ABDL Škôlka 5. diel
Nastalo sobotňajšie ráno, a Klárka ku mne prišla, aby mi, ako každé ráno, prebalila a prevliekla. „Tak či vieš, kto k nám dnes príde, Fanúšik?“opýtala sa ma, keď ma doobliekala. „No ako by som to nevedel, Klárka. Predsa sme na dnešok pozvali Petru, “reagoval som, keď sme išli na raňajky. Veľmi rád som sa nechal nakŕmiť od Klárky, cez týždeň na to zvyčajne nebýval čas, ale teraz, cez víkend, bolo všetko inak. Po raňajkách som zašiel do svojej pracovne, aby som skontroloval nejaké veci vo firme. Musel na mňa byť celkom zaujímavý pohľad; sedel som v dupačkách, s viditeľným balíkom plínek medzi nohami, a kontroloval účty. S veľkým prekvapením som zistil, že o spoluprácu s nami má záujem ďalšia firma, ktorá pre nás do nedávna bola konkurentom.
Avšak boli to potešujúce správy, firma bola ďalej na vzostupe. Odložil som šanon s dokumentáciou firmy, uložil ho na policiu, a zdvihol vyzváňajúci mobil. „Dobrý deň, tu Matouš z Car service,“ ozval sa mi mužský hlas na druhej strane. „Dobrý deň, pán Matouš. Ako to vyzerá s mojím vozidlom?“spýtal som sa. „Nuž, bude potrebné vymeniť celú prednú časť, a vyzerá to aj na výmenu niektorých dielov. Preventívne by som vymenil aj predné podbehy, a zrepasoval obe nápravy. Avšak náklady budú dosť vysoké, tak posúďte sám, či sa do toho máme pustiť, “reagoval pán Matouš. „Vojdete sa s opravou vozidla do sumy stotisíc korún?“spýtal som sa.
„To určite áno. Takže ideme na to, a ešte vám mailom pošlem presný rozpočet na opravu, “povedal pán Matouš, a rozlúčili sme sa. Odložil som telefón, a pozrel sa na náprotivnú stenu, kde bola veľká policová skriňa s modelmi áut, hlavne teda vozidiel Škoda. Spomenul som si, ako to vtedy začalo, keď mi Klárka zohnala zmenšený model mojej škodovky… Z rozjímania ma vytrhlo zaklepanie na dvere, a do mojej pracovne vošla Klárka.
„Fanúšik, Petra už je tu,“ povedala mi, a obaja sme ju išli otvoriť.
„Ahoj Petra, tak choď ďalej. Určite si s nami dáš kafe, nie?“spýtal som sa Petry.
„Ahoj Fanúšik, ďakujem, určite si dám rada,“ odpovedala, a išli sme do jedálne, kde nám za chvíľku Klárka priniesla čerstvo upečený koláč a šálky s kávou. Chvíľu sme spolu debatovali o všetkom možnom, avšak zrazu sa mi objavil na dupačkách mokrý fľak. Plienky nevydržali, a pretekali.
„Fanúšik, musíme vymeniť plienky, a prevliecť do suchého,“ povedala Klárka. „
Keď dovolíš, Klárka, tak pokojne Fanúšika prebalím. Chceš vymeniť plienky odo mňa alebo od Klárky?“opýtala sa Petra.
„Od Teba, Petra,“ odpovedal som, a chytil Petru za ruku.
„Ty jeden nevďačník,“ usmiala sa Klárka, „Petro vďaka, že Fanúšika prebalíš. Aspoň v pokoji pripravím obed.“Odišli sme s Klárkou a Petrou do mojej izby, a Klárka povedala: „Tam v tej skrini sú čisté plienky a oblečenie, kýbl na mokré plienky je pod prebaľovacím pultom. A vďaka.“Nemáš zač, Klárko, veď Fanúšika vždy v škôlke prebaľujem,“ reagovala Petra, vysadila mi na prebaľovací pult a začala mi prebaľovať. Už som bol skoro celý nahý, a Petra mi začala masírovať detským olejíčkom. Potom si obtrela ruky do papierovej utierky, priniesla zo skrine hraničku plínek s jednorazovou pleťou, celý štôleň pod odo mňa vložila, a púdrom zasypala celú moju plienkovú oblasť. Rozhodol som sa, že si to prebalenie trošku užijem. Spýtal som sa preto Petry: „Petlo, a ploc musím nosiť plienky?“
"No, vieš, Fanúšik, ty sa ešte pošúchaš a pokakáš, tak ťa teraz pekne zabalím do plínek, aby si nemal mokré a špinavé oblečenie alebo postieľku, vieš?“povedala mi Petra. „Ale ja nechcem plíny,“ zaprotestoval som, a začal som kopať nohami. „Vieš čo, Fanúšik,“ povedala Petra a ukázala mi plyšového medviedka, „hneď ako Ťa prebalím a prezlečiem do čistého, tak medvídok tiež dostane plienky, jo? On sa ešte pošramotil.“
"Tak áno,“ súhlasil som, a nechal som si obliecť čisté plienky. Všimol som si, že ich je trošku viac, ako koľko mi ich dala Klárka, ale nevadilo mi to. Keď som bol oblečený tiež do čistých dupačiek, dala mi Petra do pusy dudlíka, a zabalila aj medviedka do jednej látkovej plienky, v podstate medviedok dostal zábal v tvare draka.
„Ale máš to tu veľmi pekné, Fanúšik,“ povedala mi Petra, keď sa rozhliadla po izbe, a išli sme sa pozrieť za Klárkou.
„Obed už o chvíľku bude, tak sa pokojne posaďte do jedálnička,“ povedala nám Klárka, „ ako sa Ti páčil ten Fanúšikov pokoj, Klárko?“Má ho veľmi pekne urobený, úplný raj pre miminka, ” nešetrila chválou Petra. „To som veľmi rada, keď ešte Fanúšik bol v nemocnici, kde som sa dozvedela od doktorov správu, že je odkázaný na plienky, povedal mi, že keď už ich musí nosiť, tak by si rád to nosenie plienky trochu užil. A tak som pri miestnom stolári nechala jeho izbík trochu upraviť, aby mu lepšie vyhovoval, “vysvetlila Klárka. Chvíľu sme spolu s Petrou sedeli v jedálni, potom mi Klárka priviazala na krk bryndzák, a následne s Petrou priniesli riad a polievku. Nakŕmila ma Klárka, zatiaľ čo Petra sa postarala o odnesenie špinavého riadu. Krátko po obede mi Klárka ešte skontrolovala plienky, prevliekla mi do overalu, a uložila do postieľky. Počas krátkej chvíľky, čo mi Klárka čítala rozprávku, som už sladko spal.
