ABDL Škôlka 1. diel
Stačil krátky náraz. Vozidlo, ktoré vyrazilo proti mne, sa s mojím vozidlom stretne zrazilo, a bolo počuť len borenie plechov a škridiel skla. Ďalej si už len vybavujem kvitnutý zvuk sanitky, a ďalej? Ďalej už nič…. Slnečné lúče prenikli dovnútra nemocničnej izby, kde som sa pomaly prebúdzal z narkózy. Niečo sa však muselo stať, lebo som pod sebou cítil mokrú kaluž. V ten moment prišla do izby zdravotná sestra, aby ma skontrolovala. „Sestričku,“ oslovil som ju, a ona mi odpovedala: „Čože sa stalo?“
„Mám ten pocit, že v čase, keď som bol v narkóze, tak som sa pomočil,“ povedal som trochu nesmelo. Sestra odhrnula deku, a hneď si všimla mokrý flek na prostradle, a pokojným hlasom povedala: „To nič, to sa pri narkóze môže stať. Zavolám upratovačku, aby vám prevliekla posteľ, “dodala, a vyšla na chodbu, aby zavolala upratovačku. O chvíľu som mal posteľ prezlečenú, a pod prostradlom som ucítil igelitovú plienku od Fatra Napajedla, ktorá mala chrániť matračku. V najbližších dňoch mi čakalo niekoľko vyšetrení, a stávalo sa mi už celkom bežne, že som sa pomočoval. Jedného dňa ráno ku mne na izbu prišla vizita, sestra priviezla tiež vozík s liekmi a pán primár mi povedal: „Máme tu Vaše výsledky z neurológie a urológie, a musím vám oznámiť trošku šokujúcu vec…“ Na chvíľu sa odmlčal, a potom dodal: „Bohužiaľ, na vyšetreniach zistili, že trpíte ťažkou inkontinenciou nielen moču, ale aj stolice, takže … ‘ Čo to vlastne pre mňa znamená, pán primár?“skočil som pánovi primárovi do reči.
„No, na základe týchto výsledkov bolo odporúčané, aby ste ako ochranu pred znečistením postele alebo oblečenia nosili plienky,“ dokončil pán primár. „Pleny? Niečo, čo nosia dojčatá a batoľatá?“opýtal som sa neveriacky. „Áno, presne tak. Sestra vám o chvíľu oblečie plienkové nohavičky, vyzerajú ako pampersky pre deti, len sú vyrobené pre dospelých, “povedal primár, vytiahol z vozíka plienku a ukázal mi ju: „Tu tie prúžky na plene ukazujú, kedy je potrebné plienku vymeniť, vo vnútri je savé jadro, a pripevňujú sa pomocou lepiacich pásikov na prednú časť. Sestro, “obrátil sa na sestričku, „tu potom pacientovi oblečte plienku. A vy,“ obrátil sa ku mne, „keď budete cítiť, že máte plienku plnú, tak stačí, keď zazvoníte na sestru, a tá vás príde prebaliť.“Primár spolu s ostatnými odišiel, a na izbe zostala len sestra, aby ma zabalila do plienky. „Obráťte sa, prosím, na bok, podložím pod vás nohavičky,“ povedala, ja sa otočil na bok, a počul som šustenie plienky.
Na sestričkin pokyn som si ľahol späť na chrbát, roztiahol nohy, a sestrička mi plnku pretiahla medzi nohy, a zalepila ju vpredu na lepiace pásky. Bolo to pre mňa trochu nezvyčajné, cítil som búli v rozkroku, ale kupodivu mi plena nebola nepríjemná na dotyk. Na chvíľu som si povzdychol, a keď som sa zobudil, bol čas na obed. Posteľ bola suchá, a ja som si spomenul na plienku, ktorá už bola poriadne plná, musel som sa počúrať v spánku, a to poriadne. Popoludní ma prišla navštíviť moja priateľka Klára, ktorá sa mi zároveň starala o dobrý chod môjho podniku. Okrem toho sa mi v minulosti podarilo nakúpiť výhodne akcie prosperujúcich podnikov, ktorých výnos mi zabezpečoval bezstarostný život. Keď sa Klára dozvedela, čo sa mi stalo, povedala: „Neboj sa, Fanda, však my to spolu zvládneme. Keď sa vrátiš domov, bude na Teba čakať prekvapenie.“Ten večer som zaspával s vedomím, že mám tú najlepšiu holku na svete…
Tento príbeh je vymyslený, a má poukázať na úlohu klienta v ABDL škôlke. Pokračovanie nabudúce, ak bude záujem
