Čas začína plynúť pomaly. Ležím v postieľke a premýšľam o svojom osude.
Nakoľko nechcem, aby sliny stekali po mojej tvári, musím sať cumlík s
tým typickým zvukom. Z rozmýšľania ma vytrhne zvuk otvárajúcich sa
dverí. „Tak tu ťa mám“ počujem tlmene kdesi v diaľke. V nose uctím
omamný ženský parfum. Ruka prechádza po oblečení, a keď príde ku
rozkroku zatlačí, čo je následkom zväčšenia sa kolíku v mojom zadku.
„Ale no“ povie s úsmevom v hlase, ako reakciu na moje zahuhlanie. Ruka
prechádza smerom hore pokiaľ nenatrafí na retiazku, ktorou potiahne.
Ucítim bolesť na bradavkách, ale čeľuste nepovolili a zostali na nich.
„Poslušné bábätko“ dodáva budúca mamka. „Ešte si ťa trošku upravím na
cestu“ zaznie z úst, a už cítim ako sa mi povoľuje kapucňa na hlave.
Nedá mi ju dole len z ničoho nič cítim cudzí predmet v ušiach a môj
sluch sa rapídne zhoršil. Aby toho nebolo málo, moje uši sú prekryté asi
nejakou gázou. Hneď nato je kapucňa stiahnutá ešte viac, ako som to
dokázal ja. Som bez sluchu, hmatu a zraku. Ruky aj nohy mám zrazu voľné.
Cítim, ako ma núti sadnúť si a postaviť sa. No nie na dlho. Jemný tlak
na ramená ma núti sadnúť si. Neviem kam sadám, ale dopadnem do niečoho,
ako kreslo. Moje popruhy, ktoré má na sebe sú pripútané ku.....kočiaru!
Toto znehybnenie je doplnené o niekoľko popruhov, ktoré umocňuje
spútanie hlavne rúk a nôh. Dali sme sa do pohybu, a ja sa snažím krútiť,
lebo ma prepadáva strach. Nepomáha to, putá sú dokonale upevnené. Po
ceste výťahom sme dorazili do izby, kde mi bol vybraté vypchávky z uší,
no ku kočiarom som zostal pripútaný. „Tento hotel som si vybrala
schválne ja, nakoľko som jeho majiteľka. Budeš mojím majetkom v
plienkach. Na záchod zabudni, ako aj o vôli niečo rozhodovať. JA som
teraz tá ktorá za teba prebrala zodpovednosť a ktorá sa bude o teba
starať. Aby bolo jasné, cumlík budeš mať v ústach stále, okrem kŕmenia,
alebo pokiaľ ti ho nevyberiem. Pokiaľ to nebude moje bábätko schopné
dodržať, remienok to zaručí. Kŕmiť ťa budem ja a to buď kaškou, alebo z
fľašky s cumlíkom. Svoje civilné oblečenie je dobré skryté, ale mám tu
veľa vecí pre dospelé deti. A stále budeš mať na sebe minimálne plienky
a to v takom množstve, aby ti ich bolo stále vidno. A to že budú pod
zámkom to je len dodatok.“ Po týchto slovách som sa skoro dal do plaču.
„Veď to mal byť len víkend predsa“ a nie neviem aký dlhý čas. „Teraz ti
nasadím na krk elektrický obojok, to pre prípad, žeby si chcel ujsť“
povedala a a už som cítil na hrdle dotyk elektród. Stiahla ho jemne, ale
pevne. Pristúpila ku mne zozadu a stiahla mi kapucňu z hlavy, no
automaticky som dostal klapky na oči. „Páči sa mi držať ťa v
nevedomosti“ zašepkala sladkým hlasom do ucha a dala mi na neho bozk. „A
ešte jedno sa mi páči, ako nádherne saješ svoj cumlík, ako bábätko..“
dodala so sladkým tónom v hlase. „Teraz ťa odpútam a pôjdeš do
postieľky, ale nič neskúšaj, diaľkový ovládač mám stále v ruke“
odvetila. Pocítil som, ako tlak popruh ustúpil. Za postroj som bol
ťahaný, aby som sa postavil. Môj zadok si konečne uľavil. Malými a
neistými krokmi som kráčal, neviem kam. „Stoj a otoč sa“ zaznelo. Otáčal
som sa pokiaľ som nepočul, že mám zastať. V tom ma sotila dozadu a ja
som pristál na niečom mäkkom. Okamžite mi boli pripútané nohy aj ruky.
Kombinézu mi rozopla a vyvliekla každú ruku aj nohu postupne a znovu
pripla. Kožené putá som už nemal, ale dostal som PVC rukavičky, ktoré
boli hrubo vystlané, aby som nemohol niečo chytiť. Tie mi zaistila
zámkom na retiazke. Body, pančušky, ako aj plienka dole. To isté urobila
aj so škripcami na bradavky kde som zacítil bolesť, že som sa skoro
rozplakal. „Prepáč“ začul som a už mi masírovala bradavky najprv prstom
a potom perami. Rozlepila plienky, vyfúkla kolík a vybrala ho. Bol to
neskutočný pocit úľavy. „Bábätko ešte nepoužilo plienočky?“ znela
otázka. Mojou odpoveďou bolo pokrútenie hlavy. „Neboj, aj na to príde“
bola odpoveď so smiechom. Plienky som dostal naspäť, dokonca o jednu
viac. Boli mi natiahnuté nohavičky, ktoré neunikli uzamknutiu. Lesklé
pančušky si prišli na svoje miesto tiež. Takto som zostal ležať v
postieľke. „Ideme papať a potom pôjdeš haji“ zaznelo. Hlavu mi
prevrátila na bok a odomkla zámok na popruhu od cumlíka. Vybrala ho z
úst a mňa radšej ani nenapadlo niečo povedať. Ucítil som gumu na perách
a zaváhal som. Odpoveďou mi bolo stlačenie nosa a keď som otvoril ústa,
aby som sa nadýchol, mal som cumlík z fľaše v ústach. „Tak sa mi páčiš“
započul som. Začal som sať. Bol asi nejaký bylinkový čaj. Po dopití
fľaše mi bol vrátený cumlík do úst a zamknutý. „A teraz pekne spinkaj,
bábätko“ povedala mamka a začala ma hladiť po tvari, pričom sa privinula
ku mne a ja som mohol zaboriť svoju tvár medzi jej prsia. Za sania
cumlíku som zaspal...