienky pod zadok, a zručne ma do nich zabalila.
„Aby som povedala pravdu, Fanúšik,“ zamyslela sa Klárka, „dnes v noci som bola celkom rada, že ich mám. Sú celkom príjemné na dotyk, len v nich chodím trošku zo široko.“
„No tak vidíš, Klárka,“ povedala Petra, ktorá mi medzitým doobliekla, „za chvíľku prídeš na rad. A ty, Fanúšik,“ obrátila sa na mne, „počkáš zatiaľ v kuchyni, kde máš na stole pripravenú fľaštičku s čajom, tak ho pekne vybumbaj.“
Odišiel som dole do kuchyne, a ešte na schodoch som počul Petru: „No tak Klárko, buď dobré dievčatko. Videla si predsa, ako Fanúšik pri prebaľovaní pokojne ležal...“
V kuchyni som našiel na stole fľaštičku s čajom, ktorú som postupne vypil, a len som položil fľaštičku späť na stôl, prišli Klárka s Petrou. Klárka mala na sebe krásne dupačky, pod ktorými sa výrazne rysovali plienky, a trochu smutne mi povedala:
„Tak to vidíš, Fanúšik, aj ja teraz musím nosiť plienky.“
„Ale to nič, Klárka, to je len prechodne. Uvidíš sama, že to pre Teba bude lepšie, aspoň máš ochránené oblečenie pred znečistením,“ začal som ju utešovať.
„Máš pravdu, Fanúšik,“ zamyslela sa Klárka, zatiaľ čo sme si sadli na raňajky, „teraz ani sa nedivím, že si pre prebaľovanie občas hneval, a skúšal ma presvedčiť, že plienky nechceš.“
„Tak to vyzerá, že sa teraz budem starať o dve bábätká,“ povedala Petra, ktorá priniesla na stôl tácku so šálkami s kávou, a následne košík s pečivom.
