Abdl > seriál: BiBi

BiBi 12

(1/2) > >>

sphinx:
„Nemáš chuť na čaj?“, prelomím mlčanie, „mám v termoske“.  
„Trochu by som si aj dala“, odpovie Diana.  
Dokorčuľujeme k lavičke, kde máme zložené veci, vytiahnem termosku, podám vrchnák Diane a nalejem čaj. Z hrnčeka sa parí, Diana si stiahne z úst šatku a opatrne ochutná.  
„Je výborný, ďakujem“, a podáva mi hrnček naspäť, „dám si bundu, kým tu stojíme.“  
   
Rýchlo sa oblečie a vezme si naspäť hrnček. Tiež si oblečiem bundu, stiahnem šál z tváre a konečne sa môžem napiť aj ja. Prvý hrnček vypijeme rýchlo, tak hneď dolejem ďalší. Ako si podávame čaj, všimnem si, že ku brehu jazera sa blížia dva páry, ktoré za sebou ťahajú veľké sánky a na nich poriadne balíky. Na diaľku nerozoznám ich tváre, ale je mi jasné, že sú to určíte väčšie deti, nie bábätká.  
   
Diana sleduje môj pohľad, tiež si ich všimne, pozrie na mňa a spýta sa: „Bola si včera sa stretnutí v parku prvý kráť?“  
Ani nestihnem odpovedať, keď k nám prikorčuľuje Katka.  
„Jéj, vy máte čaj, dáte aj mne trochu?“  
Diana jej podá hrnček a keď sa Katka napije, spustí: „Super, hneď mi je lepšie, len nesmiem vypiť veľa, lebo by som sa pocikala. Už takto mi treba, vám nie? Wécko tu asi nikde nenájdeme, čo?“  
„To máš z toho, že ti je zima“, poučí ju Diana, „keby si sa poriadne obliekla...“  
„Tak dopadnem ako vy dve“, skočí jej do reči Katka, „veď sa pozrite, ako vyzeráte, malé deti rodičia obliekajú menej.“ Zrazu sa zarazí. „Aby ste nakoniec nedopadli, ako tamtí", opatrne naznačí smer, kam sa máme pozrieť.  
   
Nenápadne sa otočíme tým smerom. Pri brehu práve zastavili tie dva páry so sánkami, ktoré sa blížili k jazeru. Teraz je už jasné, že sánky sú naozaj veľké, presne také, na akých vozia naši mňa. A aj Dianu, napadne mi a pozriem sa na ňu. Tvári sa akoby nič, že ju to vlastne ani nezaujíma.  
Katka stíši hlas: „Nezdajú sa vám tie sánky nejaké veľké pre bábätko?", až skoro šepká. „V poslednej dobe mám pocit, ako keby som také veľké sánky videla stále častejšie. Koho tam vozia, čo myslíte?"  
„Ja neviem, teraz, ako sú tie mimoriadne prázdniny kvôli mrazu, musia sa malé deti poriadne obliekať“, skúsim zahrať tému do autu, „potom vyzerajú vo všetkých tých vrstvách väčšie.“  
„To nebude tým“, odporuje Katka, „aj tie sánky sú nejaké veľké. Ešte rozoznám klasické sánky pre bábätká. Pozrite napríklad tam.“ A ukáže rukou kúsok vedľa, "To sú sánky klasické, títo, čo tu stoja“, zas prejde do šepkania, „majú sánky dva kráť tak veľké."  
Víťazoslávne sa zatvári: „Presne tak môžete dopadnúť aj vy dve, keď necháte rodičov, aby vám diktovali, čo si máte obliecť“, a rozosmeje sa.  
   
Keby tak vedela, ako blízko je k pravde. Ale Katka veselo melie ďalej: „U Barbory ma to neprekvapuje, ale ty, Diana, ty si ma šokovala. Toto vôbec nie je tvoj štýl. Nečakala by som, že si schopná navliecť na seba otepľovačky, keď ideš do mesta . A skrývať svoju krásnu tváričku za šál. Dokonca dva“, dokončí jedovato.  
„Aby si tak nedopadla aj ty", schladí Katku Diana. "Ak je to nejaká nová móda, určite podľahneš."  
„Nová móda, obliekať sa ako decko, to určite. Na to ma nedostaneš.“  
„Možno nie ja, ale niekto iný“, nedá sa Diana. „Alebo ťa prestane baviť večne vonku klepať kosu a triasť sa úplne zbytočne ako osika, alebo dostaneš rozum...“  
„Tým chceš povedať, že som blbá?", vykríkne Katka.  
   
„Nehádajte sa“, zasiahnem, „veď to vôbec nie je dôležité, ako sa obliekame. Ak mám bundu a šál a ty nie, stále sme rovnaké kamarátky.“  
„Kamarátky sme možno rovnaké, ale nemusím počúvať, ako ma poučujete o obliekaní", spustí Katka, „toho mám dosť aj doma. A teraz, keď začali mimoriadne prázdniny kvôli mrazu, tak to mám doma na dennom poriadku. Lenže ja sa nechcem obliekať ako malé decko. Obleč si hrubé pančušky, vezmi si vestu a šál, to počúvam do omrzenia. Aj spodnú kožušinovú kombinézu mi mama stále nenápadne pripravuje. Už maj trošku rozumu, mala by si chápať, že zdravie je prednejšie, ako nejaká móda, stále od nej počúvam.  
„Mami a nechceš mi dať rovno aj plienky?“, sa jej pýtam.  
A ona mi na to pokojne povie: „Možno by si ich mala začať nosiť.“  
Čo sa všetci zbláznili? "  
   
Tu sa zarazí a pozrie na nás: "Vy máte plienky? Nie, ani mi to nevravte, nechcem to vedieť. Utekám radšej preč, aj tak chcem ísť ešte večer korčuľovať. Majte sa detičky, ako len chcete", zasmeje sa a začne sa prezúvať.  
"Ak chcete, príďte aj večer, okolo šiestej, budú tu aj chalani, tak sa podľa toho oblečte, inak si váš žiadny nevšimne."  
Zoberie do jednej ruky korčule a druhou nám zamáva: „Čaute.“  
„Ahoj“, odpovieme s Dianou jednohlasne, ako keby sme to nacvičovali a rozosmejeme sa. "Ale to Katka trafila“, prehodí Diana, „ako na to prišla, čo myslíš?“  
"A ty máš na sebe plienku, Diana?", odpoviem otázkou.

babygeorge:
Jak už jsem autorce psal do SZ, dle mého je BiBi nejlepší příběh(všechny jeho díly), co tu na foru vůbec je. Čímž neříkám, že ostatní příspěvky tu nemají dobrou kvalitu, ale BiBi mě zaujalo nejvíc. Skvělý nápad a ještě výborně zpracovaný. Je skvělý, že ta ab komunita žije a dokonce se píšou takhle skvělý příběhy. Držim palce, je to napínavej a velice povedenej příběh :)

tretioko:
Bere to cim dal zajimavejsi spad. Ted uz zbejva jen do pribehu zathnout i muzskou cast populace (predpokladam, ze k tomu musi driv nebo pozdeji dojit.)

furslover:
Mohlo by se zdát, že se zájem čtenářů přesunul na další povídkový seriál, ale nenechte se mýlit. Je tady dost čtenářů, kteří se těší na pokračování. Povídek s kombinací abdl, bezmoci v teplém oblečení a kožešinovém fusaku tady zas tak moc není. Jak to bude pokračovat dál? ;)

komisar:
No samozřejmě. Stejně jako diváci sledují najednou Big Bang Theory a How I meet your Mother tak tady najednou čtou všechno. :))

Navigace

[0] Seznam témat

[#] Další strana