Chvíľu som stál pred Janou, trochu zaskočený, až som sa z toho poriadne počúral do plienok. "Ahoj, tak poď ďalej, Jano, predsa tu nebudeš stáť vonku," povedal som konečne. Prišli sme spolu do jedálne a povedal som: "Tak to je Jana, moja sesternica. Práve tá sa o mne rada starala, keď som bol ako batoľa." "Ahoj, ja som Klárka, Fanúšikova priateľka," povedala Klára, a podala Jane ruku. "Teší mne, Klarko," povedala Jana, a trošku prekvapene sa na Klárku pozrela. Petra k ňu prišla, a niečo ju zašepkala. "Aha, tak teraz tomu rozumiem. To nič, taká vec sa môže stať každému," povedala Jana. Maruška nám priniesla šálky s kávou a bábovku, ktorú pred chvíľkou vytiahla z rúry. "Snáď vám bude chutiť, dnes sa mi teda veľmi nepodarila," povedala s ospravedlňujúcim úsmevom. "Každá gazdinka je trochu nespokojná, Marusko," odvetila Jana, vzala si na tanierik kúsok, a po ochutnaní povedala: "Tak túto dobrú bábovku som už dlho nemala." Chvíľu sme sedeli a spýtal som sa Jany:
"A čo vlastne robí Jarda? Pokiaľ viem, tak ste spolu už skoro pätnásť rokov?" "Ale, o Jardovi radšej ani nehovor. Našiel si mladší. Ešte šťastie, že sme spolu nemali deti. No, a firma, kde som roky pracovala, išla do konkurzu, takže u nás už mi nič nedržalo. Veď vieš, že päť rokov už strýko nežije a pred rokom zomrela aj teta." O tete som to vôbec nevedel, takže som sa zľaknutím znova poriadne pocial. Lenže teraz už toho plienky mali veľa, a podo mnou sa objavila kaluž moču. Navyše začali veľmi nepríjemne studiť, takže som sa začal ošívať. "Fanúšik, budem ťa musieť prebaliť," povedala Petra. Jana sa do toho vložila a spýtala sa mne: "Fanúšik, mám Ti vymeniť plienky ja alebo Petra?" Chytol som Janu za ruku, a bolo rozhodnuté. Odišli sme do mojej izby a chvíľku po nás išla Petra prebaliť Klárku. "Máš ho veľmi pekne vybavený, tak šup šup, nech si zase pekný chlapček," povedala Jana. Počas chvíle som pod zadkom zacítil nové belostné plienky, a za chvíľku som bol opäť pekný chlapček. Prišli sme spolu späť do jedálne, a chvíľu len tak sedeli. Petra ešte prezliekala Klárku, a ja sa Jany spýtal: "Ján, a čo vlastne teraz budeš robiť? Možno by som Ti mohol pomôcť." "Ani neviem, Fanúšik. Páčila by sa mi práca s deťmi, napríklad v škôlke," povedala Jana.
"A nevadilo by Ti, keby tie deti boli väčšie? Vieš predsa, že tiež chodím do škôlky." "To vieš že nevadilo," povedala Jana. "No tak áno, od zajtra zase funguje škôlka, mohla by si mi robiť osobnú opatrovateľku. A bývať budeš u nás vo vile, stále si v starostlivosti vynikajúca, ako vtedy, pamätáš?" "Ako by nie, Fanúšik, len u mňa si vždy ležal pokojne, keď som Ti menila plinky, inak si vždy vyvádzal. A s tou prácou a bývaním je to dobrý nápad. Už sa na to veľmi teším."
