Autor Téma: Lenka plienka časť 2  (Přečteno 6015 krát)

Offline filipemce

  • Registrovaný uživatel
  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 27
  • Karma: 1
Lenka plienka časť 2
« kdy: Května 21, 2018, 12:21:13 »
Lenka Plienka časť 2

Čas pri počítači ubieha neuveriteľne rýchlo. Ani sa nenazdala a už za Lenkou stála mamina. „ No čo ty nezbeda, už je čas večera,“  skonštatovala mamina. „Počkaj chvíľu mami, ešte dohrám túto hru...“ „ Žiadne také Leni, už je veľa hodín. A nemôžeš ísť spať predsa hladná, ešte sa musíme napapať, “  pozrela na ňu prísnym pohľadom. „Tak dobre, ale aspoň si tu hru uložím a už idem.“ „ Čakám ťa v kuchyni.“  Od kedy ju mamina prebalila, nemala  potrebu ísť cikať a tak stále sedela v čistej plienke. Avšak akonáhle vstala, potreba na ňu prišla hneď.  Rýchlo si rukami chytila rozkrok a prekrížila nohy. Vedela, že nemá inú možnosť, ale stále si nato nevedela zvyknúť. Predsa len, bol to jej prvý deň v plienkach. A tak to aj na dlhú dobu malo zostať.  Cítila sa veľmi bezradne, v hlave mala stále zafixované wcko. Nakoniec to už nevydržala a všetko pustila. Doslova počula, ako to jej plienka absorbuje. Z ničoho nič  nabrala objem a preto musela držať nohy jemne od seba. Keď docikala, vybrala sa do kuchyne, kde jej rodičia už večerali.  „Tak, čo si mi pripravila na večeru ?“ „Nebuď nedočkavá, len si sadni,“ mamina odišla ku kuchynskému stolu, kde už mala pripravenú detskú fľašu s cumlíkom. Lenka si zatiaľ sadla vedľa tatina pri stole. „Kde si nechala dudlík Leni ?“ „Veď tu ho mám v ruke, čo nevidíš ?“ „ Prepáč, ja len... myslela som, že ho budeš mať v ústach. Nevadí, ale na noc si ho zoberieš, dobre ? Bude sa ti s ním ľahšie zaspávať.“ „ Dobre mami, len už mi niečo priprav prosím ťa, naozaj som hladná,“ stále naliehala na maminu. „Povedala som ti, nebuď nedočkavá. Pozri, tu som ti pripravila sunar, ktorý najskôr celý vypiješ.“ „Čože? To musím byť malé dieťa v každom ohľade ?“ „ Odteraz áno Leni a už žiadne odvrávačky, pretože ochvíľu sa nahnevá aj tatino,“ a podala jej detskú fľašku. Zatiaľ čo poslušne pila, mamina jej pripravila ešte kašu a tatino jej vysvetľoval plány na zajtra: „Takže Leni, zajtra pôjdete s maminou nakúpiť potraviny do obchodu. Najlepšie by bolo, keby ste išli autom. Detskú sedačku som už pripravil. Prídu mi sem ľudia ,ktorí namerajú tvoju novú detskú izbu. Mala by byť hotová už tento týždeň. Čo sa týka kočiarika, ten sme síce objednali, ale ešte nám nedošiel email o jeho odoslaní, takže na ten si musíme chvíľu počkať.“ Lenka len neveriacky počúvala. Kočiarik ?  Predsa viem sama chodiť, nie ? Detskú sedačku v aute by ešte prekúsla, ale čo tá detská izba ? Vedela som, že pribudne prebaľovací kútik, ale žeby sa prerobila komlet celá ? Pomyslela si Lenka. Hneď ako dopila sunar, skúsila zaprotestovať: „ Ale prečo kočiarik ? Veď chodiť predsa viem a navyše, to vážne ho dokážu spraviť tak veľký ?“ Ako prvá odpovedala mamina : „Kočiarik preto, pretože od dnes nám nosíš plienky zlatino a keď sa pôjdeme prejsť, nechcem ťa čakať na ulici, kým sa mi tam pokakáš na mieste, ak ťa chytí veľká potreba. A áno, existuje firma, ktorá nám taký spraví na objednávku.“ Lenka stále nemohla uveriť, ako sa jej zo dňa na deň tak drasticky zmenil život.  „Čo sa týka tvojej novej izby, to sme si už vysvetľovali. Aj keď si sa na ňu nepýtala, videla som tvoj udivený výraz. Tak a teraz ešte rýchlo spapaj tu kašu, ktorú som ti pripravila.“ Hneď, ako ju dopapala, zobrala Lenke z ruky dudlík a dala jej ho do pusy. „Ako sme sa dohodli, zoberieš si ho na spanie, takže si ho dáš von až ráno dobre? Poďme skontrolovať plienky a zakývaj tatinovi na dobrú noc.“ V poslednej chvíli mu zakývala hlavou. Tatino jej zakýval naspäť.

Mamina chytila Lenku za ruku a odviedla ju do detskej izby. Hneď ju položila na zem a rozopla jej body. Prvé, čo uvidela, bola objemná plienka. Lenka radšej otočila hlavu do strany. „ Kto sa nám tu opäť pocikal ? Ktoré zlatino? “, začala sa jej prihovárať detským hlasom. „ Neboj Leni, o chvíľu si nato zvykneš, keď budeš mať neustále mokro v plienke.“ Pri tých slovách sa Lenka hrozne začervenala. Možno si to v tej chvíli nevedela predstaviť, ale o rok si už ani nebude uvedomovať, kedy sa vlastne pocikala. „Na noc ti ešte do plienky vložím jednu bavlnenú, aby si mi nepretiekla. A pozri, čo som ti kúpila. Nové pyžamko.  Trochu som zmenila štýl, to posledné si mala čisto jednej farby. Toto je s motívom Mickey Mousa.“ Keď sa nad tým zamyslela, celkom sa jej páčilo. Aspoň niečo za celý ten deň.  Najskôr ju vyzliekla z body. Odlepila plienku, zahodila ju, zapudrovala zadoček a zabalila ju do novej. Ležala pred maminou úplne nahá, len v plienke.  Až teraz ju vlastne napadlo, ako moc stratila celé svoje súkromie. Nakoniec ju ešte obliekla do pyžama a uložila do postele. „Pre istotu ťa zamknem, keby ťa náhodou napadlo robiť nejaké šibalstvá. Idem ešte za tatinom vyriešiť niektoré veci. Sladké sníčky, nech ťa strážia anjeličky. Dobrú noc zlato.“ „ Dobrú noc mami,“ odišla a zamkla dvere.

Zavrela oči a odplávala do ríše snov. Celý ten čas, čo snívala, sa nevedomky dva krát pocikala. Mamina mala pravdu, s obyčajnou plienkou by už rodičia museli kupovať nový matrac.  Tesne nad ránom sa zobudila na vlhkosť medzi nohami. Nevedela, koľko je hodín, ale hrozne ju tlačilo bruško. Pri pocite nastávajúcej nehody sa cítila naozaj trápne. Ale čo mohla spraviť ?  Skrčila si nohy k prsiam a prichytila si ich rukami. Pomaly zatlačila a všetko to pustila do plienky. Všetok ten náklad cítila medzi nohami. Bolo jej z toho do plaču. Navyše ani nevie, kedy ju mamina príde prebaliť. Dudlík položila vedľa na nočný stolík a v posteli ležala schúlená ešte dve hodiny, kým začula odomykanie dverí. „ Tééda, ty máš ale dusno v izbe,“ privítala ju ráno mamina. „Dobré ráno Leni, vidím že potrebuješ čo najrýchlejšie prebaliť. Najskôr ale pôjdeme raňajkovať, potom ťa prebalím a aj prezlečiem. Musíme ísť do obchodu, máme málo času.“ „ Ale ja som sa....“ Lenka zmĺkla a s červenými líčkami sa zadívala pohľadom dole. „Ja viem zlato, cítim to až sem, ale to vydržíš. Nemôžeš očakávať, že ťa hneď prebalím. Aj na náklad v plienkach si musíš zvyknúť.“ Mamina ju vytiahla  z postele a nechala ísť Lenku prvú do kuchyne.  Zadívala sa na jej rozkrok. Bolo vidieť, že plienka je  už využitá na maximum.  Najvtipnejšie bolo, ako  sa snažila držať nohy od seba. Ako skutočné batoľa. Keď prišli do kuchyne, tatino už raňajkoval omeletu. „Dobré ráno, ako sa ti spinkalo ? Cítim, že máš plné plienky. Dúfam že nebudeš mať zaparený zadoček.“ Lenka ticho pozdravila a sadla si na stoličku.  To bolo na tom najhoršie, musela si sadnúť na ten náklad. Pred rodičmi.  Úplne sa jej to rozostrelo po rozkroku a cítila to snáď úplne všade. Mamina jej prichystala raňajky, tiež omeletu. Všetko spolu spapali a opäť sa odobrali do izby, kde si už ľahla na podlahu, aby ju konečne prebalila. Mamina rýchlo pripravila potrebné veci a pustila sa do toho. Opäť poslušne zdvihla nohy hore a čakala, kým ju vyutiera a zabalí do čistej plienky. Vedela, že takto musí ísť aj do obchodu. Aspoň teda rodičia nepovedali inak. Rýchlo sa teda na to počas prebaľovania maminy opýtala : „ Mami ? Viem, že sa teraz ku mne správate ako k malému dievčatku, ale to musím ísť aj do obchodu v plienkach?“ Nespokojne sa na Lenku zadívala a vysvetlila jej situáciu: „ Ach Leni... už som ti to hovorila. Od včerajška ťa vnímame už len ako naše malé dievčatko. A tým aj nateraz budeš. Nie je to žiadne hranie sa, že doma tak a v škole tak. Jednoducho si malým dievčatkom a basta. Preto aj do obchodu pôjdeš v detských šatách. Viem, že aj pre ostatných ľudí to bude asi divné. Ale časom si zvyknú. Nemôžu ťa brať ako dospievajúcu, keď ňou nebudeš.“ Tie slová boli pre Lenku nepredstaviteľné. Všetko preč, ani len tú podprsenku si nemohla nasadiť. Ani sa sama obliecť. Na všetko bola odkázaná na maminu. Keď ju konečne prebalila. Obliekla jej celkom pekné  šaty s krátkou sukňou. Hneď v zrkadle si všimla, ako jej plienky vyčnievajú. A čo ešte len, keď naberú objem ? Skoro sa opäť rozplakala, keď v tom jej mamina opäť nasadila dudlík. „Nechcem počuť žiadne námietky. Ponáhľajme sa, nech stihneme nakúpiť, čo potrebujeme“. Vybrali sa von k autu. Prvý krát bola mimo domu v plienkach. A veľmi sa hanbila. 

Mamina otvorila zadné dvere auta, kde už čakala na Lenku detská sedačka.“ Tak šup šup do auta, ešte ti dám pás.“ Poslušne si sadla a radšej neprotestovala. Obchod sa nachádzal necelých 10 minút autom od domu. Ešte pred tým, než naštartovala auto, mamina jej podala detskú fľašu. „Viem, že si po raňajkách nemala moc tekutín, tak som ti prichystala teplé mlieko do fľašky.“  Lenka si fľašku zoberie a konečne môžu vyraziť. Cesta bola krátka.  Hneď po dopití, keď si dala dudlík naspäť, sa jej začalo chcieť cikať. Myslela si, že celú cestu, až po návrat domov zostane suchá. Chvíľku vrtela nohami, ale nakoniec to pustila. Keď konečne zaparkovali pri obchode, mamina vybrala Lenku z auta. „Celý čas sa ma budeš držať za ruku dobre ? Nechcem aby si sa mi stratila. “ Nemohla povedať nič, a tak len poslušne kývla hlavou. Vybrali sa pre košík. Neustále sa obzerala okolo seba, či ju niekto nesleduje.  Vonku až tak veľa ľudí nebolo, ale keď vošli dovnútra... mala pocit, že sa od hanby prepadne. Rozhodla sa pozerať radšej smerom nadol. Pred toľkými ľuďmi a navyše v použitej plienke. Ako prechádzali popri regáloch, mamina postupne zbierala veci do košíka a ľudia si Lenku všímali s udiveným pohľadom. Také veľké dievčatko v plienkach veru ešte nevideli.  Aj keď to bolo pre nich zvláštne, radšej nepovedali nič a snažili sa vyvliecť z danej situácie. „ Najskôr nájdeme jedlo dobre? Potom sa vyberieme pre tvoje detské potreby, aj keď plienky objednávam z internetu. Detské zvlhčené obrúsky by sa nám zišli.“ Už mali v košíku všetko čo potrebovali, keď v tom sa Lenka pokakala. Chcela si len prdnúť, keď v tom sa jej to všetko nahrnulo do plienky. Uvedomila si, že sa na ňu zmätene pozerá jeden pár. Keď si uvedomila svoju situáciu, v momente sa rozplakala. Taká potupa! A bude v tom musieť zostať celú cestu domov… „Lenka ? Spravila si to, čo si myslím?“ Lenka na ňu pozrela previnilým a uplakaným pohľadom. „Ukáž, pozrieme sa na to.“ Mami, nie!!! Pomyslela si v duchu. Mamina jej pred všetkými pozdvihla sukňu a rukou jej ohmatala plienku a zadok. Tak trápne sa ešte nikdy necítila. Jediné, čo jej ostávalo bolo len stáť na mieste. „Mami pozri, tomu veľkému dievčaťu mamina kontroluje plienky.“ Z neveľkej diaľky sa na nich pozeral približné 8 - ročný chlapec. „Vidím, možno má nejaké postihnutie. Môže byť totiž veľká vieš, ale asi má myslenie na úrovni 2 – ročného bábätka.“ Aj keď jej samotnej sa tomu ťažko verilo. Nakoniec sa so synom vybrali ďalej nakupovať. Avšak na tak trápnu situáciu  len tak ľahko nezabudne. Naozaj veľké dievča a pritom pokakaná priamo v obchode.
 
 „To bude dobré zlato. Ty zato nemôžeš. Malé deti predsa nevedia udržať svoje potreby.“ Utišovala pokojne Lenku. Pri tých slovách ju zamrazilo. Chcela si len trochu uľaviť a pritom.... Čo keď sa postupne začne pokakávať ľahšie a ľahšie. Čo keď nakoniec o tom ani sama nebude vedieť? Od stresu sa do toho navyše opäť pocikala. To ju už mamina brala k pokladni. Okolo nich prechádzalo húfa ľudí, ktorí sa na nich zvedavo obzerali. Rad nebol veľký, ale objavila sa pred nimi paní v strednom veku. Mamina to hneď využila a v momente ju oslovila: „Prepáčte prosím Vás, mohli by ste nás pustiť v rade ? Vidím, že máte toho dosť veľa v košíku, ale moja dcéra sa pokakala a vážne ju potrebujem prebaliť.“ Lenkine plienky už boli naozaj objemné a úplne vystrkovali spod sukne každému na obdiv. Nemohla uveriť, že jej mamina rozpráva o nej pred ľuďmi tak priamo. To bude v každých očiach už navždy malé bábo? Ale čo by som mohla spraviť? Veď som sa práve pokakala pred cudzími ľuďmi!! V strese sa pokúšala normálne myslieť, avšak moc jej to nevychádzalo. Paní sa zvedavo pozrela na komickú situáciu okolo nej. Tínedžerka, oblečená ako malé dievčatko v použitej plienke. A navyše s dudlíkom. Nevedela, na čo skôr pomyslieť. V podstate zostala bez slova. „Ja.... samozrejme, môžete ísť.“ A dovolila im prejsť k voľnej pokladni. Keď všetko zaplatili, konečne sa vybrali k autu. Lenka pri každom kroku cítila svoj náklad. Trapas na celý život. Pred toľkými ľuďmi... nikdy ju už ako dospelú nebudú brať. Pri každom kroku si tiež uvedomovala svoje nové postavenie. Mysleli to vážne. V podstate sa z nej naozaj stalo nesvojprávne malé dievča. Pri aute otvorila mamina dvere a posadila Lenku na jej sedačku. „Poď sem ty moja princeznička. Neplač už toľko. Malé deti sa za svoju plienku nehanbia. Domov to zvládneme, aj keď ti je určite nepríjemne v tom sediet.“ Mala pravdu. Keď si sadla na svoju plnú plienku, cítila sa ako bábätko v dospelom tele. Jediné, čo na nej z vonka zostalo dospelácke, bola jej výška, tvár a prsia. Mamina naštartovala auto a vybrali sa domov, kde už na nich čakal tatino s novými správami.

Offline luba

  • 101 a více
  • *****
  • Příspěvků: 1 236
  • Karma: 4
Re:Lenka plienka časť 2
« Odpověď #1 kdy: Května 21, 2018, 12:45:14 »
Zajímavé, již se těším na další pokračování.
Pro tu dívku to muselo být docela ponížení.

Offline alf

  • 50 a více
  • ****
  • Příspěvků: 63
  • Karma: 0
Re:Lenka plienka časť 2
« Odpověď #2 kdy: Května 21, 2018, 19:25:37 »
hezký a těším se na další díl

Offline 13jh02

  • Existující tvor
  • 101 a více
  • *****
  • Příspěvků: 385
  • Karma: 2
Re:Lenka plienka časť 2
« Odpověď #3 kdy: Května 22, 2018, 14:46:35 »
Velice povedený děj.

Offline Schwarzman

  • Registrovaný uživatel
  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 14
  • Karma: 0
Re:Lenka plienka časť 2
« Odpověď #4 kdy: Května 22, 2018, 22:46:50 »
Příběh je taková žánrová klasika (vzpomněl jsem si na dávnou anglickou povídku Tina in Diapers), ale to vůbec nevadí, protože to je opravdu šikovně napsané a má to úroveň. Radost číst. Díky.
Těším se na další přídavky.

Offline delfin

  • Registrovaný uživatel
  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 45
  • Karma: 0
Re:Lenka plienka časť 2
« Odpověď #5 kdy: Května 29, 2018, 18:45:04 »
Super :)

Offline David.Ch

  • Registrovaný uživatel
  • 50 a více
  • ***
  • Příspěvků: 99
  • Karma: 2
Re:Lenka plienka časť 2
« Odpověď #6 kdy: Května 29, 2018, 19:43:18 »
Naozaj velmi pekný príbeh, neviem sa dočkať ďalšej časťi. Rozhodne pokračuj. ;D ;D