Jakub mal nepekné sny, často rozprával zo sna, načo sa zobudila aj Petra, ale nič nepovedala, bola ticho. Onedlho začalo skoro svitať, pretože bol letný deň a vlastne prvý deň voľna po ukončenom štúdiu. Obaja si mohli dovoliť si dlhšie poležať v posteliach.
Jakub?, ozvala sa Petra. S ešte rozospalým hlasom povedal: "Ano? Keď si v noci spal, tak si sa často budil, si vyspatý?
Ani moc nie. Tie nepekné sny ma trápia už dlhšiu dobu. Idem hore, už som sa celkom vyspala. Ty si ešte polež ako dlho budeš chcieť. Petra vstala z postele. Otočila sa tvárou k posteli, že si ju postelie.
Zrazu začula klepanie na dvere izby. Dvere pootvorila Zuzana, ktorá sa prišla pozrieť na "svoje dočasné deti." Videla ju stáť pri rozostlanej posteli. Dobré ráno, povedala.
Aj tebe Zuzana. Jakub ešte spí, mal akési zlé sny. To je dobre. Vidím že potrebuješ zmeniť, tak choď do kúpelne, a rovno sa môžeš aj obliecť, ja to tu dokončím.
V kúpelni bolo všetko nachystané na dvoch kôpkach. Na tretej samostatnej boli extra zložené bavlnené plienky a vedľa na polici aj plienkové nohavičky na viazanie aj na tzv. pull up. v bielych farbách. Na vrchnej polici mali obaja nachystaný dudlík s klipom a chrastítko do ruky. Petra sa obliekla. Použila na to štyri kusy bielych bavlnených plienok, púder a nohavičky na zaväzovanie, keď bude treba ďalšiu zmenu, jednoducho poprosí Zuzanu o prebalenie. Ako vrchné oblečenie si zvolila krásne žlté šaty, na ktorých bola nakreslená veľmi pekná modrá kačička a pri nej jednorožec vzadu zaviazané na mašľu. Vyšla z kúpelne a stretla na chodbe Zuzanu, ktorá sa vracala z izby. Jakub ešte stále spí, necháme ho.
Začala som s prípravou raňajok, ak chceš môžeš mi pomôcť. Robím cereále s miekom a jogurt. Nachystaj tie dve fľašky, prosím, do ktorých nalejem teraz už teplé mlieko. Cereále nechaj na stole v miskách, kto bude chcieť nech si ich zaleje podľa chuti. Ako vyberala nádobu zo zásuvky, troška si podrepla a odokryla asi nechcene aj tie biele nohavičky.
Petra? povedala Zuzana.
Áno? Neporebuješ náhodou prebaliť? Máš pekný balík.
Nie, to som iba zobrala väčší počet plienok.
Dobre. Raňajky sú pripravené, idem sa len pozrieť na Jakuba.
Pomaly otvorila dvere a videla, ako sa pomaly prebúdzal. Dobré ráno, Zuzana, rád ťa vidím, povedal ospalým hlasom. Potrebujem prebaliť, lebo......
To je dobre, idem po veci do kúpelne, o chvíľu prídem. Vrátila sa s balíkom potrebných vecí a aj so šatami. Tak už som tu. Môžem ťa zmeniť aj na posteli, ak chceš. Alebo ideme do kupelne?
Nie, nie, môžeš ma zmeniť aj tu. Tu sa aj oblečiem. Jakub sa uvolnil a dal si do úst cumlík. Netrvalo dlho a už bol v čistom. Tie použité vyhodím do kontajnera, keď sa pôjdeme prejsť na jedno pekné miesto, ktoré som našla skoro náhodou pri prehliadaní internetu- výborný tip na výlet a možno aj na prenocovanie, ak sa nám bude chcieť.
Do kuchyne prišiel v sprievode Zuzany oblečený v tričku s obrázkom medvedíka a sovičky a teplákoch s peknými modrými ponožkami.
Si pekný, takto oblečený, povedala Petra, ktorá medzitým dojedala svoju porciu raňajok. Ako posledné si nechala fľašku s mliekom. Raňajky boli chutné. Petra iba podišla k oknu, pri ktorom bola malá pohovka na ktorú si ľahla a začala piť fľašku. Jakub sa pustil do raňajok. Zuzana mu pripevnila podbradník a začala ho krmiť. Ako posledné si nechal jogurt.
Tak, povedala medzitým Zuzana. Dnes by sme mohli ísť na jedno pekné miesto neďaleko mesta v tichej lokalite, obklopenej zeleňou a malým rybníkom s možnosťou ubytovania. Niečo som už zistila, ide o veľmi vyhľadávané miesto. Ale je začiatok prázdnin, majú tam na tri dni voľno, akurát pre nás. A hádajte ako sa to miesto volá?
"U žltého káčatka.", povedala Petra.
Áno, odpovedala Zuzana.
Ako malé deti sme tam chodili s rodičmi skoro celé prázdniny, po dobu niekoľkých rokov, takže toto poznám. Jakub, máš sa na čo tešiť. Je to skutočne nádherné miesto. "Toto počujem prvý krát, znie to dobre, ten názov...
Vyrazili by sme okolo obeda, veci mám zbežne prichystané, ostatné dobalíme potom.
Zuzana sa vzdialila z kuchyne a šla do svojej izby. Týmto ich nechala decentne osamote. Petra podišla ku Jakubovi, vzala ho za ruky a zodvihla zo stoličky. O chvíľu ho objala a povedala: "Jakub to miesto mám veľmi rada, prežila som tam veľmi pekné prázdniny.
Ďakujem, povedal. Po raňajkách sa aj oni spoločne šli zbaliť. Do jedného modrého vaku, ktorý bol na to osobitne určený, dali všetky veci na "hru na miminko". Zbalili si aj celkom obyčajné šaty, aby nevzbudzovali prílišnú pozornosť. Vzali si aj ľahkú desiatu a pomaličky mohli vyraziť, keď tu Petra povedala: Potrebujem prebaliť. Zavolám Zuzanu.
Zatiaľ rozlož na zem deku a podložku a vybaľ látkové plienky a teraz vrchné nohavičky. Zuzana prišla. Bola upovedomená, čo sa bude diať. Šaty už mala dole a čakala. Jakub sa pozeral len tak na ležiacu Petru a povedal:
Petra nehnevaj sa ale musím ti niečo povedať. Takto si veľmi pekná. Toto počula aj Zuzana, ktorá povedala.
"Môžeš ju prebaliť aj sám, ak chceš" mne to vadiť nebude. Môžem? Áno, povedala aj Petra. Rozložil si vedľa nej nohavičky, na ktoré dal štyri kusy bielej bavlnky poprášil púdrom a rozviazal jej pocikané plienky. Utrel ju obrúskami a zabalil do nového balíku, ktorý sa jej výraznejšie rysoval, keď bol na správnom mieste.
Hotovo. Chytil ju za ruky a posadil. Pomohol jej obliecť jej šaty a pomohol jej vstať.. Z jej šiat zacítil veľmi peknú detskú vôňu. Ešte sa chvíľu zdržíme, dám prať plienky a rozvešám ich v pivnici na žinke. Tam môžu zostať do doby kedy sa vrátime.
Počkali chvíľu s cumlíkmi v ústach na lavičke a pomaly vyrazili na trojdňový výlet na ktorý sa tešili ako malé deti.
Ták, už som hotová, môžeme vyraziť. Cestou sa ešte zastavíme na pošte vybrať balík, ktorý som nedávno objednala. Sú to tričká s detskými motívmi, nové fľašky, podbradníky a niekoľko cumlíkov.
Na miesto prišli skoro na obed. zašli do izieb, ktoré mali vopred objednané, vybalili sa a šli na chutný obed. Mohli začať prežívať tie dni voľna na ktoré sa tak tešili.
