Ja s kakaním nemám problém, je to predsa prirodzený spôsob vyprázdňovania, pred desiatimi rokmi, ked˘ som po operácii mal " nasadenú " prvú plienku a prebral som sa z narkózy, mal som divný pocit medzi nohami, ked˘ mi sestrička vysvetlila s čoho ten prameň vychádza, začal som sa rehotať, čo bolo v tej situácií dosť obtiažné, nakoľko som mal pár hodín predtým otvorený hrudník a sestra mala obavy aby som si tým " záchvatom " veselosti nenarobil ťažkosti. Pred tým sa mi niekedy stalo, že som mal niekde vonku náhle nutkanie na veľkú potrebu a nebolo práve kam ísť a obsah sa dostal do slipov, ale po prepustení do domáceho liečenia a následných kúpeľov na Sliači, sa plienky stali mojou súčasťou a záľubou, takže, áno a rád, hlavne ráno, ked˘ sa natiahnem v mojom " pelíšku " a poriadne potlačím. To sa potom celý deň cítim ako ryba vo vode. Upratať ? Vždy si hovorím: je to moje a čo by iní ľudia dali za to, keby sa mohli pokojne bez chémie vyprázdniť. Tak dopokakania.