Tento príbeh je preložený a získaný zo stránky abdlscandinavia, pokračovanie sa budem snažiť preložiť čo najskôr Matilde sedela na svojej poslednej hodine v škole a sledovala čas, ktorý bežal tak pomaly, akoby deň nemal nikdy skončiť. Jednu vec vedela naisto a to tú, že hodina sa musí čo najskôr skončiť, aby si konečne mohla odskočiť na WC. Jej prísna učiteľka ju nechcela pustiť cez hodinu, a to aj keď jej povedala že už vážne musí a nevydrží to. Matilde len zazerala na tú strigu a potom aj na hodinky, ktoré boli nad tabuľou. Mohla len prekrížiť nohy a čakať, nezostávalo jej nič iné.
Hodina konečne skončila. Matilde však mala veľmi málo času nato aby si ešte odskočila a potom došla na zastávku pred odchodom autobusu. Zbehla rýchlo dole schodmi na prízemie a skoro sa rozpleštila o zem ako vrazila do zamknutých dverí toaliet. Nápis na dverách hovoril jasne, “WC je mimo prevádzku.”
Matilde len hodila pohľad na hodinky na konci chodby a uvedomila si, že nemá žiadnu šancu stihnúť autobus, ak by vybehla na druhé poschodie na iné dievčenské WC. A tak si pomyslela, že predsa to ešte tých pár minút, kým dôjde domov vydrží. Cestou domov len sedela a snažila sa nemyslieť nato čo by sa mohlo stať. Super! pomyslela si, už len dve zastávky a je pred domom, to bude už len na päť minút.
Zrazu však autobus nečakane spomalil a zastavil na mieste kde zvyčajne zastavovať nezvykol. Stále to ale bolo domov ďaleko, nato aby to prešla pešo, a ešte ďalej v situácii, v ktorej sa práve nachádzala. Matilde len prosebne pozerala na stojace autá kvôli nehode, ktorá sa stala pár metrov pred nimi a vedela, že má čím ďalej tým väčší problém. Kolóna sa pohybovala len veľmi pomaly, keďže bol jeden jazdný pruh úplne zablokovaný. Matilde len opäť prekrížila nohy a poriadne ich stisla k sebe. Zostávalo jej dúfať, že to bola jediná nehoda pred jej zastávkou.
Medzičasom autobus konečne došiel na Matildinu zastávku, no tá už bola v dosť nezávideniahodnej situácii. Vedela, že ak uvoľní nohy aby mohla normálne chodiť, bude to zázrak ak sa dostane včas domov. Vyletela z dverí autobusu a bežala domov ako o život. Asi na polceste však stratila kontrolu nad svojou vôľou a pocítila teplo, ktoré jej klesalo džínsami až ku kolenám.
Ihneď prestala bežať, nahnevaná na seba, zato čo sa práve stalo. Nepočúrala sa od dôb kedy bola ešte malý dvojročný štupeľ, a teraz, pätnásť ročná mladá slečna, stojaca celá mokrá na ulici, len pár metrov od svojho domova. Močák bol už takmer úplne prázdny. Nahnevaná a neistá sa vybrala smerom k domu.
Keď vošla do domu našla svoju mamu značne podráždenú. Práve bojovala s jej menšou sestrou Kristínkou. Kristínka mala päť rokov a mala problémy s pomočovaním. Práve po nej čistila gauč. Keď zbadala Matilde v mokrých nohaviciach, len zavrčala, že to snáď už ani nie je možné.
“Tak to snáď už nie je normálne!” zvrieskla. “Nie dosť, že musím upratovať a prať po jednom decku, teraz mi tu pribudlo ešte ďalšie!” Matilde sa síce snažila vysvetliť čo a prečo vlastne sa stalo to čo sa stalo. “Okamžite bež do svojej izby a zhoď zo seba tie špinavé veci. Práve som tvoju malú sestričku zabalila do suchých plienok, a vyzerá to tak, že za chvíľu budem musieť urobiť presne to isté aj s tebou zlatíčko.”
Jej mama tresla dverami keď odchádzala a nechala Matilde stáť na chodbe. Zahanbená, vybehla hore schodmi do svojej izby. Keď si vyzliekala premočené džínsy a hádzala ich do práčky, do kúpeľne vošla mama. Mala so sebou pár hrubých bavlnených plienok a jedny Kristínine plastové nohavičky. Matildine protesty boli však márne, jej mama bola pevne rozhodnutá, že svoju dcéru potrestá. So skúsenými rukami prebalila aj svoju najstaršiu dcéru a nasadila jej aj istiace nohavičky. Kristínka nosila na jej prekvapenie veľké číslo a keďže bola Matilde chudá nohavičky jej sadli na ten balík plienok ako uliate.
“Budeš ich nosiť dnes večer, aby si sa naučila čo veľké dievčata nerobia!” povedala jej mama. “A neopováž sa vyzliecť si ich. Keď zistím, že si s nimi manipulovala, tak za trest pôjdeš zajtra do školy v plienkach a s veľmi krátkou sukňou, aby si každý mohol všimnúť nášho druhého počuránka.” Dávajúc jej do rúk ružový sveter, “Daj si to na seba aby ti nebola zima.” Matilde zostala vo svojej izbe zabalená do plienok sama. Cítila sa divne, bolo jej to cudzie a zároveň aj známe, no koniec koncov, bol to veľmi príjemný pocit. Nebola si istá či sa jej to páči, no vedela, že jej to nie je nepríjemné. Jedno však vedela a to, že sa do nich určite nehodlá počúrať. Po pár hodinách už musela zadržovať moč aby plienky nepošpinila a nemusela v nich ísť zajtra do školy. Bola však v izbe za trest zamknutá. Nezostalo jej teda nič iné, len povoliť svaly.. druhý krát v tom istom dni.. niečo nepredstaviteľné. Stúpla si pred zrkadlo, dívajúc sa na netradičnú postavu s počúranou plienkou: dieťa s jej tvárou, no v premočenej plienke a ružovom svetríku vyzerajúce ešte mladšie. Zamerala sa na mokré a očividne stmavnuté miesto na plienke, ktoré bolo najviac počúrané. Keď tak chvíľu premýšľala, nebolo jej to vôbec nepríjemné, naopak to teplo medzi nohami ju hrialo aj pri srdci. Rozhodla sa siahnuť si rukou na to mokré miesto a zrazu pocítila neskutočne príjemný pocit, ktorý ešte nepoznala. Po chvíľi si to miesto začala masírovať a pocity sa ešte o to viac zintenzívnili. Čoskoro zažila prvý orgazmus vo svojom živote.
O nejakú chvíľu počula ako sa odomykajú dvere na izbe, bola to mama, ktorá ju bez otvorenia verí zavolala na večeru. Až vtedy si Matilde uvedomila, že bude sa musieť v mokrej plienke ukázať pred celou rodinou. Cítila sa veľmi strápnená, ale na druhej strane aj uspokojená. Bola si istá, že Kristínka bude držať pri nej, keďže má rovnaké problémy a aj to, že sedemročný Dávid to tiež nebude vnímať nejak extra zle. Ako však zareaguje Tereza? Tereza má dvanásť rokov a práve jej začína puberta, tak je na každého nepríjemná. Často ešte na Matilde žiarlila, lebo mala vždy kvôli jej vyššiemu veku rôzne privilégia. Napríklad mala Matilde svoju vlastnú izbu a ona sa musela tlačiť v jednej s Kristínkou. Teraz bude mať veľmi príhodný čas na pomstu. Jednoznačne Matilde nemala záujem na tom aby ju Tereza videla v mokrej plienke.
Rýchlo premýšľa a pomyslela si, že ak si dá nejaké oblečenie na plienku, nikto si nič nevšimne. Ale tesné džínsy na seba nemala šancu dostať. Aj keď by sa do nich nejakým spôsobom natrieskala, plienkou vyplnený rozkrok by bolo perfektne vidieť. Rýchlo tak na seba hodila nejaké šaty. Boli síce trochu kratšie ako si na začiatku myslela, ale povedala si, že ak sa bude pohybovať opatrne tak si nikto nič nevšimne. Ponáhľala sa dole do kuchyne, keďže mama na ňu kričala a volala ju jesť už tretí krát. Keď vošla do kuchyne, mama na ňu hodila prísny pohľad no nič nepovedala. Počas večere Matilde len sťažka vnímala rozhovory medzi ostatnými. Cítila sa šťastná, že tam sedela vo svojich obľúbených letných šatách, no ešte viac preto, že mala mokré plienky medzi nohami. Po večeri s Terezou upratali stôl, ako to bolo zvykom. Kristínka sa medzi tým hrala na podlahe. Matilde, stále omámená krásnymi pocitmi, si tak neuvedomila že Kristínka sa hraje tesne za ňou až do momentu keď malé dievčatko zakričalo, “Matilde nosí moje plastové nohavičky!” V tom momente sa Matilde akoby zastavil svet “Samozrejme, že malé dievčatá, ktoré sa počúravajú musia nosiť plienky.” Matilde sa snažil držať si sukňu čo najnižšie, no bolo neskoro Tereza ju zdvihla. A tak sa tam ocitla, pred celou rodinou v mokrej plienke. Po pár sekundách sa otočila a rýchlo vybehla do svojej izby.
Neskôr, keď ležala v prítmí svojej izby, vošla mama, ktorá mala na rukách ďalšie plienky, utierky a púder. Prehovorila k nej ako k bábätku. “Potrebuje maminkine maličké dievčatko novú plienočku?” opýtala sa a zapla svetlo. “Nechceme si snáď zapariť riťku, alebo?” Pohladila ju po jej premočenej plienke. Zobliekla jej plastové nohavičky, odbalila plienku, hovoriac k Matilde detskou rečou. Plienku zhodila na zem. Zdvihla Matildine nohy, utrela ju detskými obrúskami, zasypala ju púdrom a zabalila ju hneď do nových, suchých plienok.
“Dobrú noc, srdiečko,” povedala pred odchodom z izby dopĺňajúc novú hrozbu: “Neopováž sa počúrať sa do týchto nových plienok, inak zajtra ideš do školy tak ako som ti to hovorila večer. S plienkami a v krátkej sukni!” Potom odišla z izby a vypla jej tam svetlo.
Matilde ležala len tak na posteli a uvedomila si, že jej chýba pocit tepla medzi nohami, ktorý mala v mokrej plienke. Po chvíľke rozmýšľania nad následkami sa rozhodla, že sa do plienky počúra opäť, do rána plienky možno vyschnú a pri troche šťastia si mama ten zápach nevšimne. Potom sa trochu pohrala s mokrou plienkou, otočila sa na druhý bok a zaspala.
Ráno, ako to bolo zvykom ju prišla prebudiť jej mama. Dobré vyspatej, jej trvalo si uvedomiť prečo má medzi nohami taký divný pocit, spomenula si taktiež na mamino včerajšie varovanie. Keď jej mama odhŕňala závesy neodvážila sa vyjsť s pod periny. Na maminu otázku či sa necíti dobre, odpovedala, že jej je fajn ale ešte si chce chvíľku poležať. Bolo vidno, že mama na chvíľu zaváhala, no po chvíli sa otočila a odišla von z jej izby.
Matilde ihneď potom vyskočila z postele a čo najrýchlejšie sa snažila dať si dole plastové nohavičky a počúrané plienky. Tým že bola dosť nervózna, zabralo jej to pár minút. V momente keď plienka dopadla na podlahu, jej mama vošla naspäť do izby. Bolo jasné, že hneď uhádla čo sa asi stalo, no bola už pripravená a pohrozila jej, “Počuj anjelik, ak sa hodláš správať ako malé batoľa, tak nebudem mať inú možnosť ako sa k tebe tak aj správať a zaobchádzať s tebou tak. Máš jedno šťastie, že ťa nechcem ponížiť úplne a nedám ti tučný balík bavlnených plienok. Kúpila som nejaké jednorazové plienky, uvidíš, že sa v nich budeš cítiť komfortne a bezpečne.” S týmito slovami chytila Matilde za ruku a odviedla ju do kúpeľne kde jej plienkové nohavičky nasadila. Po tom čo s ňou bola hotová, odprevadila ju do izby so slovami, že je za chvíľu naspäť.
Ako tak stála pred zrkadlom v izbe, pozerajúc sa na jednorazové plienky, pomyslela si, že nielenže sa v ních cíti príjemne, ale aj vyzerajú veľmi pekne na jej rozkroku. Bola nakoniec aj rada, že sa mama nerozhodla dať jej do školy bavlnené plienky. Mohla si na seba pokojne obliecť džínsy a nikto by si nič nevšimol. No v tej chvíli si spomenula, že jej mama hovorila niečo o krátkej sukni. Dúfala, že na túto časť mama zabudla, no na druhej strane sa jej vybavili príjemne pocity zo včerajška. Vedela, že časť toho uspokojenia, ktoré cítila, bolo aj z napätia či ju niekto neodhalí. Modlila sa však, že mama na to zabudla, ako by predsa vyzerala, ak by jej náhodou niekto v škole odhalil, že nosí plienky. Potom sa Matilde vrátila späť do reality, bol už čas na to aby sa začala obliekať do školy. Obliekla si na seba tričko a džínsy, ktoré jej viseli v skrini. V tom momente vošla Kristínka s mamou do jej izby. Kristínka bola celá nadšená. Skočila staršej sestre do náručia a pošepkala jej do ucha ” Tiež idem do školy v plienkach.” Predtým než Matilde stihla niečo povedať ju zahriakla jej mama. “Pozrí aké šaty som pre teba našla, určite ti padnú ako uliate. No nie sú chutnučké”. Matilde ich hneď spoznala, boli to šaty, ktoré nosila len dva roky naspäť v lete. Boli to jedny z tých, ktoré boli krátke a mali ramienka. Sukňa mala dva veľké vrecká vpredu, na ktorých bolo nakreslené nejaké ovocie. Na ľavom bolo červené jablko a na pravom zelená hruška. “Mami, to snáď nemyslíš vážne!” skričala, v tom momente na mamu zakričal Dávid. Keď odchádzala z izby povedala Matilde “Obleč si ich. Daj si ich na to tričko ktoré máš na sebe. A je to rozkaz!”.
Vediac, že nebude veľmi múdre neposlúchnuť, Rozhodla sa Matilde tie šaty si obliecť, dúfajúc, že aspoň jej nejak nebudú sedieť a budú jej malé. Po chvíľke sa pozrela do zrkadla ešte raz. Chytila je divná spokojnosť. Presne ako vtedy, keď sa na seba pozerala v plienke. šaty mali originálne zakrývať nohy desaťročných dievčat po kolená, no jej teraz siahali, ledva pod plienku. Nemohla uveriť tomu, že to nosila len pár rokov dozadu. Cítila sa hrozne keďže vedela, že bude v nich musieť ísť do školy, na druhej strane však bola naplnená šťastím, ktoré vlastne ani nechápala. O to viac dostala na chuť to aby sa hneď tam na mieste opäť počúrala do plienky. Len pár chvíľ po tom, čo bola rozhodnutá, že nehodlá plienky počúrať aby zastavila toto poníženie, a teraz, si užívala ten nádherný pocit ako sa jej teplo šírilo po celom rozkroku až na zadok.
Potom však padla na kolená a rozplakala sa, čo to vlastne zase urobila. Kristínka, ktorá tam bola s ňou celý čas ju chytila za ruku a objala hovoriac: “Matilde, no tak neplač. Nepáčia sa ti šaty? Pozri sa mám rovnaké. Vyzeráš v nich veľmi pekne!” Matilde objala svoju sestru a až vtedy si všimla, že má na sebe veľmi podobné oblečenie. “Vďaka ti sestrička. Páčia sa mi tie šaty, sme dve krásne malé dievčatká”. Obula si na nohy biele ponožky, presne tak ako ich na sebe mala aj Kristínka a rozhodla sa čeliť celému svetu a hlavne Tereze.
Keď došla do kuchyne, tak si všimla že ako Tereza tak aj mam si ju premerali pohľadom. Matilde šla k mame a pošepkala jej do ucha, že zase sa počúrala. Mama si zhlboka vzdychla, no odviedla dcéru do kúpeľne kde ju opäť umyla, napudrovala a nasadila novú plienku. Bol už aj čas na odchod z domu, keďže autobus odchádzal za moment. Kristínka vzala Matilde za ruku. Pocítila náklonnosť svojej sestry a pohladila ju po hlave. Bola si však neistá aké budú reakcie v škole, keď niekto zistí, že má na sebe plienku. Nielenže mala na sebe tie detské šaty, ale bolo takmer nemožné ukryť pod nimi plienku. Keď si sadla, tak veľká časť plienky sa jej odhalila. Uvedomila si však, že sa môže vyhovoriť na to, že to je kvôli jej malej sestre, aby jej dokázala, že to nie je nič nepríjemné nosiť plienky. S týmto riešením sa celkom uspokojila a potešila sa z príjemného pocitu v rozkroku. Taktiež ju tešilo aj to, že vyzerá veľmi pekne, takto detsky oblečená a že sa sama sebe veľmi páči.