Nastal piatkový večer, a Petra naplnila práčku plienkami. Hedviga zakúpila pre škôlku múdru práčku, ktorá ihneď po dopraní začala aj sušiť, takže tým nielen Petre značne uľahčila prácu.
Ihneď potom mne aj Klárku začala obliekať na cestu domov, a vyrazili sme. Už cestou sa Petre zdalo, že ich Klárka celá nesvoja, a doma sa jej podozrenie potvrdilo. Ako prvá išla do kúpeľne Klárka s Petrou, zatiaľ čo ja som sa ešte hral v ohrádke.
„Maruška, prosím Ťa, prines mi teplomer pre Klárku. Musím ju zmerať teplotu,“ zavolala Petra, keď už Klárka ležala na prebaľovacom pulte.
Maruška hneď pribehla s teplomerom, a Petra zmerala Klárke teplotu, pričom ju upokojila. Klárke naozaj nebolo veľmi dobre, plakala, a tak ju Petra dala paralen a Maruška pre ňu varila horúci čaj. „Klárko, radšej dáme silnejší zábal plienok, a teplý overal, aby si sa pekne vypotila…,“ počul som Petru, ako hovorí na Klárku .
„Tak áno, a kde je Fanúšik? Či Fanúšika,“ povedala Klárka.
„Klárko, pekne Ťa uložím do postieľky, vypotíš sa, a keď budeš ráno bez teplôt, budeš sa hrať s Fanúšikom, hej?“ povedala Petra.
Do kúpeľne prišla Maruška a priniesla pre Klárku teplý čaj v dojčenskej fľaši. Petra jej povedala: „Maruška, dojdite prosím pre kočík, Klárka je nejako slabá.“
Maruška priviezla kočík, spolu do neho Klárku položili, a odviezli do izbičky, kde ju uložili do jej zavinovačky v postieľke.
„Ak chceš, Klárko, prečítam Ti nejakú rozprávku na dobrú noc, áno? Pokojne sa venujte Fanúšikovi, Petro, keby niečo, tak Vás zavolám,“ povedala Maruška.
Petra odišla s kočíkom do mojej izbičky, položila mi do nej, a odviezla mi do kúpeľne, kde už pre mňa chystala nočný kúpeľ.
Keď som ležal vo vani a Petra mne obmývala žinkou, spýtal som sa: „Petlo, a čo je s Klálkou?“
„Klárika je len trošku prechladnutá, musí sa teraz trošku vyležať, vieš?“ povedala mi Petra, ešte mi osprchovala príjemne teplou vodou, a začala mi na prebaľovacom pulte obliekať na spanie.
Petra ma uložila do postieľky, pekne zavinula do zavinovačky, a zaželala mi dobrú noc.
Ráno už bolo Klárke oveľa lepšie, bola úplne bez teplôt, a veľmi sa tešila na to, až mne zase uvidia.
Po raňajkách sme sa vydali na záhradu, a nastal menší spor o tom, kto pôjde v kočíku.
„Tak áno, Klárka, ale zajtra pôjdem ja, áno?“ ustúpil som nakoniec.
Klárka súhlasila, as Petrinou pomocou vyliezla do kočíka, kde si pohodlne ľahla. Petra ešte do kočíka nachystala hračky, plienky na prípadné prebalenie, prebaľovaciu podložku, fľaše so sunarom a desiatky pre mňa a Klárku.
Išiel som vedľa Petry za kočíkom, a cez cumlík som sa usmieval na Klárku, ktorá mi úsmevy opätovala: „Bábätko,“ zašišlal som cez cumlík, a ukázal na Klárku, „tam je bábätko.“
„No áno, Fanúšik, tam je bábätko, a ty si ešte tiež bábätko, pozri,“ odpovedala Petra, a spýtala sa, pretože si všimla, že som so sebou zavrtel: „Vymeníme plienky, Fanúšik?“
Pokýval som hlavou, pretože som v plienkach cítil fakt veľké mokro.
„Klárka, len Fanúšikovi vymením plienky, tak chvíľku vydrž,“ povedala Petra.
Odišli sme s Petrou na malý trávnik, kde Petra rozložila podložku, na ktorú mi položila, začala rozbaľovať, a povedala: „Ak vieš, že má Klárka za tri týždne narodeniny?“
"Áno, to viem, Petr. Stále uvažujem, čo ju mám kúpiť," povedal som, a roztiahol nohy, aby ma Petra mohla očistiť a dať mi čisté plienky.
„A čo tak kočík pre vás oboch? Ty vieš, kde ho Klárka objednávala? Keď by dorazil, bol by pre Teba alebo Klárku k dispozícii v škôlke tento pôvodný,“ povedala Petra, zatiaľ čo mne doobliekla, a zbalila do tašky mokré plienky.
„To nie je zlý nápad. Keď sa vrátime, poviem Klárke, že potrebujem nájsť nejaké veci k firme, ktoré som asi omylom zmazal, a má ich vo svojom notebooku. Z jej notebooku sme objednávali ten kočík, a určite tá stránka bude v histórii,“ povedal som Petre, a po prebalení Klárky, ktorá sa pokakala, sme sa vybrali domov.
Dni rýchlo ubiehali, a prišla sviatočná sobota, kedy Klárka slávila svoje narodeniny. Od Marušky dostala poschodovú krémovú tortu s marcipánovými ružičkami, ja som ju daroval veľkého plyšového medveďa a kyticu ruží, a Petra ju dala bonboniéru Merci a nádherné ružové nohavičky na plienky s čipkou.
„Ďakujem všetkým,“ povedala Klárka dojato, keď sme ju všetci priali, „toto bolo naozaj milé prekvapenie“.
„Ale hlavný darček, a to nielen pre Teba ešte len príde, Klárko,“ povedala Petra, a dala dole veľkú plachtu. Pod ňou sa skrýval hlboký kočík pre dvojčatá, avšak v našej veľkosti.
„Tak ten je fakt nádherný, ďakujem,“ povedala Klárka, a všetci sme si sadli k stolu, kde Maruška každému odrezala kúsok torty. Ja aj Klárka sme však dostali podbradníky, aby sme si neušpinili oblečenie.
Po sviatočnom obede som bol ja aj Klárka prebalený do čistých plienok, a obaja nás Maruška s Petrou uložili do nového kočíka. Ležali sme s Klárkou vedľa seba ako dve bábätká, a usmievali sa na seba, zatiaľ čo nás Petra viezla na prechádzku. Pohľad to bol naozaj nádherný, ja som bol v modrých dupačkách, a Klárka zase v ružových.
„To máme ale krásne bábätká,“ povedala, keď nám dala piť sunar z fliaš s cumlíkom, a nežne potľapkala po výrazne sa rysujúcich plienkach.
