Autor Téma: BiBi 15  (Přečteno 11470 krát)

Offline sphinx

  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 25
  • Karma: 0
BiBi 15
« kdy: Března 15, 2015, 19:37:21 »
Ale na nič sme vsak neprišli, Diana stíchla a ja tiež.  Ani som sa nenazdala a boli sme pred nasim domom.
 "Si doma", zastane Diana, "cau zatial, vidime sa vecer v stane. Uz sa tesim."
 "Ahoj, tak teda vecer. Ja sa vsak velmi netesim."
 Diana mi zamava a odchadza.

 Vojdem domov a v predsieni ma vita mama. "Ides akurat, musim ta pochvalit. Aj si posluchla a zostala si pekne naobliekana. Nebola ti zima? Ako ti islo korculovanie? Kto vsetko bol?" Bombarduje ma otazkami, az nemam sancu odpovedat. "Kto ti uvazoval sal?", pokracuje vo vysluchu, "ze mas teraz uzol vzadu? Pred chvilou som dovarila veceru,  najedz sa a potom zacneme s pripravami na stretnutie v parku. Skoro som zabudla, co plienka? Urcite ju potrebujes vymenit. Vyzlec sa a idem ta hned prebalit, najest sa mozes potom."
 Pomaly zo seba davam dole vsetky vrstvy oblecenia, az zostanem iba v pancuskach a svetriku. Takto si uvedomujem vahu plienky, musi byt pocikana uplne skrz naskrz, este ze mi nepretiekla, uvazujem.
 Zrazu mam strach z nehody, opatrne prejdem do kupelne a vyzleciam sa az do body. V tom vojde mama, "ukaz pomozem ti, sprchovat sa teraz nemusis, az ked sa vratime z parku."
 Da mi dole plienku a hned ma zabali do dalsej, poriadne hrubej, aj som zabudla ake su vlastne hrube tie nove plienky. Pozeram na ten balik medzi nohami a skoro nevnimam co sa ma pyta mama.
 "Netlacila ta plienka? Necitila si mokro? Bola uplne plna, este trosku a mohla by aj pretiect. Mala som ti dat predsa len asi tu hrubsiu."
 Ked sa spamatam odpoviem, "nie netlacila, ani som nevedela, ze ju mam. S touto hrubou si neviem predstavit, ako by som korculovala. Asi som nemala vypit tolko caju."
 "Vypila si ho cely?", vyzveda dalej mama.
 "Ano, uplne cely, ale rozdelila som sa."
 "Ozaj, kto este bol?",  mama je stelesnena zvedavost.
 "Katka a Diana."
 " Diana? Nestretli sme ju vcera v parku?"
 "Ano stretli", prikyvnem,  "len som ju nespoznala. Az dnes ked sme sa videli, doslo mi to."
 Pomoze mi do body, upravi plienku. Obleciem si leginy a zupan.
 "Chod sa najest, potom ta obleciem, aj tak musíme pockat na ocka, isiel cosi vybavit. Aj ked mohli by sme ist same, len neviem ci by som ta na sankach utiahla."
 "A co keby sme nesli?", skusam vyjednavat, "ved som bola doobeda".
 "Neexistuje", rezolutne odmietne mama, "kazda chvilka je dobra, vies co hovoril doktor."
 "Ale...", zacnem, hned sa vsak zarazim. Fuj, skoro som nas s ockom prezradila. Chcela som navrhnut, ze mozem byt iba na zahrade, ako doobeda.
 "Ale, ake ale?", zastavi sa mama uprostred pohybu a pozrie na mna.
 "Nic, to ja len tak", vzdam sa.
 "Ozaj aby som nezabudla, na zajtra doobeda mas dohodnute sedenie u psychologa. Tak si nerob program."

 Z toho nadsena nie som vôbec, sedenie u psychológa, tym to vsetko zacalo, tato hlupa terapia.
 Prejdem z kupelne k sebe do izby, skontrolujem mobil.
 SMSka od Katky: PREPAC MI TEN DNESOK, CHOVALA SOM SA AKO KRAVA. STRETLA SOM MIRA, PYTAL SA NA TEBA, CI PRIDES VECER KORCULOVAT NA JAZERO. DAJ VEDIET.

 Trosku sa mi roztriasli ruky, Miro sa na mna pytal. Moja tajna laska. Este ze tam nebol poobede, taku zababusenu keby ma videl, urcite by stratil zaujem. Ale co vecer, som na terapii, aj ked kusok od jazera, z korculovania nic nebude. Co je vlastne dobre, lebo keby ma videl oblecenu ako babo, to by bola katastrofa. Uplny koniec. Uz tak mam mravcenie v bruchu, ako vzdy pred stretnutim. Zavidim trosku Diane, ze si to vie uzit. Cudujem sa, chodi tam dobrovolne, paci sa jej terapia. Ved si ju sama vybrala.
 Som zvedava, ci sa vecer uvidíme. Idem sa konecne najest, az teraz si uvedomujem, aka som hladna. A aj celkom unavena, nezvyknuta na tak dlhy pohyb. Najradsej by som sa zvalila do postele a nikam nesla. Kludne by ma mohli aj do dvoch diek zabalit, aj dudlik by som zniesla, len keby som nemusela ist von. Ked si spomeniem, ze stan je iba kusok od jazera a ze tam asi bude Miro, vôbec mi nie je dobre. S myslienkami na vecerne stretnutie idem do kuchyne a najem sa.
 Vraciam sa naspat do svojej izby, coraz viac si uvedomujem o kolko mi hruba plienka meni sposob ako kracam. Nohy musim davat nasiroko, napriek tomu necitim velke nepohodlie. V izbe mam na posteli pripravenu kopku veci, prezriem co mi mama pripravila, dupacky, svetrik, kozusinova kombineza, ciapka, klasika, vedla su na sebe ulozene dve deky. Vrchnu kombinezu ani fusaky nevidim, asi su uz v garazi na sankach. Necakane zatuzim po zmene, tieto veci uz som mala na sebe tolko krat. Chcelo by to aj nieco nove. Ej, co mi to napada, uvedomim si so zdesenim, zatuzila som po novych veciach?   To by znamenalo...
 Stotoznila som sa s terapiou? Alebo je to tuzba po novom obleceni, aj ked v detskom style. Z uvah ma vyrusi ockov prichod, zacujem ako buchoce v predsieni. Po chvilke nakukne ku mne do izby, "no ako slecna?", pyta sa veselo, "si pripravena?" Ked vidim jeho nadsenie, nieco sa prenesia aj na mna. Zrazu zatuzim byt poriadne natesno zabalena v dekach a uzivat si pohodlie a teplo kozusinoveho fusaku. Cmulat v ustach dudlik a netrapit sa ziadnym problémom, nechat  myslienky len tak plavat. "Ano pripravena", poviem nadsene, "uz sa tesim."
 "Nevrav, ty sa tesis?", ocko je prekvapeny, "to som rad. Necakal by som, ze sa budes tesit."  
 "Az tak velmi sa netesim", schladim trosku ockove nadsenie, "ale trosku predsa len ano."
 V tom vojde do izby aj mama. Asi pocula co sme rozpravali, lebo sa tiez tvari prekvapene.
 "Viete napadlo mi", vypadne zo mna ani neviem ako, "chcela by som nove veci. Myslim oblecenie, stale chodim von na terapiu v tom istom. Ci by ste mi nekupili nieco nove, aj na doma. Fusak do postele, kozusinovu kombinezu na spanie."
 Myslim, ze som rodicom sposobila mensi sok, iba na mna bez slova hladia.
 Netusim kde sa to vo mne berie ale pokracujem, "urcite to stoji vela penazi, mam vsak pocit, ze by mi pomohlo, keby som mala nove veci. To ako som bola oblecena na korculiach bolo skvele, citila som sa prijemne, dokonca ani plienka mi nevadila. Lenze bolo to take sportove, ja by som chcela nieco viac sexy."
 Hups, zarazim sa, chcela som este dodat, aby som sa chlapcom pacila.
 "Ty by si chcela nove oblecenie na terapiu?", kruti hlavou mama, "neverim vlastnym usiam. A ako si predstavujes to "viac sexy" oblecenie?"
 "Pocul si to ocko? Nasa dcera chce vyzerat viac sexy."
 "Pocuvam a tiez neverim vlastnym usiam", prikyvne otec, "ak tomu dobre rozumiem, chcela by si nove oblecenie na terapiu. K tomu este novy fusak na doma. A ako bonus oblecenie, v ktorom budes viac sexy. Hm, znamena to, ze suhlasis s pokracovanim terapi, pod podmienkou, ze ti kupime nove veci?"
 "Nie, tak som to nemyslela", uvedomim si, co som sposobila, "nechcem pokracovat v terapii pod podmienkou novych veci. Len som chcela povedat, ze ked ju mam dalej absolvovat, mohla by som mat aj nove oblecenie. Aby som nebola stale v tom istom."
 "Ja to ockovi vysvetlim lepsie", prerusi ma mama so smiechom, "Barborka sice nadalej bude terapiou trpiet, ale radsej bude trpiet v novych satach, ako by ju mal niekto vidiet v tych istých dva krat. Ale to ty ako chlap nikdy nepochopis", sprisahanecky na mna zmurkne.
 Obe sa rozosmejeme.
 "Dobre, dostali ste ma", rezignovane mavne rukou otec a zbera sa na odchod, "necham vas, prehrabavajte sa v novych haboch. A popri tom sa pomaly zacinte obliekat, mame najvyssi cas vyrazit. Aj ty mamicka sa poriadne oblec, vonku zacina zas prituhovat. Ja idem pripravit sanky, ktory fusak si praje mlada dama na vecer? Dlhy, kratky? Alebo nebodaj obidva, ako doobeda?", teraz na mna pre zmenu sprisahanecky zmurkne ocko.
 Zavaham, ani neviem preco s myslienkou na kratky, "radsej iba dlhy, trosku ma z korculovania bolia nohy, neviem ci by som skrcena vydrzala", napadne mi spasonostne vysvetlenie.
 "Ako si zelas", otec so smiechom naznaci poklonu, vezme deky a odchadza, "cakam Vas v garazi."

 Vyzleciem si leginy a zupan, mama mi podava dupacky. "Ake nove veci si myslela?", vyzveda mama popri tom ako mi pomaha sa do nich nasukat.
 "Neviem presne", ale myslela som to tak, ako si ockovi vysvetlila, "odmlcim sa ked si sveter cez hlavu natahujem, "aby som nebola stale v tom istom."
 "Chapem, musíme sa po comsi poobzerat. Spravila si mi radost." Usmeje sa a pohladi ma po hlave.
 "A to viac sexy oblecenie si predstavujes ako?", to uz mam na sebe spodnu kozusinovu kombinezu, kozusinovu ciapku na hlave. Mama drzi v rukach dudlik a sal. Na odpoved nemam vela casu, "nejaky pekny kozustek", poviem rychlo, "alebo..." Chcem dodat na vysvetlenie, ale skocim pri tom A, v pokracovani mi zabrani dudlik, ktory mi sikovne mama strcila do pusy. Vyjde zo mna cosi ako, "Almmmmoo."
 Mama sa smeje, pekne  ma dostala. Otoci ma k sebe chrbtom, cez tvar mi natiahne sal, nemam uz sancu dostat dudlik z pusy von, pevne mi ho za hlavou pritiahne, poda mi konce dopredu.
 "Tak kozustek", povie zamyslene, "kde na to chodis. Myslim, ze toto by sme ti mohli splnit, nedavno som jeden naozaj pekny videla. Len si neviem spomenut kde. Pockaj chvilu, donesiem ti vrchnu kombinezu, trosicku som ti ju vylepsila. Este mi rychlo natiahne pletene palciaky a odbehne. Ako stojim uprostred izby, napadne mi, ze som Katke na SMSku neodpisala. Jeeej, ta sa bude hnevat. Skusam zdvihnut mobil, ale je mi jasne, ze v palciakoch to nezvladnem. Zacnem si ich stahovat dole, lenze v tom sa vrati mama s kombinézou v rukach.
 "Palciaky uz nestratis, zavesila som ti ich na gumicku cez rukavy. Take male, ale prakticke vylepsenie. Pod nestoj ako solny stlp, vezmi kombinezu a chod za ockom do garaze, ja sa tiez musim obliect."
 "Ammma imma mummm...", chcem mame vysvetlit, svoj problem, len zabudnem na dudlik. Spytavo na mna pozrie, len pokrutim hlavou a mavnem rukou. Vezmem od nej kombinezu a idem do garaze. Tak uz caka ocko pri sankach, pomoze mi do kombinezy, natiahne palciaky, uviaze mi vrchny sal. Pochopitelne s uzlom v predu, spomeniem si na Dianu, ako ju tento problem zaujal. Nemam vsak cas na dalsie premyslanie, ocko rozprestie deku, lahnem si na sanky, zabali ju okolo mna, potom prida druhu a zapne zipsy fusaku a aj vrch na gombiky. Von vidim iba uzkym otvorom. Na moje prekvapenie vezme este jednu deku, je ruzova a ako lezim, vyzera byt obrovska a poriadne hruba. Tu obali okolo fusaku. Do garaze vojde mama, nevidim ju, len pocujem hlas, zrazu sa jej tvar zjavi nadomnou v kapucni olemovanej kozusinou. Trosku upravi vrch fusaku, citim ze aj deku, pocujem ako sa otvaraju garazove dvere. Sankami trhne a daju sa do pohybu.
« Poslední změna: Ledna 01, 1970, 01:00:00 od Guest »

Offline plenka42

  • Registrovaný uživatel
  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 23
  • Karma: 0
Re: BiBi 15
« Odpověď #1 kdy: Března 21, 2015, 07:39:53 »
ako vždy dobré. Už sa tešim na daľšie pokračovanie
« Poslední změna: Ledna 01, 1970, 01:00:00 od Guest »

Offline 13jh02

  • Existující tvor
  • 101 a více
  • *****
  • Příspěvků: 385
  • Karma: 2
Re: BiBi 15
« Odpověď #2 kdy: Března 25, 2015, 15:43:01 »
Pěkné. A opět otevřené okénko pro pokračování  ;)
« Poslední změna: Ledna 01, 1970, 01:00:00 od Guest »