Autor Téma: Lenka plienka časť 3  (Přečteno 1213 krát)

Offline filipemce

  • Registrovaný uživatel
  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 27
  • Karma: 1
Lenka plienka časť 3
« kdy: Červen 12, 2018, 23:07:21 »
Lenka plienka časť 3

Lenka sa cestou pomaly upokojila, aj keď jej rozplakané oči zostali červené počas celej cesty. Stále sa cítila neskutočne ponížene z posledného incidentu. Navyše si nemohla nijak pomôcť, zostávalo jej len sedieť v detskej sedačke a v pokakanej plienke. „Teda, ty ale páchneš ako prasiatko. Doma to dáme do poriadku, neboj.“ Lenka už nemala silu ani protestovať. Koniec koncov, aj tak nemohla nič povedať. V puse mala stále dudlík. Hneď ako dorazili domov, mamina ju začala prebaľovať. Najskôr ju vyzliekla donaha. Zostala pred ňou len plienke.  Nastal ten okamih, keď jej mamina rozopla plienku. Tým, že tak dlho sedela na takom neporiadku, dostalo sa jej to naozaj všade a hlavne medzi nohy. „  Ale ale, babatino je hrozne špinavé. Tak a pozri, o chvíľu je už čistučké.“ Mamina sa s ňou rozprávala ako so skutočným bábätkom. Lenka sa radšej ani mamine nepozrela do tváre a radšej sa zadívala do prázdnej steny. Hneď ako ju zabalila do čistej plienky a obliekla jej pyžamo, vysvetlila jej plán na zvyšok dňa.„ To by sme mali Leni, teraz pôjdeme papať a potom spinkať. Nechám ťa tu chvíľu hrať sa s hračkami, aby som stihla pripraviť obed. O týždeň aj niečo ti začína škola, ale dovtedy budeš mať každý deň poobedný spánok, dobre? Čo sa týka poobedia, to nám vysvetlí pri obede tatino. “ Lenka by už najradšej išla spať.  Po tom všetkom sa cítila veľmi unavene. „ Dobre mami.“ Ticho súhlasila, aj keď jej nič iné ani nezostávalo. Mamina sa teda vyparila do kuchyne a nechala Lenku samotnú. Začala chystať obed a rozprávať sa s tatinom. Lenka sa zatiaľ hrala s hračkami na koberci, keď v tom sa jej začalo chcieť veľmi cikať. Bez toho, aby sa to pokúšala zadržať, to jednoducho pustila do plienky. O necelú hodinu ju zavolali na obed. Keď prišla k stolu, rodičia ju už čakali s pripravenou polievkou. Hneď si všimli Lenkine nasiaknuté plienky, ale nič nepovedali. Mamina sa len potmehúcky pousmiala. Ako začali papať,  tatino jej vysvetlil plány na dnešok: „ Dnes boli  u nás tí ľudia a mám naozaj veľmi dobrú správu, všetko je pripravené. Zajtra ráno prídu k nám domov a večer už budeš spinkať vo svojej novej detskej postieľke.“ Lenka ho nachvíľu prerušila: „ Tati ? A... a to bude skutočná detská postieľka?“ „Áno Leni, ibaže v tvojej veľkosti. Ale bude sa ti páčiť, je naozaj pekná a s veľkými drevennými zábradliami.“ Cítila sa z toho potupne. Vedela veľmi dobre, že po prerábke izby  sa jej dospelý život od nej oddelí už úplne. Tatino pokračoval ďalej. „ Čo sa týka kočiarika, ten príde domov do konca pracovného týždňa. Aby si konečne mohla chodiť aj s maminou na prechádzky.“ Hneď, ako ho tatino spomenul, pokúsila sa s ním nesúhlasiť. V kočiariku  sa prechádzať pred ostatnými ľuďmi bola pre ňu veľmi strašidelná predstava. „ Ale to musím mať naozaj kočiarik? To ste už úplne zošaleli?“ Mamina sa prísne pozrela na Lenku. „Túto konverzáciu sme tu už mali Leni, tak prestaň odvrávať, lebo ti dám jeden výprask na holý zadok.“ Radšej stíchla. Vedela, že by to nemalo cenu. Aj keď nechcela, z takého návalu emócií sa automaticky rozplakala. „ Čo sa stalo Leni, máš mokro v plienke?“ Spýtala sa opäť prísnym tónom, ktorým chcela vyjadriť svoju autoritu. „Prestaň mami, prosím. Aspoň nachvíľu.“ Chvíľu sa na ňu ticho pozerala, ako plače. Bolo je jej trochu ľúto. Mala pravdu, s kočiarikom to bude pre ňu zo začiatku trochu ťažké. Zjemnila svoj tón a ďalej pokračovala s obedovaním. „Ach... no dobre. Idem teda pripraviť druhé jedlo. “ Keď sa Lenka ukľudnila, spoločne sa naobedovali a potom ju mamina zobrala naspäť do izby. „Pozri čo som ti prichystala. Aby si nebola smädná, doniesla som ti teplý čajík. Keď ho dopiješ, dáš si na spanie opäť dudlík dobre? “ Podala Lenke detskú fľašku. Mamina vedela, že sa pokakala v obchode omylom. A vedela, že sa kvôli tomu veľmi trápila. Ale chcela, aby sa so svojou detskou rolou zmierila úplne, preto jej do čajíku pridala preháňadlo, aby sa pokakala aj počas spánku. „ Čo tvoja plienka? Vydržíš v nej ? Prebalím ťa až po spánku?“ Kývajúc hlavou naznačila mamine, že áno. Chytila Lenku rukou medzi nohy, aby ju skontrolovala, ako moc sa pocikala. Automaticky sa začervenala, keď si uvedomila svoju detskú situáciu. V ruka držiac detskú fľašu s cumlíkom a sediac v trochu použitej plienke, zatiaľ čo jej mamina hmatom kontroluje plienky. Až jej to prišlo trochu úsmevné. „ Ale ale, tebe sa to páči, že? Ty nezbeda. V každom prípade vidím, že si už naozaj unavená, dobrú noc princeznička. A sladké sny.“ Lenka bola v polospánku už pri ceste do postele. Hneď ako si ľahla, čo najrýchlejšie dopila čajík a s dudlíkom v puse v momente zaspala.

„Mami prosím, mne treba na veľkú.“ Kričala na maminu, ktorá ju však nepočula. Pozrela sa nad seba a uvidela, že mamina je na ňu až moc veliká. Sedela v detskej izbe medzi hračkami, no keď chcela vstať, jednoducho nemohla. V tom sa na ňu mamina obrátila, sklonila sa a zobrala ju do ruky. „ Ale ale, čo to moje babatino stvára? Chceš sa ešte hrajkať, čo ? Alebo mi chceš prichystať nejaké prekvapenie do plienky? “ Lenka si uvedomila, že je naozaj malá. Bola taká vždy? To bolo teraz jedno, už to nemohla vydržať. Všetko to pustila priamo v maminom náručí.„ Tak predsa  ty neplecha. Malá princeznička mi prichystala veľkú nádielku, že. Ťu ťu ťu , hneď ťa skontrolujeme.“ Cestou na prebaľovací puľtík sa navyše samovoľne pocikala. Aj keď to mohla ešte chvíľu zadržať, nechcela. Malé dievčatká predsa také veci nerobia. Keď ju položila na pult a rozbalila plienku, v tom sa zobudila. Všetko to bol iba sen. Rýchlo pozrela vedľa seba a dulík jej vypadol z pusy. „Haló mami? Kde si?“ Vystrašene hľadí na tmavú a prázdnu izbu, v ktorej ležala. „Mami ? Si tu?“ Keď sa začala hmýriť, ucítila neporiadok vo svojej plienke. Čože, ja som sa pokakala ? Ale veď to bol iba sen... Žeby? V tom si uvedomila, že sa pokakala počas spánku. Navyše ich mala aj úplne mokré. Začalo jej byť chladno. „Mami, prosím, kde si.“ Bola úplné bezmocná. „Mami!“ Nikto neprichádzal. Okolo nej zostalo iba ticho. Nakoniec to nevydržala a veľmi hlasno sa rozplakala. Po niekoľkých minútach prišla mamina a otvorila dvere. „Čo sa deje Leni? Pšššš. Už neplač, veď som pri tebe.“ „Sníval sa mi strašný sen mami. Ja...“ „Ukáž, skontrolujeme plienky“. Obrátila Lenku chrbtom k sebe a nazrela jej do plienky, aj keď vedela čo ju tam čaká. „ To je dobré Leni. Nemáš prečo plakať. Nato máš predsa plienky na sebe.“ „Ale ja som nechcela...“ „Veď si moje malé dievčatko. To je v poriadku.“ A dala jej dudlík naspäť do pusy. „Už je neskoro večer vieš? Chcela som ťa zobudiť na večeru, ale stále si spinkala, tak som ťa nechala dlhšie si oddýchnuť. Poď, prebalím ťa a pôjdeme si obidvaja spoločne ľahnúť.“ Akonáhle vstala z postele, cítila sa veľmi nepríjemne. Plienky mala hrozne objemné a nemohla dať ani nohy k sebe.  Mamina zatiaľ prichystala na deku na koberec. Nakoniec sa rozhodla prejsť k mamine po štvornožky. Púder a čistá plienka bola už prichystaná. Lenka si ľahla a vystrela nohy do vzduchu. Bolo už naozaj neskoro a mamina bola tiež poriadne ospalá. Keď ju vyutierala obrúskami a prebalila do čistej plienky, ihneď si spolu ľahli do postele a zaspali. Ráno sa Lenka zobudila prvá a ucítila, že ma opäť mokré plienky. V momente dostala stud, ale iné to už asi tak ľahko nebude. Keď drgla do mamini, najskôr nereagovala, ale potom sa začala hýbať a riadne zívať. „Uáá, dobré ráno. Ako si sa nám vyspinkalo?“ „Dobré ráno.“ Pozdravila Lenka naspäť. Prvé, čo mamina spravila bolo, že ju chytila za plienku. „Ach ty si zase mokrá. Ešte šťastie, že som ťa v noci prebalila. Asi ti budem musieť začať dávať o dosť silnejšie plienky na noc. Ale prebalím ťa neskôr, najskôr pôjdeme papať. Veď si ani nevečerala, určite musíš byť hladná. Potom ťa nechám celý deň hrať sa v obývačke, ako sme sa včera dohovorili.“ Lenka súhlasom kývla. Strašne jej škŕkalo v bruchu. Keď sa napapali, mamina ju rýchlo prebalila, obliekla jej detské body a nechala ju samotnú hrať sa v obývačke s fľaškou v ruke. Nebolo moc hodín, ale o chvíľu mali prísť robotníci, aby bola izba na večer pripravená.

Keď sa ocitla samá v izbe, počula, ako prichádzajú dovnútra cudzí ľudia. Pozrela sa vôkol seba a na zemi uvidela novú bábiku. Ešte nikdy predtým ju nevidela, asi ju mamina prednedávnom kúpila ako prekvapenie. Zatiaľ, čo sa hrala v izbe, v pozadí počula veľké rachoty a buchoty. Celé poobedie sa hrala  na koberci a pomaličky plnila svoje plienky. Počas hrania sa dva krát pocikala, a zakaždým si uvedomila, že jej to príde ľahšie a ľahšie. Po pár hodinách sa už ale nudila. Našťastie prišla mamina a vybrali sa spoločne do kuchyne, kde už bol pripravený obed. „ Musíš vydržať ešte do večera, potom to už bude všetko pripravené.“  Rozprávala jej mamina počas obeda. „ Ale mami, ja sa tam strašne nudím. Nemôžem si zobrať aspoň mobil? “ Chvíľu pozerala nerozhodne na Lenku, ale nakoniec zvolila. „ Viem, že tam ešte nemáš veľa hračiek, ale čo hovoríš na bábiku? Dúfam, že sa ti páči. Našla som ju v dráčiku. A ten mobil si teda môžeš vziať.“ „Ďakujem mami. Bábika je tiež fajn.“ Keď doobedovali, ešte jej skontrolovala plienku. Lenka sa otočila mamine chrbtom a nazrela jej do plienky. „Ešte si sa nepokakala, ale určite si pocikaná. Tak poď, prebalím ťa a pôjdeš si ľahnúť na gauč. Mobil ti dám, až keď sa vyspíš.“ Keď vošli do obývačky, Lenka si ihneď ľahla na koberec a nechala sa prebaliť. Počas prebaľovania, práve keď jej mamina pudrovala zadok, vošiel do obývačky jeden robotník. „ Dobrý deň Paní, mohol by som Vás poprosiť o šálku kávy ?“ V tom uvidel nahú Lenku. Keď si uvedomil, že pozerá na vyzlečenú tínedžerku, ktorej mamina vymieňa  pocikanú plienku, nevedel, ako sa ma začať správať. Ocitol sa vo veľmi trápnej situácií. „ Ja.... ospravedlňujem sa, že vyrušujem.“ „To nič, len prebalím malú a o chvíľu som pri  Vás.“ Lenka sa začala veľmi červenať. Opäť bola ponížená pred cudzím človekom, ktorý ju navyše uvidel od pása dole úplne nahú. Keď robotník odišiel do kuchyne, mamina sa jej začala prihovárať. „ Ale, ty si sa zase červená ako paprika. Malé dievčatká sa za to, čo majú pod plienkami predsa nehanbia. Tak šup na gauč, nech ťa rýchlo zakryjem. Ešte dudlík do pusy a je to. Keď sa zobudíš, tak ma prosím ťa nevolaj, prídem neskôr za tebou sama. Dobrú noc.“ Lenka si zobrala dudlík, posledný krát sa pozrela na maminu a zaspala.

Počas spánku sa schúlila do kĺbka ako malé mačiatko a silno začala cumlať svoj dudlík. Spala necelé dve hodiny. Hneď, ako sa zobudila, pocítila svoje mokré plienky. „Bože... tak rýchlo sa naučiť pocíkavať počas spánku. Našťastie som sa opäť nepokakala. Zatiaľ.“ Rozmýšľala nahlas. Hneď, ako vstala ucítila objem plienok a tak si čo najrýchlejšie zobrala do ruky mobil  a ľahla si naspäť na gauč. Hrala sa na ňom rôzne hry, ale najradšej si púšťala pesničky na youtube. Vonku sa už pomaly stmievalo. Vedela, že o chvíľu prídu jej rodičia a odnesú ju do novej izby. Čím bližšie tá chvíľa prichádzala, tým viac na ňu myslela. Z gauča pozorovala pomalý západ slnka. Keď ju už opäť premáhal spánok, do izby vošli rodičia a oznámili jej, že sa konečne môže prísť podívať do svojej izby, v ktorej strávi svoje najbližšie roky. „Poď s nami Leni. Dúfam, že sa ti bude páčiť.  Rovno ťa aj v izbe prebalím.“ Zobrala Lenku za ruku, tatino pomaly kráčal za nimi. Keď vošli do jej  izby, Lenke zostali otvorené ústa. Na izbu sa pozerala s nemým úžasom. Steny boli namaľované na ružovo s pokreslenými farebnými kvetinkami. Ale čo tá postieľka! Doslova detská postieľka, avšak v dospelej veľkosti. Detské zábradlia siahali skoro až po strop a nemala šancu z nej ani samostatne vyliezť. Na podlahe ju čakal nový huňatý koberec. Ten sa jej páčil, ale keď sa pozrela na prebaľovací pultík, vtiekli jej do očí slzy. Detský pult, ale vstavaný na jej veľkosť a priamo v jej izbe. Cítila sa tak trápne. Každý, kto by sa pozrel na jej izbu by hneď vedel, že je určené pre malé bábätko. Keď ju uvidia jej kamaráti... ale nato teraz nechcela pomyslieť. Od tohto týždňa ju brali ako malé dievčatko a dávali jej to naozaj pocítiť. Vedľa pultíku bola vstavaná skriňa plná jednorázových plienok a detských potrieb. V ďalšej skrini boli uložené jej staré, ale aj nové hračky. Posledná skriňa bola zatvorená. Keď ju otvorila, zistila, že obsahuje čisto detské šaty. Stôl s počítačom jej ostal, taktiež šuflíky pre školské potreby, ale inak všetky jej dospelé šaty a s nimi spojené veci zmizli. „ Mami ? A kde ste dali moje staré šaty?“ „Všetky sme vyhodili zlato. Teraz ich aj tak nebudeš potrebovať.“ S hrôzou otočila smerom k mamine. „Čože? Ako ste si to mohli dovoliť? To boli moje veci... “  Pomaly jej začali tiecť slzy dolu tvárou. Od dnešného večera ju už nič nespájalo s jej tínedžerským životom. Možno len škola. „ Myslela som... aj keď viem, hovorila si o šatách do školy. Ale nemyslela som, že budú až také detské.“ Vedela, že to bude možno pre ňu šok, išla preto na Lenku pomaly a detským hlasom. Teraz pred sebou videla už len uplakané malé dievčatko, ktoré potrebuje vymeniť plienky. „Neplač. Tie šaty naozaj nebudeš potrebovať, a nechcela som, aby si pri pohľade na ne myslela na svoj tínedžerský život, ktorý nebudeš mať. Zbytočne by si sa trápila.“ Lenka s ľútosťou pozrela na tatina. „ Oci a ty s tým súhlasíš?“ „Samozrejme že áno zlato. Chceme pre teba predsa iba to najlepšie. Teraz vás tu nechám samotné, nech ťa mamina prichystá na večeru.“ Keď odišiel, Lenka ešte chvíľu nariekala na koberci. „Tak poď, rýchlo ťa prebalím, nech sa môžeme ísť všetci spoločne najesť.“ Vyzdvihla ju na nový pultík, na ktorom sa Lenka cítila neuveriteľne detsky. Mamina jej vymenila plienku za o niečo silnejšiu a objemnejšiu, ako jej sľúbila.  Následne ju prezliekla do nového pyžama. Potom ju odniesla do kuchyne a posadila na stoličku, v ktorej chvíľu s tatinom čakali na večeru.  Keď dopapali, podala Lenke fľašku s čajom, v ktorom bolo opäť preháňadlo. Mamina chcela, aby sa Lenka do začiatku školy samovoľne pocikávala a  pokakávala bez jej vedomia. Takýto čaj jej chcela dávať na pitie ešte celý týždeň. Keď s fľaškou v ruke vošla Lenka do izby, uvidela, ako mamina otvára postieľku na kľúč. Mamina jej príkazala do nej si ľahnúť. Počkala, kým dopije fľašku a potom jej do pusy strčila dudlík. Zavrela zábradlie, ktoré zamkla. Cítila sa ako bezmocné a bezbranné bábätko, ktorým sa mala postupne úplne stať. Mamina jej zaželala dobrú noc, zhasla svetlá a zatvorila dvere. Zostala vo svojej detskej izbe sama. Chvíľu rozmýšľala, čo ju bude čakať v nasledujúcich dňoch, ale nakoniec bol spánok silnejši a zo šušťavým pocitom medzi nohami zaspala vo svojej novej detskej izbe.

Offline Iloveplenky

  • Registrovaný uživatel
  • 50 a více
  • ***
  • Příspěvků: 60
  • Karma: 1
Re:Lenka plienka časť 3
« Odpověď #1 kdy: Červen 13, 2018, 12:13:24 »
pěkné, doufám že se jí to začne líbit :)

Offline nikos28

  • Jsem modrej
  • 50 a více
  • *
  • Příspěvků: 65
  • Karma: 0
Re:Lenka plienka časť 3
« Odpověď #2 kdy: Červen 13, 2018, 13:59:36 »
krasny pribeh :)

Offline Schwarzman

  • Registrovaný uživatel
  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 13
  • Karma: 0
Re:Lenka plienka časť 3
« Odpověď #3 kdy: Červen 13, 2018, 20:09:00 »
Bezvadné, zatím nejlepší díl, jen tak dál.
Já teda doufám, že se jí to líbit nezačne, tahle dost častá pointa, kdy se to celé rozplizne v totální happy end mě nikdy nebrala. Tady se mi moc líbí, jak ta holka s tím vlastně vnitřně bojuje, ale nedokáže se rodičům ani tomu co se jí děje nijak výrazněji postavit a krůček po krůčku ji dostávají tam, kde ji chtějí mít.

Offline luba

  • 101 a více
  • *****
  • Příspěvků: 764
  • Karma: 2
Re:Lenka plienka časť 3
« Odpověď #4 kdy: Červen 13, 2018, 20:51:02 »
Velmi hezké čtení, jsem zvědav, jak se bude lenčin příběh nadále vyvíjet.

Offline Schwarzman

  • Registrovaný uživatel
  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 13
  • Karma: 0
Re:Lenka plienka časť 3
« Odpověď #5 kdy: Červenec 13, 2018, 12:40:58 »
Prosím neapomeň na nás se čtvrtým dílem  ;)

Offline Kralka

  • 101 a více
  • *****
  • Příspěvků: 160
  • Karma: 6
Re:Lenka plienka časť 3
« Odpověď #6 kdy: Červenec 15, 2018, 15:23:55 »
Opravdu super příběhy.  Doufám také že bude pokračování .
Mám vás všechny ráda!!!!! :D :D