ABDL Škôlka 3. diel
Ráno som sa zobudil, a tešil som sa ako malý chlapec na prázdniny. Plienky už boli poriadne premočené, a tak som trpezlivo čakal na Klárku, až ma príde prebaliť. „Ahoj zlato, tak pôjdeme vymeniť plienky?“opýtala sa mi Klárka, keď vošla do izby, a všimla si, že už som prebudený. Kývol som hlavou na znamenie súhlasu, a o chvíľu som bol už prebalený do čistých plínek a prezlečený do oblečenia na cestu do škôlky. Klárka pre nás oboch nachystala raňajky, a krátko po nej sme sa vydali na cestu do ABDL škôlky. „Tak čo, ako sa tešíš?“opýtala sa mi, keď sme boli kúsok od škôlky. „To vieš, že sa teším. Tá Petra na mňa urobila veľký dojem, “reagoval som, a trochu sebou zavŕtal. O chvíľu sme dorazili k škôlke, rozlúčili sme sa, a Klárka dodala: „Okolo ôsmej večer sa pre Teba zastavím, tak nech sa Ti tu páči.“Chvíľu potom som už vošiel dovnútra, a videl som svoju opatrovateľku Petru, ktorá ma včera pri zápise do škôlky prvýkrát prebalila. „Ahoj Petla,“ zašliapol som ako malý chlapče.
Pokýval som hlavou, a išli sme spolu k prebaľovaciemu pultu. Miestnosťou, ktorou sme prechádzali, bola vymaľovaná krémovo bielou farbou, a na jednej stene bola vyobrazená Snehulienka a sedem trpaslíkov, zatiaľ čo na druhej bola červená Čápočka s vlkom. Došli sme až na koniec miestnosti k dvom prebaľovacím pultom, kde ma Petra vyzliekla tak, že mi ostalo len body a už notne premočené plienky, a pomohla mi vyliezť na prebaľovací pult. „Buď tu hodný, Fanúšiku, ja som o chvíľu späť, len musím odniesť do šatne Tvoje oblečenie,“ povedala Petra, odniesla do šatne moje veci, a o chvíľu už bola u mňa, aby ma prebalila. Rozopnula body v rozkroku, následne potom nohavičky na plene s medviedkami a už notne plné plienkové nohavičky Abri Form M4, v ktorých boli vložené štyri bavlnené pleny.
„No my už tam máme načo, ale neboj sa, za chvíľku už budeš mať krásne čisté plienky, a budeme mať opäť pekného chlapčeka,“ povedala Petra, a dala sa do prebaľovania. Bol to nádherný pocit, ako rýchlo a pritom nežne mi zabalila do čistých popiek, takže som len spokojne mžúral očami. Keď mi zapola body, priniesla krásne dupačky v modrej farbe, ktoré mali zipy od rozkroku až ku členkom a potom od pása až ku krku. Ešte mi na nohy nasadila pletené bačkovačky s bambulkami na tkanivách, a potom povedala: „Tak, Fanúšikovi, a je čas nakŕmiť. Pôjdeme za Maruškou, a tá Ti dá napiť.“
Prišli sme k Maruške, a Petra povedala: „Tak to je náš nový klient Fanúšik. Toho budete oddnes tiež dojčiť, ale musíte ho naučiť piť z prsníka.“Maruška zakývala hlavou, vytiahla z obalu silikónové chrániče zubov, ktoré mi ihneď nasadila, a povedal: „Tak ty si Fanúšik? Ako iste vieš, miminka sú dojčené materským mliekom, preto Ti dám teraz napiť, ale musím Ťa naučiť, ako sa správne pije z prsníka.“Potom ma nežne podložila hlava pod krkom, priblížila moju hlavu k prsníku a obe moje ruky namierila na obnažené krásne prsia. Čoskoro som ústami nahmatal a jemne uchopil bradavku, a Maruška medzitým mojimi rukami hladila prsník. Skoro z neho začalo tiecť nasládlé mlíčko, ktoré som začal piť. Zo začiatku to bola nezvyčajná chuť, na ktorú som si ale o chvíľu zvykol, a dokonca som si pri satí trošku pomlaskoval. Maruška sa na mňa milo usmiala, a keď videla, že už nesajem, spýtala sa: „Dáme nabumbat ešte z druhého prsníka?“
Zakýval som hlavou, že nie, a Maruška ma nechala si odrezať. Trošku som sa začervenal, ale Maruška povedala, že tak je to v poriadku, aspoň ma nebudú trápiť vetry a nebudem mať bolenie bruška. Petra sa pre mňa vrátila späť, a išli sme si zahrať spolu s ostatnými deťmi, ktoré zatiaľ prišli do škôlky. „Tak, deti,“ začala Petra, „vítam u nás vášho nového kamaráta. Volá sa Fanúšik, a jeho vek u nás je pätnásť mesiacov.“Vedľa Petry stála druhá opatrovateľka Ivana, ktorá mala, rovnako ako Petra, na starosti štvorčlennú skupinku detí. Traja chlapci a štyri dievčatá ku mne pristúpili, a predstavili sa. Bol tam Honzíček, Venoušek a Pavlíček; dievčatá sa volali Lenička, Lucinka, Zuzanka a Anička.
Všetci sme si stúpli do kruhu, a hrali hru zajačik vo svojej jamke. Počas hry som sa najviac pozeral na Aničku, a tá mi tiež venovala veľkú pozornosť. Potom sme spievali najrôznejšie detské pesničky, a okolo desiatej bol čas presnosti. Po presnosti nasledovala chvíľka odpočinku, a ja aj Anička sme ho strávili v hlbokom kočíku, kedy Aničku vozila Ivanka a mňa Maruška, zatiaľ čo Petra čítala ostatným deťom rozprávku z veľkej obrázkovej knižky. Pred obedom nám pani učiteľky skontrolovali plienky, a ja aj Anička sme boli prebalení. Pri výmene plienky som sa pozeral na Aničku, peknú 20-ročnú dievčinu, ktorá nakoniec Ivana obliekla veľmi slušivé ružové pančucháče a pekné šatičky. Ja som bol oblečený do veľmi pekného modrého overalu s dlhým rukávom, ktorý mal na prsiach vyobrazeného medviedka. Počas obeda sme boli usadení vo vysokých stoličkách, a ja aj Anička sme sedeli vedľa seba. Zatiaľ som mal na sebe len obyčajný bryndzák, ale Petra mi povedala:
"Neboj sa, Fanúšiku, už sme poslali objednávku, a čoskoro budeš mať tiež bryndák so svojím menom. Mimo Petry a Ivany nás kŕmila tiež Maruška a pani riaditeľka, ktorá sa volala Hedviga. Niektoré deti jedli sami, kým ja a Anička sme boli kŕmené jednak zemiakovou kašou z fľaše, jednak drobno nakrájaným kuracím mäsom a zeleninovým šalátom. Začínalo sa mi v škôlke páčiť, a keď sme boli ukladaní na popoludňajší oddych, nemohol som sa dočkať, čo bude ďalej.
