Autor Téma: Lenka plienka časť 4  (Přečteno 5787 krát)

Offline filipemce

  • Registrovaný uživatel
  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 27
  • Karma: 1
Lenka plienka časť 4
« kdy: Srpna 04, 2018, 14:50:01 »
Lenka plienka časť 4

Slnko zapadlo a zatiahli sa mračná. Keď začalo kvapkať na okná, vysoko na oblohe sa zahrmolilo. Veľký a silný blesk udrel do stromu blízko Lenkinho domu. V tom sa Lenka zobudila uprostred noci. Stále mala v puse dudlík a nevedela, čo sa deje. Sadla si na zadok, pozrela sa do okna a uvidela silnú búrku. Prvý krát začalo pršať, odkedy začala nosiť plienky. Z postieľky vyjsť nemohla a tak si ľahla naspäť a zakryla sa perinou. Keď si pritiahla nohy k sebe, ucítila, ako moc má nasiaknuté plienky. Nevedela, koľko je hodín a všade okolo bola len tma. Keď sa snažila zaspať, ucítila silný tlak v brušku, ktorý už nemohla zastaviť. Akoby zabudla, ako nato. O chvíľu sa pokakala. Cítila sa pri tom ako malé bezbranné batoľa, ktorým sa stala pre svojich rodičov. Zatvorila oči a začala plakať. Po pár minútach ju premohol spánok. Keď sa ráno zobudila, stále bola zamknutá a ten mazľavý pocit v plienke cítila snáď naozaj všade. S dudlíkom v puse a pokakanej plienke čakala na maminu. Začal jej druhý deň v novej izbe a tak si pomaly obzerala  nakreslené obrázky na stenách, medzi ktorými strávi svoje najbližšie roky.

Medzi dverami sa objaví mamina. Uvidí Lenku v postieľke a vo vzduchu ucíti známy zápach. Tá je ale rozkošná!! Pomyslela si mamina, keď ju uvidela zamknutú v postieľke. Hneď si všimla jej naplnené plienky a Lenkin prosebný pohľad, aby ju konečne prebalila.„ Dobré ráno Leni. Tééda, ty máš ale zase plné plienky. Poď ty babatino, nech ťa konečne prebalíme.“ Samozrejme nemohla odpovedať, čo prišlo mamine celkom vtipné. Odomkla postieľku a vyzdvihla ju na prebaľovací puľtík. Ako vždy, začala sa Lenke prihovárať detským tónom. Rozhodla sa, že iným to už nebude. Na jej novú rolu ju už pripravovala dosť. Hneď ako ju prebabila a prezliekla do nového body, položila ju na huňatý koberec, na ktorom ju už čakali hračky. Počas celého času jej nevybrala dudlík z pusy. Lenka zostala ticho.„Idem pripraviť papanie dobre? Ešte poď sem zlato, nech ťa objímem, naozaj ťa ľúbim.“ Lenka sa schúlila k mamine okolo ramien. Mamina ju chytila za plienku, pár krát jej po nej počala, dala jej pusu na čelo a odišla.  Videla Lenkine oči a vedela, že sa stále cíti veľmi ponížene. Ale jediná cesta, ako ho prekonať bolo stále viac a viac upevňovať jej novú sociálnu rolu. Keď sa stane úplne inkonintentou, a bude brať svoje pokakávanie a pocikávanie za samozrejmosť, bude to pre ňu oveľa jednoduchšie.

Mamina pripraví raňajky a spoločne sa napapajú ako vždy. Zvyšok dňa strávi Lenka vo svojej izbe a plienke. Keď sa zobudí na druhý deň, jej plné plienky ju už neprekvapia. Opäť sa pokakala. Žeby mohla nosiť naspäť nohavičky ako dospelé dievča, už ani nepomyslela. Nie. Je malé bábätko, na ktoré si nechcene zvyká. Pri prebaľovaní mamina Lenke oznámi, že konečne prišiel ten sľúbený kočík. Škola sa pomaly blíži a Lenka by si mala o niečo viac zvykať na používanie plienky pred cudzími ľuďmi. To je aspoň maminin cieľ. Zatiaľ, čo mamina utiera Lenku od pokakanej plienky, tatino zostavuje kočík podľa pripraveného návodu. „Mami? Dneska ho pôjdeme aj vyskúšať?“ „Samozrejme zlatko, tešíš sa?“ Keď mamina dokončila otázku, Lenka neodpovedala, len odvrátila oči od maminy. Poznala jej odpoveď, ale chcela sa uistiť. Ako vždy, bola počas prebaľovania celý čas pred maminou nahá. Pomaly si na ten pocit zvykala a stud sa pomaly vytrácal. Keď ju zabalila do novej jednorázovej detskej plienky, začala jej vyberať šaty na von. „Mami? A môžem si aspoň vybrať šaty, ktoré sa mi páčia?“ „A ktoré by si chcela Leni?“ Mamina cítila, že sa postupne dostávajú hlbšie a hlbšie do jej nového detsva. „Tie motýlikové“ „Tie body, ktoré sa zapínajú na zips zozadu a na gombíky okolo plienok?“ „Áno mami.“ Mamina mala radosť.  Lenka si už nemohla vybrať dospelé šaty, ale dokázala sa zmieriť s tými detskými, ktoré sa jej páčili. Keď ju mamina obliekla do šiat, vybrali sa spoločne za tatinom, ktorý zatiaľ postavil celý kočík dohromady. „Tak čo,  kočík je už hotový?“ „Všetko som pre vás pripravil. Už len stačí vyskúšať, či sme správne odhadli veľkosť pre Lenku.“ Obidvaja sa pozreli na Lenku, ktorá hneď vedela, čo má spraviť. Prišla teda dopredu a sadla si pomaličky do ružového kočíka. Hneď, ako si sadla, mamina ju zapásala, aby nemohla spadnúť alebo urobiť inú neplechu. Lenka sa od stresu pocikala, čo postrehla až vlhkosťou medzi nohami. Mamina sa nad ňou naklonila a pobozkala ju na líčko. „Pozri, aká si rozkošná. Spolu s tatinom sme na teba veľmi pyšní vieš? Konečne máš svoj kočík ako pravé malé dieťa a môžem ťa na ulici uspávať s pomalým hojdaním.“ Lenka zo seba dostala smutný úsmev, pretože vedela, že svoju situáciu už nezvrátí. Nie. Je naozajstné bábo, ktoré sa len pár minút po prebaľovaní už stihlo pocikať. Mamina z nej chcela doživotne inkontinentné dieťa, čo sa jej už podarilo. Ale ako moc jej to zmení život, uvidela až v nasledujúcich mesiacoch.  Rodičia si samozrejme nasiaknuté plienky všimli. Mamina veľmi chcela, aby si jej použité plienky všimli aj okoloidúci. Nazula si teda svoje nové topánky, pobozkala tatina na pery a pošuškala mu niečo šteklivé do ucha. Potom sa vybrala za Lenkou, ktorej hneď dala dudlík do pusy, aby počas cesty nemohla vôbec protirečiť. Otvorila dvere, kočík vytlačila na chodník, zamkla a vybrali sa na svoju prvú spoločnú prechádzku.

Lenka sa cítila veľmi trápne. So stresu jej stvrdli bradavky, ktoré jej začali presvitať spod oblečenia. Podprsenku už nevidela pekných pár dní a ešte pekných pár dní aj neuvidí. Ruky pripútané nemala. Nevedela, čo s nimi má robiť a tak ich len prekrížila medzi nohy akoby sa beznádejne snažila zakryť svoje plienky. Kočík ale hovoril za všetko. Po 20 minutách sa Lenka opäť pocikala. Prešli pár ľudí, ale nebolo ich moc. Začal ju chytať spánok. Mamina to hneď vycítila a začala ju viac kolísať. „Ššš-šš,“ pomaly ju uspávala. Keď už úplne zaspala, nastavila kočík tak, aby Lenka mohla spinkať vo vodorovnej polohe. Ako sa prechádzali popri neďalekom parku, stretla mamina svoju dlhoročnú staršiu kamarátku. „Ahoj Luci, dlho som ťa nevidela.“ “Ahoj, ani ja teba,” pozdravila mamina. Bola naozaj zvedavá, ako zareaguje na svoju malú Lenku. “Počkaj.... ty si si stihla urobiť ďalšie bábo? Kedy?” Pozrela na kočík a zdal sa jej nejaký veľký. Keď nazrela dovnútra, zostala zakočená. “Veď, to je Lenka... Nechápem,” nastala chvíla ticha. „ Čo robí v kočíku a prečo nosí plienky?“ Mamina jej začala vysvetľovať: „Pretože sme sa s Petrom rozhodli ju vychovať odznovu a mať nad ňou väčšiu kontrolu. O chvíľu začne navštevovať strednú školu a nechceme, aby sa z nej stalo zlé dievča.“ „Ale takto? Nie je to moc kruté? A hlavne divné.“ „Možno trošku.“ „Trošku?“ „Hej trošku, ale veď sa na ňu pozri, aká je zlatá. No tak Adi, to musíš uznať.“ „Mne sa to zdá až príliš. Ako na to zareagovala?“ „Adi, je to moja dcéra a s Petrom si myslíme, že toto je jej najlepšia cesta. Pomaly si nato zvyká. Dosť sa začala v noci pokakávať a dneska sa mi pocikala 5 minút po prebalení. Pomaly si na svoju novú sociálnu rolu zvyká, bude to fajn.“ „Ona... ona tie plienky používa?“ „ A čo si si myslela? Najbližších pár rokov bude používať len plienky. Už sa s tým zmierila. Poprosím ťa o jednu vec.“ Andreja sa na ňu pozerala s otvorenými ústami. „O akú?“ „Nechceme aby sa k nej správali ako dospelému dievčaťu, čo zrejme už nie je. Mohla by si sa k nej tiež správať ako k malému dievčatku?“ Andrejka zostala chvíľu zaskočená. „Ja... dobre, ak chceš.“ „Ďakujem.“ „Ale.. si si istá?“ „Jasné, nechcem aby sa cítila trápne, keď sa pokaká pred cudzími ľuďmi. Chceme, aby to brala ako normálnu vec.“ Pozrela sa na Lenku. Stále spinkala v objemných plienkach. Nechcela Andrejke prezradiť skutočný dôvod, prečo chce mať Lenku v plienkach.  „Dobre Luci, je to tvoja výchova. Ja len, aby si nezašla priďaleko.“ „Veď sa na ňu pozri, tie šaty si dokonca vybrala sama. Zostaneš tu s nami? Kým sa Lenka nezobudí?“ “Nie Luci, musím ísť do práce. Mrzí ma to, snáď nabudúce.“ „Dobre teda Adi, maj sa.“ „Ahoj.“ Keď Andrejka odišla, stále sa jej nechcelo veriť, že sa z Lenky stalo malé bábätko. Tak pekné dievča. A teraz sa pocikáva ako skutočné batoľa. A ešte sa k nej aj tak bude musieť správať. Ale sľúbila to. Nebude predsa hlúpa. Ak si Lucia myslí, že to pre ňu bude najlepšie, nechá to tak. Ale cestou do práce sa stále nevedela zbaviť toho zvláštneho pocitu.

Otvorila oči a nad ňou sa týčili stromy. Zavrtela nohami a zašušťali jej pocikané plienky. V puse mala stále dudlík. Pozrela sa nad sebou a uvidela svoje šaty. „No konečne si sa zobudila zlato, krúžime tu už v parku asi dve hodiny.“ Hneď ako si mamina všimla zobudenú Lenku, zatočila cestou domov. Bola už hladná a to ešte ani nezačala variť obed. Cestou stretávali veľa ľudí, ktorí sa so zvedavosťou pozerali na Lenku. Najviac im pohľady spadali na jej plienky. Po pár minútach sa Lenka pokakala sa značne zvukového doprovodu, ale snažila sa tváriť, že sa nič nedeje. V tom mamina zastavila, upravila kočík tak, aby Lenka mohla znovu sedieť a čupla si pred Lenkou a rukou ju pohladkala po plienke. “ Ale ale, naša Lenka sa nám opäť pokakala?” rozprávala mamina úplne nahlas. V tom sa niektorí ľudia zastavili a začali počúvať. “Naše bábo potrebuje prebaliť? Vydržíme až domov dobre? Dúfam, že dovtedy sa ti nezaparí riťka.” Vstala chytila kočík za rukoväť a pokračovali v ceste. Opäť ju pred všetkými ponížila. A navyše tie pohľady ľudí ju neprestali prenasledovať! Ale najhoršie bolo sedieť opäť v pokakanej plienke. A pred všetkými. Ako si s tým poradí v škole? Bože, to zas bude plaču. Ale bude si musieť zvyknúť, možno raz jej rodičia zmenia názor. Keď dorazili pred ich dom, odomkla Lenku z kočíku a chytila ju za obidve ruky. Vytiahla ju z kočíka položila nohami na zem. “Určite máš trochu ztuhnuté nožičky. Aspoň k dverám sa prejdeme spoločne dobre?” Chytila ju za jednu ruku a spolu pomaličky kráčali dopredu. Predtým sa mamina najskôr uistila, či ich nesleduje aspoň pár ľudí. Lenkine kroky, skôr pripomínali, ako keby sa chodiť ešte len učila. Mala veľmi plné plienky a bolo jej v nich naozaj nepríjemne. Musela držať nohy od seba a navyše na zadku jej bolo vidieť veľkú gulu. Keď si ju mamina všimla, bola rada, že ju každý vidí viditeľne pokakanú. Prvý dojem je pre ľudí dôležitý a ona veľmi dobre vedela, že aj keby o týždeň prestala nosiť plienky, navždy zostane v ich mysliach malým bábätkom. Ak ju budú výdavať takto každý deň po pár rokoch, s dospelým životom si ju už nebudú spájať vôbec, ani ona sama. Hneď ako vošli dovnútra, tatino ich s radosťou privítal. Potom ucítil Lenkine plienky a len sa na ňu usmial a nič nepovedal. Stále mala dudlík a nič nemohla povedať. O to viac pripomínala malé dieťa. Odviedla ju do jej detskej izby, kde ju prebabila a nechala hrať sa nahú, len v plienke na koberci. Oblečie ju až do pyžama pred spaním. Keď mamina dorobila obed, Lenku objavila tam, kde ju pred pol hodinou posadila. Keď sa naobedovali, Lenka išla spať  a potom trávila svoj čas len v detskej izbe. Po večeri ju mamina prebalila, dala jej opäť do pusy detskú fľašku s preháňadlom a obliekla jej nové pyžamo. „Tak Leni, od zajtra začína tvoj posledný víkend pred školou. V pondelok ráno ti začína prvý otvárací deň.“ Lenka na chvíľu vytiahla fľašku z pusy a pomaly sa začala pýtať... „ Mami, ale ako sa vôbec môžem učiť, keď som malé bábo? A keď už tak, kde sa budem učiť?“ „Veď stôl s počítačom sme ti nechali, a aj šuflíky pre tvoje knížky a zošity. Tým, že teraz viac menej rozhodujeme za teba, budeš mať veľa času na učenie. Navyše, keď ani nemusíš chodiť na záchod. A zákon nám to nedovoľuje zlato. Stále musíš chodiť do školy, ale nejak to spolu vydržíme.“ Keď mamina dohovorila, Lenka si ani len nechcela predstaviť, na aké poníženie si musí od pondelka zvykať. A na ten výsmech od spolužiakov. Opäť začala cucať fľašku, a mamina ju zamkla do postieľky. Keď odišla preč a zhasla svetlá, popriala jej dobrú noc.

Filip

  • Host
Re:Lenka plienka časť 4
« Odpověď #1 kdy: Srpna 04, 2018, 23:38:51 »
Nemohl jsem se dočkat dalšího dílu, ale čekání stálo za to. Velice pěkné pokračování. Už se těším na další díl.

Offline Schwarzman

  • Registrovaný uživatel
  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 14
  • Karma: 0
Re:Lenka plienka časť 4
« Odpověď #2 kdy: Září 13, 2018, 11:24:05 »
Ahoj, pořád moc dobré, ten dlouhodobý vývoj postavy je zajímavý.
Už se těším, až bude muset Lenka do školy a její spolužáci, spolužačky i učitelky si budou zvykat na to, že je jiná než ostatní holky.

Offline Kralka

  • 101 a více
  • *****
  • Příspěvků: 171
  • Karma: 6
Re:Lenka plienka časť 4
« Odpověď #3 kdy: Září 13, 2018, 18:34:32 »
 :-* :D :-*
Úžasný příběh.kazda část
Moc se těším na pokračování a případně další jiné povídkove série
Mám vás všechny ráda!!!!! :D :D