Autor Téma: BiBi 4  (Přečteno 3892 krát)

Offline sphinx

  • 10 a více
  • ***
  • Příspěvků: 25
  • Karma: 0
BiBi 4
« kdy: Září 29, 2014, 07:46:15 »
Musel to byť on, lebo som sa zobudila až ráno, pekne v posteli a nie v kresle, oblečená v dupačkách a pod paplónom zabalená do dvoch huňatých diek, tak, že som mala ruky pri tele pod dekami a nemohla som sa ani pohnúť. Museli ma preniesť, keď som zaspala. V puse dudlík. Ako je možné, že nevypadol ? Vypľula som ho a zakričala: „Mamííííí“.
 
              „Už idéém, dobré ránko, zlatíčko, dobre si sa vybúvala? A cikala si ? Ukáž, pozrieme,“ a šikovnými pohybmi mi rozbalila deky a rozopla dupačky. Modrý fliačik sa zmenil na fľak, aj som cítila, že plienka nabrala na objeme. Mama odlepila lepítka a dala mi plienku dole. „Však máme šikovné dievčatko,“ hovorí s veľkou plienkou v ruke maminka otcovi, ktorý práve prišiel do izby. „Áno, terapia postupuje rýchlo, ani som nedúfal“, odvetil otec. „Ten psychológ je skvelý, v noci plakala iba raz, keď vypľula dudlík. Ale hneď som bola pri nej,“ vraví mu potichu mama. Aha, tak je to teda.
 
              „Zlatíčko, teraz musíš ísť do školy, terapiu prerušíme, ale hneď ako sa vrátiš, budeme pokračovať. Dobre ťa zabalíme a pôjdeme spolu na prechádzku“, vraví ocino.
„A to musím ísť do školy takto oblečená ?,“ pýtam sa. Ježišmárja, to by bola hanba, keby ma takto uvideli spolužiačky. A spolužiaci. „Nie, pravdaže nie, pôjdeš bez plienky a normálne oblečená. Zatiaľ...“, odpovedá mi. „Ako zatiaľ ???“, pýtam sa s hrôzou. „O tom sa pozhovárame neskôr“, teraz umyť, obliecť, najesť sa a do školy.
              Dnes bolo v škole celkom dobre, dostala som z matematiky jednotku. Žeby to fakt zaberalo ? Hmmm...
              Prišla som domov, odložila tašku a pochválila sa jednotkou. „To je skvelé, naozaj to funguje“, hovorí mi mamina. „Poď, budeme pokračovať“, povedala a odviedla ma do izby. Na posteli už bolo všetko pripravené, naspodu kožušinový fusak, na ňom dve hrubé huňaté deky, dupačky a nich plienka. Vedľa na stolíku boli dva šály, maxidudlík a fľaška s čajom. Cez kreslo odvčera zostali prevesené dve kombinézy, jedna s kožušinou a druhá hrubšia zimná s kapucňou s kožušinovým lemom. Čo tam ale včera nebolo, tak to bola kožušinová čiapka a rukavice na celú ruku, bez prstov a dokonca bez palca. Mama zachytila môj pohľad na ne. „To ti ocko dnes kúpil, páčia sa ti ?“ „Áno, ale ako si s takými rukavicami niečo chytím do ruky?“ „Bábätká nemusia nič chytať, my sa o teba postaráme, nemusíš sa báť“, odvetila.
              A naozaj, zabalila ma do plienky a obliekla ako včera, najprv dupačky, potom dudlík, pletený sveter a dve kombinézy. Na dudlík som dostala zaviazaný šál, naprv jeden a potom druhý. „Ták, a teraz vyskúšame čiapočku a rukavice.“ Dostala dom čiapku a na ňu kapucňu, až mi bolo vidno iba oči. Ale aj cez ten malý otvor som videla, ako mi maminka dáva rukavice. „No tie sú krásne. A teraz šup, zabaliť do deky. Druhú dáme až navrch, má snežiť, tak aby nám fusak nezmokol, vieš ? A teraz zlatko, pokrč nohy, zabalíme ťa do fusaku. Bude to trošku nepohodlné, ale neboj sa, zajtra má prísť krásny nový fusak z Nemecka, tam už budeš môcť mať nohy vystreté. A príde ešte jedno prekvapenie, ale to uvidíš až zajtra!“ Hmm, čo to tak môže byť, rozmýšľala som s pokrčenými nohami, zatiaľ čo mi mama zapínala zips na fusaku. Snáď to nebude niečo, čo ma ešte viac znehybní...
              „Ach, na niečo sme zabudli. Veď to naše dievčatko vôbec nepilo !“ Mama si sadla na posteľ ku mne, podvihla fusak tam kde som mala hlavu a položila si ho aj so mňou na kolená. Dala mi dole kapucňu, šály a dudlík a vzala zo stolíka fľašku s čajom. Zahliadla som rysku, 500 ml. To mám vypiť pol litra čaju ? Veď sa pocikám ! Vlastne... hmmm, mám plienku, nemusím sa o nič starať. „Mami, ja nechcem ten... liek“, hlesla som. „To musíme, doktor to prikázal, Inak to nebude fungovať. Ak budeš dnes poslušné dievčatko, zajtra ho môžeme skúsiť vysadiť“, povedala a dala mi dudlík z fľašky do úst a na chvíľočku stačila nos. Nemala som inú možnosť, iba začať piť. Čaj bol sladký, ani horúci ani studený a nakoniec som vypila celú fľašu.
              Liek začal účinkovať, telo mi pomaly ochablo a už som len slabo vnímala, ako celý ten balík, v ktorom som bola, balia do ešte jednej deky a ako ma ocino odnáša k sánkam.
  Zabalená vo fusaku a v deke som sa viezla poležiačky zasneženým mestom na ticho šuchotajúcich sánkach. Videla som iba tmavomodré mraky na šerej oblohe a občas sa mihla pouličná lampa a neznáma postava. Alebo známa? Táto vyzerala ako naša učiteľka, sklonila sa ku mne a potom sa o niečom rozprávala s otcom. Ale bolo mi to všetko jedno, cítila som sa tak slobodne a bezstarostne ako nikdy. Nemusela som kráčať a všetko okolo mňa išlo ako zahmlený kaleidoskop. Celý svet je tu pre mňa a všetci sa o mňa tak pekne starajú. Je to vlastne celkom príjemné, preblesko mi hlavou. A vtedy som zacítila, ako mi spomedzi nôh vyteká malý pramienok a vsakuje do plienky. A bolo mi to tak nádherne jedno....
« Poslední změna: Leden 01, 1970, 01:00:00 od Guest »

Offline babygeorge

  • 50 a více
  • ****
  • Příspěvků: 81
  • Karma: 0
Re: BiBi 4
« Odpověď #1 kdy: Říjen 25, 2014, 17:34:07 »
Krásný, jsem i rád, že se to přidává takhle jeden příběh cca za 3 dny, jak nekoukám na různý přiblblý televizní seriály na pokračování, tak mam místo bedny tohle krásný počtení :) Autorce patří velký dík =))
« Poslední změna: Leden 01, 1970, 01:00:00 od Guest »